Podľa lídra komunistov Jozefa Hrdličku ľavicovosť v rámci korporátneho kapitalizmu získala falošný rozmer. V rozhovore nám prezradil aj to, že podľa Komunistickej strany Slovenska (KSS) žiadnej z vlád po roku 1989 nešlo v prvom rade o ľudí. Problém vidí aj v systéme sociálnych dávok a korporátneho konzumu, ale aj v nesystémovej a falošnej ľavicovosti.

Ako KSS hodnotí súčasné vládne snahy poraziť koronavírus? Nakoľko sa im to darí a nakoľko nedarí?

Objektívne je potrebné priznať, že takáto „nová vec“ ako je epidémia koronavírusu by bola problémom pre každú vládu. Vidno to všade vo svete a to bez ohľadu na politickú orientáciu vládnucich strán.  Tým viac je problémom pre našu vládu, ktorá len nastúpila do výkonnej funkcie a dnes je veľmi zreteľne vidno, že  nebola na to absolútne pripravená. Nebola pripravená odborne a ani skúsenosťami s riadením krajiny. Myslím si, že „partička“ ktorá dnes vládne by nedokázala efektívne riadiť Slovensko ani za štandardných okolností. Akých ľudí si to vlastne naši občania zvolili? Aké strany a akí ľudia sa dostali k vládnemu kormidlu?  Sú to ľudia s nezodpovedajúcim vzdelaním, s chýbajúcimi skúsenosťami, s pochybnými morálnymi hodnotami a rovnako tak s kritickými povahovými vlastnosťami. Tomuto všetkému zodpovedá aj riešenie problematiky koronavírusu. Zodpovední ministri nedokázali túto situáciu a prijímané opatrenia realizovať v súlade s odbornými odporúčaniami, rovnako tak sa nedokázali alebo nechceli inšpirovať napríklad Čínou, ktorá túto situáciu zdá sa už dávno dostala pod kontrolu. A už vôbec nedokázali všetky tzv. proti-pandemické  opatrenia seriózne odkomunikovať s občianskou verejnosťou. Myslím si, že tvrdý lockdown v dostatočnom predstihu pred Vianocami bol v spoločnosti očakávaný a pre väčšinu by bol aj prijateľný. Mohol nám pomôcť výrazne zlepšiť epidemiologickú situáciu a stopnúť šírenie v tzv.  polovičnom lockdawnovom režime bezhlavého testovania. Zaváhanie z minulosti sa dnes už nedá dobehnúť. Počínanie vlády je skôr teatrálne a ľudia sú už z jej chaotických riešení unavení a strácajú dôveru v ich účinnosť. Dá sa predpokladať, že tieto oneskorené opatrenia môžu byť aj ignorované a preto je otázne či vôbec zafungujú  inak, ako tvrdou represiou. Treba zdôrazniť aj vážne podozrenie, že celá situácia okolo koronavírusu je využívaná na dobre rozbehnutý biznis a to sa týka napríklad permanentného testovania pochybnými testami. Smutné je,  že celá situácia je značne politizovaná a využívaná a zneužívaná  politickými stranami naprieč politickým spektrom. Jasne sa to ukázalo pri nákupe ruskej vakcíny Sputnik V.  

Dá sa povedať, že Slovensko už potrebovalo na vlastnej koži zažiť, aké je to žiť pod vládou, ktorá sa niekedy k ľuďom správa až podobne cynicky a nehumánne, ako to bolo za čias Dzurindu, Mikloša a Kaníka. Čo nám toto obdobie, ktoré dnes prežívame, môže dať?

