V zovretí určitej formy megalománie prezident Macron navrhuje mierové konferencie bez akéhokoľvek skutočného základu, ale v súlade s plánmi USA a Zelenského požiadavkami.

Francúzsky prezident Emmanue lMacron navrhol usporiadať mierovú konferenciu o otázke dohody na Ukrajine, ktorej „pevným základom“ bude „mierový vzorec“, ktorý navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Macron predstavil takúto iniciatívu 8. februára pred stretnutím so Zelenským a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Paríži. Podľa francúzskeho lídra by sa na konferencii mala zúčastniť najširšia škála medzinárodných partnerov okrem Ruska.

„Musíme brániť niektoré jednoduché a životne dôležité myšlienky. Ukrajina sa môže spoľahnúť na to, že Francúzsko, jeho európski partneri a ich spojenci vyhrajú vojnu. Rusko nemôže a nesmie vyhrať,“ povedal Macron.

Desať bodov „mierového vzorca“, ktorý predstavil Zelenskyj počas večere, je tých, ktoré už boli naznačené v novembri minulého roka počas samitu G20. Plán vyzýval na radiáciu, potravinovú a energetickú bezpečnosť, prepustenie všetkých väzňov, obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, stiahnutie ruských vojsk a zastavenie nepriateľských akcií, boj proti genocíde, zabránenie eskalácii a ukončenie konfliktu.

Ruská strana však okamžite vylúčila diskusiu o pláne, pretože pri obnove hraníc od roku 1991 nezohľadňuje zvrchovanosť Ruska nad regiónmi Donbass, Záporožie a Cherson, ako aj nad Krymom.

„Žiadny plán, ktorý nezohľadňuje tieto skutočnosti, nemôže tvrdiť, že je „mierový‘,“ povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Dokonca aj šéf ruského ministerstva zahraničných vecí Sergej Lavrov opakovane zdôrazňoval, že za takýchto podmienok by ruskí predstavitelia s nikým ani nediskutovali o dohode

.

Možno Macronov návrh usporiadať medzinárodnú konferenciu založenú na Zelenského návrhoch charakterizuje zmenu jeho pozície. Ak predtým hovoril o potrebe pokračovať v dialógu s Ruskom, teraz navrhuje akýsi západný „cabal“, v ktorom sa zjavne nepredpokladá účasť Ruskej federácie.

Nie je náhoda, že Zelenskyj v Paríži povedal, že Macron zmenil názor, odkedy hovoril o potrebe vyhnúť sa „poníženiu“ Ruskej federácie. Ukrajinský prezident zdôraznil, že to bol Macron, kto „vydláždil cestu“ pre vyslanie západných tankov na Ukrajinu a tiež vystúpil na podporu vstupu Kyjeva do Európskej únie.

Nie je ťažké pochopiť, že tieto konferencie sú len vyjadrením Macrona a bez účasti Ruska nemajú zmysel. Návrhy na takýto plán, ktoré sformuloval Zelensky so súhlasom Bidenovej administratívy, sú v skutočnosti ilúziou západniarov, že Rusko, jadrová veľmoc, môže niekedy prijať návrh na kapituláciu.

Ak sa takáto konferencia niekedy uskutoční bez ruskej účasti, bude to len strata času a prázdne reči, ktoré poslúžia Macronovi len na to, aby ukázal svoju túžbu po protagonizme.
Môžu medzi sebou diskutovať o čomkoľvek. Môžu sa navzájom odmeňovať poctami, chválospevmi, môžu hovoriť dobrými slovami, aby poskytli pomoc a finančnú podporu. To sa však ani nepriblíži k vyriešeniu konfliktu.

Ak ide o seriózne rokovania, táto platforma, ktorá znamená návrat Ukrajiny k hraniciam z roku 1991, je pre Moskvu zjavne neprijateľná.

