Dnešní politici zvyknú otvárať témy. Témy, ktoré vôbec dlhodobo nesledujú a nevyznajú sa v nich. Otvoria ich, lebo politické body…

Tak, ako teraz Milan Krajniak otvoril tému medveďov. Lebo sa mu to politicky hodí. Nie, že by to nebolo správne stanovisko a skutočne je potrebné už s medveďmi, ktoré stratili plachosť, niečo robiť. Ale čo tak riešiť to dlhodobo, robiť aj preventívne skutky, a to v rôznych oblastiach.

Témy dotiahnuť

Áno, je pravda, že nemôžeme v snahe byť dobrí a liberálni k prírode ohroziť kuchárky v tatranskom hoteli, alebo turistov v horách a musí sa s touto témou naozaj začať odborne konať. A pridať aj preventívne kroky, vychovávať ľudí, aby napr. bezbreho neplienili lesy od lesných plodov, keď potom medvede musia hľadať aj iné zdroje obživy. A namieste je nastoliť v rôznych témach zdravý rozum pred liberálnymi nezmyslami. Ale témy treba dotiahnuť do konca.

Rybárske maskáče

Milan Krajniak sa už v politickom marketingu dostal aj do groteskných sitiácií, napríklad demisia, odmietnutie návratu na post ministra a následný návrat. Alebo v snahe urobiť nové SNP z nepochopiteľného vyhnania národa v čase pandémie do nezmyselných radov na nezmyselné testy, kde reálne hrozilo aj ich nakazenie od chorých. A Krajniak, ako minister práce, išiel až do plastického vyjadrenia tejto myšlienky, keď si obliekol maskáče. Keby boli aspoň originálne, ktoré by dokázal aj Naď hravo vybaviť. Ale Krajniak si vzal rybárske.

Majstri

A najväčšími priebojníkmi v otváraní tém je Kollárova a Krajniakova SME RODINA. Ale s tým, že oni síce pootvárajú množstvo tém, ale len pre efekt, aby sa nepovedalo, resp. aby prišli body. A nedotiahnu ich. Bolo to rečí o množstvách nájomných bytov, neskôr, po voľbách, už stačí aj menej. A keď postavia napr. len jeden, bude to viac ako nula, tak to bude splnený cieľ, lebo umenie možného? Alebo opäť len marketing? Veď urobiť bytovú výstavbu, aká bola za socializmu, dokáže len silný štát s jasným vedením, nie strany, ktoré sa medzi sebou dusia a namiesto problémov ľudí riešia seva samých, podporu bieloruskej opozície či nezmyselné aktivity, ktoré zvyšujú mobilitu ľudí.

Vyťahovači?

A tak stranám na jedno použitie, ako je aj SME RODINA, nezostáva nič iné, len vyťahovať témy. Problémom však je, že ich vyriešenie nedotiahnu do konca. S výhovorkami, že politická vôľa, umenie možného… Ale ako je potom možné, že Matovičova slabnúca stranicka eseročka si presadila nezmyselné testovania, keď politická vôľa? Strany ako Kollárova, s politikmi ako Krajniak, vedia témy otvárať, to sa nedá poprieť. Ale musia ich aj dotiahnuť do konca, inak je to len mlátenie prázdnej slamy. Veď je to až do očí bijúce.

Ako vyrieši medvede?

A dnes sú voliči kritickejší, nestačí im prázdny sľub, politické vyhlásenie, status, pritom sa to potom nesplní, alebo sa urobí len malá nahrážka, ktorá vôbec nerieši podstatu problému, ale možno len ako analgetikum pomyselne tlmý bolesť, no nerieši ten zdroj bolesti. Tak je to aj s medveďmi. Krajniak tému na sociálnej sieti otvorí, prejde pár dní, možno to ešte novinári otvoria a túto otázku mu položia, ale potom sa téma zatopí v inej téme. A nejde tu len o problém s medveďmi.

Nárokovateľné

Politické vyhlásenia by mali byť vnímané ako zmluva s občanmi a ich napĺňanie by malo byť nárokovateľné. Minimálne tým, že politik, ktorý svoje vyhlásenia nerealizuje, by následne nemal byť v ďalších voľbách zvolený. Snáď by to podporilo ľudí, aby volili overené strany, ktoré už niečo pre národ urobili. Voliť marketingové produkty je veľkým rizikom, lebo je to viac o ľúbivých sľuboch, ľúbivých vyhláseniach, ako o reálnych výsledkoch. Ešte aj Dzurinda bol s dvojnásobnými platmi po rokoch vlastne úspešný. Keby nerástli aj ceny.

Michal Albert