My, komunisti sme presvedčení, a tak to aj otvorene vyjadrujeme už desaťročia, že žiadnej vláde po roku 1989 nešlo v prvom rade o ľudí – o občanov Slovenska. Na prvom mieste boli a sú záujmy súkromného kapitálu, teda nadnárodných i národných vlastníkov výrobných prostriedkov, podnikateľov – oligarchov, ktorí si „svojich“ politikov len „vystrčili“ „na pole“ volebného boja a do politiky. O ľudí, o občanov im išlo len do tej miery, aby sa nebúrili, aby ich nespokojnosť nedošla až do štádia protestných akcii či odmietnutia občianskej poslušnosti. Keďže všetky vlády boli vládami vlastníkov, ktoré spravovali štát k ich prospechu, všetky boli nehumánne, cynické a žiadnej nešlo o nastoľovania skutočnej spravodlivosti, skutočnej rovnosti a skutočnej demokracie.  Toto obdobie možno vnímať  len ako jednu malú epizódu na to, aby sa ľuďom otvorili oči, aby pochopili o čo ide súčasným vládnucim politickým špičkám a komu slúžia. Nemyslím si,  že dnešnú vládu ľudia vnímajú tak citlivo ako ťažké časy za Dzurindu a Mikloša. Práve naopak, pretože do hry vstúpil nový fenomén “neobmedzený verejný dlh”. Ten naoko dáva tomuto liberálno-kapitalistickému systému život a legitimitu a celkom úspešne sa mu darí zakrývať realitu. Systém sociálnych dávok a korporátny konzum ako najvyšší symbol sociálneho zmieru spôsobujú, že si mnohí ešte vôbec neuvedomujú, do čoho sa vlastne nechali zatiahnuť.  Staré pravidlo, že dlh je systémovým nástrojom kapitalizmu, je stále aktuálne. Nechcete sa dobrovoľne zadlžiť a tým podporiť náš systém? Nevadí, urobíme to za vás a všetky sociálne výdavky a dotácie vám pripíšeme k spoločnému dlhu. Ale ako dlho to takto ešte môže fungovať? Spoločnosť sa stále riadi klasickou schémou systému všemocných peňazí.  Bohužiaľ, táto primitívna schéma “ Peniaze – Dlh – Otroctvo – Vojna” sa nám práve prehupla do svojej druhej polovice. Tú lepšiu už máme definitívne za sebou a teraz môžeme očakávať systémové dôsledky tej prvej. Preto nastupujú nové  (digitálne) formy zotročovania a tvrdej spoločenskej manipulácie. Zrejme bude už len otázkou času, kedy sa nesplatiteľný  verejný dlh preklopí  na nejakú formu zotročovania. Prvé lastovičky, ako ekoterorizmus, covid-pasy, pokusy o zrušenie hotovosti, obmedzenie cestovania či úplná  kontrola jednotlivca sú už na obzore.

Myslíte si, že súčasnosť môže výrazne pomôcť ľavicovým silám na Slovensku?

Keďže sa väčšina stále tvári, že nerozumie systémovej podstate v ktorej žije a tridsaťročné preprogramovanie mysle prináša svoje trpké ovocie, tak namiesto serióznych ľavicových riešení dáva prednosť naivným a populistickým riešeniam. Inak by sa totiž nemohlo stať, že by si zvolila to, čo tu máme teraz. Naviac je liberalizmus šikovne podsúvaný tak, aby bol väčšinou vnímaný ako vrchol ľavicovosti a sociálnosti. Je to však len falošná hra elít s cieľom úplnej dehonestácie tradičných ľavicových aj univerzálnych ľudských hodnôt, ktoré v kapitalizme nikdy nemôžu fungovať  inak, ako generovaním obrovského verejného dlhu a spoločenským úpadkom, ktorý neskôr vyvrcholí hromadnou tragédiou. Keďže sa už tento systém vnútorne vyčerpal a hrozí jeho globálny spoločensko-ekonomicky kolaps, tak je predpoklad, že istá časť precitnutých bude inklinovať k politickej a autentickej  ľavici (nie v podobe sociálnej demokracie). Najmä vtedy, keď sa dostane do situácie,  že už nebude mať čo stratiť a virtuálna ilúzia trvalej udržateľnosti sa úplne rozplynie. My, komunisti, sa napriek uvedenému nádejáme, že súčasná situácia, do určitej miery, môže  na mnohých občanov pôsobiť ako „studená sprcha“. Avšak výrazné ovplyvnenie myslenia ľudí touto situáciou  zrejme ešte potrebuje svoj čas. Všimnime si tu intenzitu a mnohostrannosť informačného toku pravicových, liberálnych a neoliberálnych médií smerom k verejnosti. Súkromné média, viditeľne koordinované obsahovo i technologicky z jedných centier, chrlia hromadu nepravdivých, skreslených, niekedy neuveriteľne primitívnych a zámerne cielených informácii na občanov SR, ktorí sa v nich už nedokážu orientovať. Avšak jednoznačne zameraných na posilnenie liberálnych a neoliberálnych názorov a na odmietanie inej alternatívy. A hlavne, nie ľavicovej, a už vôbec nie socialistickej. Už samotný pojem „socialistický – komunistický“ uzákonili zákonom ako „nemorálny a zločinecký“.  To všetko neustále oslabuje vplyv autentických ľavicových myšlienok a zastrašuje občanov, aby sa hlásili či dokonca verejne vyjadrili náklonnosť k ľavicovým myšlienkam. Myslím tým skutočne ľavicovým, nie sociálno-demokratickým. Lebo tie sú len „pseudo-ľavicové“.

