V kontexte hlasovania Európskeho parlamentu (EP) je nutné, povedať pár slov k tomu, prečo som nepodporila rezolúciu EP o Rusku a prečo je politicky nekorektné rezolúcie s takýmto znením vôbec navrhovať.

V prvom rade, na rozdiel od akýchkoľvek pseudo-romantikov a wannabe-moralistov, politik/čka má zodpovednosť hlasovať nielen v súlade s vedomím a svedomím, ale podľa možnosti aj v súlade s právom. O množstve vecí si môžeme myslieť čokoľvek, môžu nás hnevať, dojímať, či vyvolávať akúkoľvek inú emóciu, ale keď príde hlasovanie, musí byť racionálne.

Európska legislatíva nijako neupravuje pojmy, ako teroristický štát či štát podporujúci terorizmus. (Americká právna úprava ho pozná, napriek tomu Rusko takto neoznačila.)

To, že považujem vojnu proti Ukrajine za nespravodlivú neznamená, že nebudem rešpektovať medzinárodný právny rámec.

Žiadna z medzinárodným inštitúcií dodnes nerozhodla ani o genocíde, ani o terorizme a ani o vojnových zločinoch Ruska na Ukrajine. Také sú fakty a taká je politická realita. Keď sa to niekomu nepáči, je to jeho vec. Ani mne sa to nepáči, ale žiadna vymyslená rezolúcia EP to nezmení.

Chcem ešte doplniť, aby to bolo jasné, že hlasovať za ”pôžičky” v rozsahu 18 miliárd pre Ukrajinu nebudem rovnako. Lebo nebudem klamať ľudí že je to pôžička. Ukrajina, zničená vojnou, nebude môcť splácať takéto “pôžičky.” Bolo by čestnejšie neklamať a nájsť úprimnejšiu formu pre označenie finančnej pomoci.