Vedenia štátu sa musia chopiť odborníci s čistým morálnym profilom

Cieľom nedávnych protestov autodopravcov bolo prinútiť súčasnú vládnu garnitúru, aby pristúpila na ich požiadavky. Nie všetci sú však spokojní s takýmto prístupom zo strany vedenia Únie autodopravcov Slovenska (UNAS). Veľká časť nespokojných autodopravcov je presvedčená, že požiadavky adresované vláde SR musia byť širokospektrálne. Jedným z nich je aj Martin Kleštinec.

V rámci Únie autodopravcov Slovenska (UNAS) ste donedávna pôsobili ako člen výkonnej rady. Vráťme sa však na úplný začiatok. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do tejto organizácie?

UNAS de facto výkonnú radu nemá. Vždy to bolo o pár skalných, ktorí sa stretli a spoločne prijali nejaké rozhodnutia. Niekoľko rokov podnikám nákladnej doprave. Skúsenosti mám aj s autobusovou dopravou. Dva roky som pôsobil ako zamestnanec v jednej nemenovanej spoločnosti. Nepáčilo sa mi akým spôsobom je po celé tie roky dopravný segment na Slovensku zanedbávaný. Do UNASu som vstúpil približne pred piatimi rokmi. Bol som znechutený, že veľká časť poplatkov za mýto končí v rukách pochybných schránkových firiem. Ak už máte za niečo platiť, musíte mať istotu, že Vaše peniaze budú investované do opravy a údržby našich ciest. Doteraz to tak úplne nebolo.

Čo bolo dôvodom Vášho nedávneho vystúpenia z  UNASu?

Krátko po mojom odchode som mal niekoľko telefonátov od ostaných nespokojných členov, že rozmýšľajú o podobnom kroku. Hovoria mi, že vedenie s nimi takmer vôbec nekomunikuje. Rovnako ako mne ani im sa nepáči, že na pravidelných stretnutiach členov UNASu skoro vôbec neboli spísané žiadne zápisnice. Spoločné hlasovanie a prijímanie rozhodnutí neexistovalo. V poslednej dobre vždy platilo čo povedal pán Skala, pán Čurma alebo pán Ürge. Mnohí ľudia to neriešili, pretože tomu vôbec nerozumeli. Na konci každého stretnutia viac-menej všetko odsúhlasili. Povedal som si dosť. Nechcem byť súčasťou organizácie, v ktorej rozhoduje úzky okruh ľudí bez akejkoľvek odbornej a vecnej diskusie. Toto sa ale v bežných médiách vôbec nedozviete.

Kritizovali ste tieto pomery ešte ako člen UNASu?

Áno. Pokúšal som sa to dlhodobo  zmeniť. Žiaľ bez úspechu. Pritom som nechcel nič iné len to, aby sme fungovali ako klasická stavovská organizácia postavená na demokratických princípoch. Jednoducho povedané nie je možné fungovať bez riadnych a fungujúcich vnútorných orgánov. Hlasovanie a vyhovovanie zápisníc musí byť úplnou samozrejmosťou. V prípade vyhlásenia štrajku alebo protestov musí byť istý systém a poriadok. Ako volení členovia riadiacich orgánov organizácie musia mať za úlohu delegovať zástupov na rokovania s kompetentnými štátnymi inštitúciami s riadnymi, ucelenými a relevantnými požiadavkami. V UNASe to takto proste nefunguje. Kvôli týmto praktikám v minulosti odišlo veľmi veľa členov. Preto dnes sa jeho vedenie uchádza o podporu medzi inými organizáciami napríklad pri blokácii štátnych hraníc. Z jeho strany je to čistý amaterizmus.

Ako teda hodnotíte nedávne rokovanie s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO)? Do akej miery ste boli osobne spokojný s dosiahnutými výsledkami?

Osobne som tam nebol. Keďže dlhodobo kritizujem vedenie, nebol som vítaným hosťom. Na stretnutí bol však jeden z mojich kamarátov. Všetko mi vyrozprával. Podľa jeho slov Matovič nám vraj bol ochotný na pol roka vypnúť mýtny systém. Avšak po mimoriadnom stretnutí koaličnej rady v ten istý deň už z toho nič nebolo. Kollár a Sulík boli údajne proti. Ani sa im nečudujem. Keď sa na to pozriem z profesionálneho hľadiska, nesmie byť na Slovensku v tomto smere doslova anarchia. Polročný výpadok doterajších príjmov sa odzrkadlí na správe a údržbe našich ciest. To je jednoducho neprijateľné.

Ako bol vnímaný následný protest zo strany väčšiny Vašich kolegov?