V súčasnosti prebiehajú aj snahy vyvolať referendum o predčasných parlamentných voľbách. Pridala sa aj KSS. Prečo ste sa rozhodli referendum podporiť a čo všetko chcú komunisti urobiť pre jeho úspešnú realizáciu?

Referendum považujeme za jednu z legitímnych možností presadenia väčšinového záujmu, či zmeny politickej garnitúry. Aj keď sme si vedomí toho, že v takto nastavených podmienkach je úspešnosť referenda diskutabilná, určite však pomôže vytvoriť silný spoločenský tlak. V princípe to však nie je „naše“ referendum. Naša členská a dovolím si povedať, že i potenciálna voličská  základňa je z politiky tejto vlády silne frustrovaná, takže požiadavka na ráznu a rýchlu podporu referenda z nej vyplynula úplne logicky. Chápeme tiež, že referendum, hoci by bolo úspešné a vývoj by smeroval   k predčasným voľbám, neprinesie žiadnu systémovú zmenu aj to, že ideme do rizika, či sa strana  Hlas-SD, ako líder predvolebných prieskumov, pridá k  liberálom. Ale aj nástup  štruktúr, ktoré aspoň dokážu riadiť štát, je v tejto situácií lepší, ako dnešné vládne zoskupenie, ktoré ho až diletantsky nezvláda a ženie krajinu do záhuby. Okrem samotnej deklarovanej podpory referendu KSS aktívne, v rámci súčasných limitovaných možností zbiera aj podpisy pod petíciu. K dnešnému dňu ich už máme niekoľko tisíc.

Zaujímavá situácia vzniká na českej politickej scéne, ktorá je nám veľmi blízka, aj keď ju v súčasnosti príliš detailne nesledujeme. KSČM, ktorá pravidelne obsadzovala dobré výsledky, môže mať teraz problém prejsť do parlamentu. Ako situáciu v KSČM hodnotíte? Prečo klesajú?

