S bývalou šéfkou rezortu kultúry sme sa rozprávali o aktuálnych
kultúrnych témach, ktoré sa preberajú v Národnej rade SR, ale pýtali sme
sa aj na pohľad na kultúru ako takú, na spisovnú slovenčinu a jej
zachovanie, ale aj na správanie vlády SR, ktorá neraz procesy riadi
chaoticky, čo sa premieta aj do kultúry. A z tej žije veľké množstvo
ľudí. Ľubica Laššáková prezradila aj samotné číslo, koľko ľudí je v
krajine medzi Tatrami a Dunajom aj existenčne závislých od kultúry, a
teda aj od správneho rozhodovania v nej. A to sa netýka len kvót na
slovenskú hudbu, o ktorých sme sa rozprávali tiež.
Dnes je spoločnosť tak dosť rozdelená, hlavne kvôli tej epidemiologickej
situácii a všetkým tým opatreniam a do toho ešte aj tá kultúra je dosť
taká, že vnáša všelijaké rozdeľovacie veci, spor okolo Múzea SNP tam
bol, ktorý vlastne prešiel už pod obranu, teraz sa hovorí o tých kvótach
na slovenskú hudbu. Čo to svedčí o spoločnosti, že ešte aj do tej
kultúry sa vnáša to také napätie?
Áno, spoločnosť je polarizovaná, pretože je úplne pochopiteľné, že ak
ľudia cítia nejaký strach, cítia strach z toho, ako budú fungovať o
týždeň, o mesiac, o rok, a tak ďalej, nemajú jednoducho to základné
zázemie, tak, samozrejme, že sa to prenáša do všetkých oblastí života,
kultúru nevynímajúc. Vidíme, ako veľmi nekompetentne pani ministerka
kultúry rozhoduje. Dnešný príklad je toho veľmi dobrým náznakom, pretože
minulý týždeň sa dostal na stôl a dostal sa aj na verejnosť návrh zákona
o mediálnych službách, návrh mediálneho zákona. A v ňom, napríklad, je
taká klauzula o vysielaní slovenskej hudby v našich médiách. Jednak vo
verejnoprávnom médiu a jednak aj v súkromných rádiách. Vo štvrtok a v
piatok minulý týždeň to bolo nejako. To znamená, a priori pani
ministerka vystúpila, urobila video ako sa nebudú musieť hrať slovenské
pesničky a slovenská hudba v súkromných rádiách. Čuduj sa svete, dnes je
pondelok a už je to úplne inak. Alebo, pardon, teda utorok. Ale už v
pondelok to bolo úplne inak. To znamená, že chaotické riešenie nielen v
oblasti kultúry, ale chaotické riešenie v rámci celej spoločnosti. Sami
dobre viete, ako to funguje. V pondelok sa niečo povie, na obed v
pondelok už je to úplne inak, teraz myslím zdravotníctvo, myslím
všeobecná podpora, cestovný ruch, pôdohospodárstvo, každý jeden segment
toho hospodárstva trpí chaosom, trpí tým, že nevie, čo bude zajtra,
nevie, čo bude o týždeň, nevie, čo bude o mesiac. A keďže kultúra je
neoddeliteľnou zložkou našej spoločnosti, každej spoločnosti, tak
vlastne sa to veľmi markantne prejavuje aj v tej kultúre. Vieme dobre,
že ministerka nebola schopná požiadať o financie, európske financie z
plánu obnovy, bolo to spolu s ministerstvom pôdohospodárstva.
Ministerstvo kultúry bolo tým, ktoré rezignovalo, jednoducho zabudli
pripraviť, nepripravili… My sme mohli dostať z toho balíka šiestich
miliárd na základe odporúčania Európskej únie sme mohli dostať dve
percentá na kultúru. Európska únia povedala, že každá jedna krajina,
ktorá dostane z plánu obnovy istý finančný obnos, môže dve percentá
využiť na sanovanie situácie v kultúre. Všetky ostatné krajiny to
využili, iba Slovensko nie. Keď si vyrátame, koľko je to peňazí, dve
percentá zo šiestich miliárd, tak by sme určite pomohli tej slovenskej
kultúre. Ja teraz nehovorím len o obnove kultúrnych pamiatok, čo je
neskutočne dôležitá vec, ale proste pomohli by sme producentom, hercom,
pomohli by sme umelcom rôzneho typu, pomohli by sme umeleckým školám,
napríklad, takže nepožiadali. Tie peniaze nie sú. Keď som pozerala
napríklad návrh rozpočtu na budúci rok, tak nie sú tam peniaze navyše a
čo ma veľmi prekvapilo, tak v podstate nie sú tam peniaze navyše ani na
rekonštrukcie. Pani ministerka kultúry stále narába iba s
rekonštrukciami, dokonca aj s projektmi a finančným krytím, ktoré som
jej ja pred takmer dvoma rokmi nechala. Takže stále sú to len tie štyri
veľké investičné akcie na hrad Krásna Hôrka, Slovenskú národnú galériu,
Spišský hrad a Štátnu operu v Banskej Bystrici, takže, viete, to je
príliš veľa momentov na to, aby sme si mohli povedať, že no veď čo, veď
tá kultúra, nežijeme z nej… Žije z nej veľa ľudí. Z tej kultúry žije
veľmi veľa ľudí, pretože analytická jednotka ministerstva kultúry má
presné výpočty, koľko ľudí v tejto krajine pracuje v kultúre. A je to
takmer 200-tisíc len tých základných profesií v tej kultúre a tu
nehovorím o tých desiatich umelcoch, ktorí sú na výslní a ktorí aj počas
pandémie si dokázali zarobiť v dabingu, dokázali si zarobiť v rozhlase,
a tak ďalej. Teraz hovorím o tých obyčajných, pardon teda za výraz, o
tých robotníckych profesiách v kultúre, to sú desiatky tisíc ľudí, ktorí
sa živia ako osvetľovači, alebo ľudia, ktorí stavajú pódiá a podobne.