Veľa z nás sa od toho dištancovalo. Medzi nimi boli aj autobusári. Nepáčili sa nám požiadavky aké predložili páni Skala, Čurma a Ürge. Podľa nášho názoru majú byť formulované širokospektrálne. V nich majú byť zahrnuté jasné návrhy riešení akým spôsobom znovu oživiť naše hospodárstvo. V okolitých štátoch sa veci v tomto smere už dávno pohli dopredu. Horúcou tému sú dnes najmä ceny energií. Ich súčasná výška je pre slovenský priemysel doslova likvidačná. S tým súvisí aj nedávno prijatá obranná dohoda s USA. Ruská federácia sa už niekoľkokrát vyjadrila, že v prípade vojenského konfliktu so štátmi NATO, nebude na nepriateľskú stranu distribuovať nerastné suroviny (ropa a zemný plyn). Uvedomujete si vôbec, čo by to znamenalo pre Slovensko? Keď sledujete ideologicky a politicky nezávislých ekonomických analytikov môžete sa dozvedieť, že prípadný dovoz amerického skvapalneného plynu do Európy, automaticky prinesie zvýšenie jeho ceny na Slovensku až o tristo percent. Bola by to pre nás totálna katastrofa. Mnoho priemyselných podnikov by skrachovalo, v lepšom prípade svoju výrobu presunú do okolitých štátov. Veľké množstvo ľudí sa takto môže ocitnúť zo dňa na deň bez práce. Iste viete ako fungujú výrobné procesy. Po krachu veľkých podnikov automaticky prerušujú svoju podnikateľskú činnosť aj subdodávateľské firmy ako aj mnoho súkromných nákladných autodopravcov. Sú to spojené nádoby. Preto naše požiadavky by sme radi smerovali týmto smerom. Páni z UNASu sledujú len vlastné záujmy.

Takýto scenár by znamenal totálny kolaps nášho hospodárstva…

Presne tak. Nebol by to len krach nákladných autodopravcov, ale aj pokles alebo úplné zrušenie priemyselnej výroby na Slovensku. Nárast nezamestnanosti by sa stal veľkou záťažou pre štátny rozpočet. Tým, že trhová ekonomika žije z priamych a nepriamych daní a odvodov, ich prípadný výpadok by mal naozaj veľký dopad na štátny rozpočet. Preto dnešné spravovanie štátu z hľadiska domácej i zahraničnej politiky považujem za absurdné. Viem, že počas minulých vlád boli mnohé kauzy, klientelizmu a korupcia. Ale vždy robili tak, aby štát ako tak fungoval a prosperoval. Aj bežní občania z časti nejakým spôsobom pociťovali, že sa štátu darí. Ale čo je dnes, tak to je úplný amaterizmus po všetkých stránkach. Jediné riešenie považujem výmenu celej vlády a nástup skutočných a fundovaných odborníkov po všetkých stránkach. Myslím si, že  naše požiadavky sú jasné a reálne.

Dostala sa mi informácia, že časť protestujúcich v rámci UNASu sú podporovatelia tejto vlády. Prečo potom verejne protestujú?  

Má to dve stránky. Po prvé je to istá forma lobingu. Nie pán Skala, ale páni Čurma a Ürge, ktorí na neho tlačia, lobujú skôr za úpravu legislatívy umožňujúcej zlepšenie podnikateľského prostredia v oblastiach mikrobusovej dopravy a cestnej odťahovej služby. Po druhé asi deväťdesiat percent protestujúcich autodopravcov má nezahojené obrovské jazvy ešte za čias minulých vlád. Uvedomujú si, že kým je pri moci táto koalícia, majú na istý čas na to, aby vyťažili z toho čo najviac.

Plánujete založiť konkurenčnú stavovskú organizáciu?

Buď prejdem do Únie autobusárov alebo založím nejakú novú platformu, ktorá už bude ale širokopásmová – nákladní dopravcovia, autobusári, Únia autoškôl, Únia vodičov, Únia STK, profesionálne dopravné média, bezpečnosť cestnej premávky atď. Musíme byť jednotní. My sme dnes rozhádaní podstate už všetci medzi sebou. Každý si háji svoje a keď sa treba na niečom spojiť, tak vždy sa to skončí fraškou. Podobný názor nezdieľajú len bývalí členovia UNASu, ale aj ostaní autodopravcovia.

Otázka na záver. Aká je podľa Vás alternatíva voči súčasnej vláde?          

Už dlhé roky sa zamýšľam ako z toho všetkého von. Za dôležité považujem zlepšenie spravodlivosti a vymožiteľnosti práva (napríklad mýtny tender a iné). Ináč  nemá spoločnosť šancu ozdraviť sa nielen po stránke právnej, ale aj po stránke ekonomickej a morálnej. O tomto som sa radil aj so skúsenými ľuďmi z viacerých oblastí. Zhodli sme sa, že sa musí spojiť nielen odborná verejnosť, ale aj občianska. Následne je potrebné analyzovať aktuálne problémy spoločnosti a štátu. Pomenovať ich príčiny a vytvoriť riešenia rezort po rezorte. A keď si zadefinujeme určité veci a vyberieme zástupov podľa profesií, budú naše zadefinované požiadavky prezentovať na vláde. A my odspodu ich budeme v tom podporovať a tlačiť. V prípade, ak by sa upravil pomocou Ústavy SR politický systém,  bolo by tiež možné ktorúkoľvek vládu odvolať aj na základe ľudového hlasovania podľa jasne stanovených podmienok. Celá verejnosť sa musí preto naozaj spojiť. Takisto dnešné opozičné strany sa musia zaviazať pred médiami, že v prípade účasti vo vláde, do bodky splnia požiadavky zjednotenej verejnosti. Ako celá spoločnosť musíme zahodiť svoje egá. Aj na samotné kandidátky opozičných politických strán musíme pretláčať morálne a odborne zdatné osobnosti. Musí nastať SNP 2, avšak nie násilnou, ale ústavnou a mierovou formou.

Zhováral sa: Matej Mindár