Situáciu v Čechách sledujeme, vymieňame si názory, poznatky a skúsenosti s českými komunistami.  Nemajú to ľahké. Do zložitej situácie sa dostali predovšetkým po posledných parlamentných  voľbách, keď sa museli rozhodnúť či vytvoria priestor pre to, aby sa k vládnej moci dostali protinárodné pravicové politické sily slúžiace nadnárodnému kapitálu, alebo podporia vládu Andreja Babiša a sociálnych demokratov. Volili menšie zlo. Zdá sa, že táto skutočnosť radšej  nemala a nemá tú najpriaznivejšiu odozvu vo voličskej základni KSČM čo sa dalo očakávať.  KSČM je pred svojim zjazdom, na ktorom bude analyzovať aktuálnu situáciu a rozhodne ako ďalej. Na programe bude určite aj radikalizácia ich programu a hľadanie nových, mladších tvárí strany. V širšom kontexte si treba tiež uvedomiť, že globálny liberalizmus, ktorý celé dekády ideovo vykrádal ľavicové spektrum, zapríčinil mätenie pojmov a dehonestáciu skutočnej (autentickej) ľavice. Samozrejme, že mu išlo o nesystémovú, falošnú ľavicovosť na dlh. Tak ako šikovne odstránil tradičnú  pravicu, pokúša sa odstaviť aj tradičnú ľavicu. Dnešný, systémový súboj sa preto snaží vtesnať len do mantinelov v rámci jedného systému (kapitalizmu). Ľudia sa v ňom majú až do krvi vyťažovať „bojom” o konzervatívne, alebo liberálne smerovanie spoločnosti, ktoré však nijako nerieši náš skutočný systémový problém. Väčšina však tejto hre na dobrý a zlý kapitalizmus naivne uverila. A pokiaľ konzum a dávky ako tak fungujú, tak väčšina nemá čas ani dôvod sa nad podstatou problému hlbšie zamyslieť. Šťastie praje pripraveným a čas prebúdzania (aj zúčtovania) sa pomaly blíži. Z nášho pohľadu je teda logické, že keď zatiaľ neexistuje spoločenská objednávka na systémovú zmenu, tak z hľadiska preferencií to môže naozaj vyzerať ako pozvoľný úpadok komunistického hnutia. Niečo ako ticho pred búrkou?

V ČR došlo aj k zaujímavému javu, ku ktorému sa chcem dostať v tejto otázke. Strany vytvárajú užšie predvolebné koalície, lebo pochopili, že len tak môžu zvíťaziť, resp. niektoré sa len tak môžu dostať do parlamentu. Môže aj na Slovensku nastať situácia, že ľavica bude výrazne odstavovaná a bude tiež potrebovať nejaké takéto spájanie, aby mohla ako jednotný blok pomýšľať na jedno i druhé?

Aktuálna dianie v ČR zrejme súvisí s rozhodnutím ústavného súdu o koalícii strán, ktoré zásadne zmenilo politickú situáciu a dáva im takéto možnosti. Na Slovensku je však situácia iná. V tomto kontexte mi nedá neskonštatovať, že potenciálnych voličov komunistickej ľavice tu celé dekády kanibalizovali iné tzv. ľavicové strany a hlavne Smer-SD. Pôvodne vraj akási “tretia cesta”, na ktorej konci sa práve nachádzame. Momentálne už tiež len lapá po dychu a odchodom “biznis krídla” k Hlasu-SD veľmi oslabil. Pravdou tiež je, že časť našich voličov si získali aj tzv.  neoľudáci, ako strana primitívneho protestu. Je teda vidno, že ľavicový politický prúd je momentálne na Slovensku značne oslabený a odsúvaný, aj keď podľa môjho názoru tu má veľký potenciál. Na to, aby zaznievali požiadavky autentickej ľavice aj z parlamentných lavíc a na to,  aby tu bola výrazná sila, bojujúca za práva a požiadavky bežných ľudí, pracujúcich, nezamestnaných, dôchodcov i drobných podnikateľov a živnostníkov vôbec nevylučujeme možnosť účelového spájania sa do nejakého povedzme volebného bloku. Ale toto naozaj nebude ľahké, lebo na Slovensku stále platí, že čím viac menších strán, tým viac neprekonateľných problémov. Zrejme to chce ešte nejaký čas. KSS si však takúto komunikáciu a spoluprácu na ľavom politickom spektre vie predstaviť. Osobne to vnímam ako veľmi aktuálnu a do budúcnosti veľmi efektívnu možnosť zásadne ovplyvňovať vývoj Slovenska. Škoda každého prepadnutého hlasu volajúceho po sociálnej spravodlivosti.

Pokračovanie nabudúce.

Michal Albert, foto Nicole Blankenship a archív