Takže to sú šičky, to sú proste krajčírky, viete, to je také široké
spektrum tých profesií, že nemá význam ich tu všetky menovať. Ale je to
veľa ľudí a nemôžeme sa na to pozerať tak, že no čo, veď z tej kultúry
nikto nežije. Žije z tej kultúry veľa ľudí a nakoniec ja si myslím, že
aby sme aj nejakého kultúrneho ducha národa udržiavali a zvyšovali, tak
potrebujeme tú kultúru.
Ja som bol teraz na takom podujatí k Alexandrovi Dubčekovi a tam jeden
respondent povedal takú zaujímavú myšlienku, keď som sa ho pýtal na
otázku, čo je podľa neho taký najväčší odkaz Alexandra Dubčeka pre
súčasnosť, tak on povedal, že ľudskosť. Tak mi napadlo, že vlastne tú
ľudskosť a možno väčšiu ľudskosť budeme mať aj vďaka kultúre, že budeme
mať tú kultúru.
Presne tak. Kultúra je fenomén, ktorý nie je zbytočný. Ak my budeme ku
kultúre vychovávať naše deti, naše vnúčatá, ak sa sami budeme trošku
kultúrnejšie správať, tak ja si myslím, že sa to odrazí v tej
spoločnosti.
Ešte sa opýtam na jazykovú stránku , možno sa to dnes málo ľudí pýta,
ale zaniká nám spisovné Ľ, už sa nehovorí ľúbim ťa, ale lúbim ťa, už
pomaly začneme aj bez toho mäkčeňa nad T hovoriť, už iba ta povieme…
Čo by sa možno s týmto dalo spraviť? Ja viem, že sú rôzne nárečia, ale
predsa len aj v tej spisovnej verzii už to zaniklo.
Viete, čo je najhoršia tragédia? Najväčšia tragédia je to, že človek
pozerá, nebudem hovoriť ktorú televíziu, to je úplne jedno, a moderátori
televízií nevedia po slovensky. To, že nemäkčia, to, že proste
rozprávajú ako im tá pusa narástla, to je jedna vec, ale keď vidíte
titulky a tam máte takú hrubicu, ktorá až s prepáčením za výraz dverami
plieska, tak si hovorím, no kde to speje táto naša slovenčina. Či naozaj
tak málo sa venujeme spisovnej slovenčine, či naozaj tak málo tie naše
deti sa učia vybrané slová, proste je toho veľmi veľa a súhlasím
absolútne s vami, že spisovná slovenčina na Slovensku pomaličky už ako
keby ani neexistovala. A toto je obrovský problém. Ja som bola v jednej
inštitúcii, nebudem hovoriť v ktorej, a tam bolo napísané vitajte s
tvrdým y.
Čo by sa možno muselo v spoločnosti stať, aby sa začali viacej tieto
témy riešiť, aby sa začalo viacej na ne dbať, tlačiť?
Keby som vedela odpoveď na túto otázku, tak by mi bolo veľmi dobre, lebo
častokrát sa tieto otázky riešia. Začať od detí? Začať od kvalitných
učiteľov, ktorí budú mať dostatok financií na to, aby si dokázali
vybudovať nejaký ten vzťah k tým deťom, možno aj k tej spisovnej
slovenčine? Je to také široké spektrum mnohých otázok, ktoré neviem vám
na ne zodpovedať, ale určite sa to všetko začína po prvé v rodine, po
druhé v škole. Ak máme rodinu, v ktorej máte zázemie, ktorá vám umožní
učiť sa, podporuje vás v tom, tak je to výborné. A navyše, vždy, keď
prídete do školy, kde vidíte, že tí pedagógovia naozaj sú profesionáli a
dokážu sa tým deťom venovať po každej stránke, tak by sme mali vyhraté.
Tak asi tak.
A ešte posledná otázočka, že čo tak v najbližšej dobe sa bude riešiť v
oblasti kultúry, teda okrem teraz čo sa riešia tieto kvóty?
Momentálne máme v parlamente aj návrh zákona, ktorý rieši múzeá a
galérie, veľmi nešťastný zákon, pretože myslím si, že sa tento zákon
prijíma iba preto, aby sme mali na papieri, že roztrhneme Múzeum
Slovenského národného povstania a presunieme ho pod ministerstvo obrany.
Bude sa riešiť napríklad veľmi zaujímavá téma a ja som sama zvedavá ako
sa k nej poslanci postavia, pretože máme v parlamente aj návrh zákona,
ktorý bude riešiť finančnú pomoc pre združenie Csemadok zo štátnych
peňazí. Takže sú rôzne zaujímavé témy, budeme sa im určite venovať a ja
som veľmi zvedavá na to, ako samotní poslanci budú reagovať na tieto
návrhy zákonov.
Michal Albert