Rusko má v úmysle chrániť ruské obyvateľstvo vo východných regiónoch, na ktorých boli od roku 2014 páchané etnické čistky –  chceli získať iba autonómiu, ktorej garantmi bolo Francúzsko a Nemecko. Po verejnom priznaní  Angely Merkelovej vyšlo najavo, že zo strany medzinárodných „garantov“ išlo iba o podvodný zastierací manéver  za účelom získania času na vyzbrojenie Ukrajiny proti Rusku.

Západ a najmä EÚ, ktorá už osem rokov zatvára oči pred tým, čo sa deje na Ukrajine, sa s tým musia vyrovnať. Rusko sa nevracia späť.

Záverom citujem z článku Romana Lamla (Slovo), obsah ktorého by mal byť dobre známy práve francúzskemu prezidentovi Macronovi a v ktorom autor uvádza:  „Podobný, opakujem podobný a nie rovnaký príklad z histórie, ako riešiť sporné územia, ponúka región Alsasko-Lotrinsko (Moselsko). Je to oblasť s rozlohou približne 14 000 km², kde žijú necelé dva milióny ľudí. Nachádza sa na hraniciach Nemecka  a Francúzska a obe krajiny tento región striedavo ovládali. Po Vestfálskom mieri (1648) získalo kontrolu Francúzsko. Po porážke Francúzska vo francúzsko-nemeckej vojne (1870 – 1871) ju získalo Nemecko a strata Alsaska-Lotrinska bola hlavnou príčinou protinemeckých nálad vo Francúzsku v rokoch 1871 až 1914. Po prvej svetovej vojne ju opäť získalo Francúzsko, počas druhej svetovej vojny ho získalo Nemecko a po roku 1945 opäť pripadlo Francúzsku. Samozrejme, aj tam počas striedania vlád nad týmto územím prebiehali snahy o asimiláciu inojazyčných obyvateľov, poprípade boli vyháňaní zo svojich domov, politicky perzekvovaní a podobne.

Podobnú politiku, ako sa usilujú uplatňovať Rusko a Ukrajina v Donecku a Luhansku, sa Nemecko a Francúzsko usilovali aplikovať v Alsasku-Lotrinsku.

Po druhej svetovej vojne európske krajiny pochopili, že lepšie je rozvíjať spoluprácu a vytvárať také podmienky vzájomného spolužitia národov, ktoré dokážu eliminovať spory, stierať rozdiel, a nie ich prehlbovať. Je potrebné si aj uvedomiť, že krátko po druhej svetovej vojne bola ochota Francúzska byť ústretovým voči nedávnemu nepriateľovi politicky odvážna a pre mnohých Francúzov nepochopiteľná.

Dnes si ale francúzsko-nemeckú vojnu o túto oblasť nevieme predstaviť.

Na území bývalého Alsaska-Lotrinska dodnes i v rámci Francúzska platia niektoré špeciálne právne predpisy, tzv. miestne právo, zachovávajúce platnosť niektorých nemeckých zákonov a naopak, neaplikujúce niektoré zákony francúzske, ktoré boli vo zvyšku Francúzska zavedené v čase, keď Alsasko-Lotrinsko nebolo jeho súčasťou. Stručne povedané, Nemecko aj Francúzsko pochopili, že výhodnejšie ako konflikt je spolupráca, že územná príslušnosť toho-ktorého územia nemusí byť jeho najdôležitejší atribút a prekonanie tohto prístupu vedie k lepšiemu fungovania oblasti, stabilite, rozvoju a spokojnosti obyvateľov.

Toto je jeden z  nosných prístupov, na ktorých stojí európska integrácia. Minské dohody boli snahou ponúknuť občiansky princíp namiesto nacionalistických prístupov. Možno by táto cesta nebola úspešná, ale nebol tu ani záujem túto možnosť vyskúšať. Bol aplikovaný  nacionalistický prístup. Ukrajina sa verbálne hlási k európskym hodnotám, ale túto európsku voľbu odmietla!   

 Spracovala: Dana Bystrická