Maroš Žilinka: TRESTNÝ ČIN OPILSTVA MÁ SVOJE OPODSTATNENIE
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci tzv. veľkej novely Trestného zákona navrhuje úplne vypustiť ustanovenie § 363 Trestného zákona upravujúce trestný čin opilstva. Toho sa podľa účinnej právnej úpravy dopustí ten, “kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky (pozn. nejedná sa len o alkohol), hoci aj z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má znaky trestného činu“.
Tento návrh nepovažujem za správny a ani za dôvodný. Dôsledkom jeho prípadného prijatia bude, že ak páchateľ spácha v stave nepríčetnosti (t. z. pri úplnej absencii schopností rozpoznávať protiprávnosť činu alebo ovládať svoje konanie v dôsledku požitia alebo aplikácie návykovej látky) čin inak trestný, za taký čin nebude trestne zodpovedný, ale nebude zodpovedný ani za trestný čin opilstva. Také konanie, ktoré v konkrétnom prípade môže byť aj mimoriadne nebezpečné, bude teda úplne beztrestné. Nepríčetnosť totiž bráni trestnému stíhaniu páchateľa za trestný čin spáchaný v tomto stave (je dôvodom zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku). Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti však slúži práve daný „kvázidelikt“, ktorý pôsobí zároveň prevenčne, aby sa páchateľ neprivádzal ani len z nedbanlivosti do takého stavu, v ktorom následne nemá sám nad sebou kontrolu a pácha v ňom činy inak trestné (v nepríčetnosti).
Rovnako za nevhodné až škodlivé považujem aj navrhované vypustenie odseku 2 § 363 Trestného zákona, ktoré upravuje, že ustanovenia o trestnom čine opilstva a o nepríčetnosti, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť, sa nepoužijú, ak sa páchateľ priviedol do stavu nepríčetnosti v úmysle spáchať trestný čin. Vypustenie tohto ustanovenia by znamenalo, že by nebolo možné vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin spáchaný za okolnosti označovanej ako tzv. „opitie na guráž“, kedy si páchateľ úmyselne privodí stav nepríčetnosti, aby v tomto stave následne spáchal trestný čin.
Verím, že v rámci legislatívneho procesu všetci kompetentní náležite posúdia, či navrhované vypustenie ustanovenia o trestnom číne opilstva je opodstatnené, alebo skôr kontraproduktívne.
Som právnik. A na právnickej fakulte nám na prednáškach a praktických cvičeniach dosť podrobne vysvetlili podstatu, význam a účel tohto trestného činu. Pán generálny prokurátor to dobre zhrnul. Ten kto navrhuje jeho zrušenie (ak je vôbec právnik) podľa mňa spal alebo nechodil na prednášky a je otázka „načo jedol pagáče od rodičov, keď sa v škole nič nenaučil“!