V trestnom konaní na Slovensku akoby za posledné dva roky ani neexistoval iný skupinový trestný čin len založenie a zosnovanie zločineckej skupiny a nebol iný korunný svedok len kajúcnik. Početnosť zločineckých skupín láme u nás európske rekordy. Za osemdesiat a možno za sto rokov boli v Taliansku len štyri veľké zločinecké skupiny (mafie) – Co­sa Nos­tra, Ndran­ghet­ta, Ca­morra, Sac­ra ­Co­ro­na. U nás sa menšími zločineckými skupinami a skupinkami len tak hemží v prípravných konaniach i na súdoch.

Kvalifikované zločinecké skupiny z čias nášho divokého vývoja ku kapitalizmu typu černákovcov, sýkorovcov, šátorovcov, pápayovcov, piťovcovsú viac-menej minulosťou, už nežijú alebo trávia svoje dlhé chvíle vo väzení.Dnes sa však pomenúvajú v trestnoprávnych konaniach a v médiách,ako na bežiacom páse, desiatky nových, vyšetrovateľmi a prokurátormi zjavne nadkvalifikovaných zločineckých skupín ako kolotočári alias dunčovci zo Serede, Bödörovci z Nitry, takáčovci z bratislavského Ružinova a iné nepomenované skupinky podnikateľov, advokátov, politikov aj sudcov.

Podľa JUDr. Pavla Gráčika a JUDr. Amira Alyasryho (Právne listy 18. február 2022 ) „u mno­hých tak­to kva­li­fi­ko­va­ných skut­kov by moh­lo ísť o spolu­pá­cha­teľ­stvo, prí­pad­ne o pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti for­mou or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, nie však o exis­ten­ciu ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, ktoré sa spája s naj­zá­važ­nej­šou for­mou or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­ty.“Podľa názoru ďalších skúsených praktikov v oblasti trestného práva (JUDr. Jaroslav Gerega, JUDr. Diana Messingerová, JUDr. Erik Magát, JUDr. Erik Križan) možno v ostatných dvoch rokoch pozorovať trend vzná­šať ob­vi­ne­nia za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na aj v si­tuáciách, ke­dy napl­ne­nie zna­kov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny nie je preu­ká­za­né a to ani v mie­re ne­vyh­nut­nej na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia.

Čo je podľa Trestného poriadku SR  zločinecká skupina? Podľa § 129 ods. 4 TZ: „zločineckou skupinou na účely tohto zákona sa rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacero zločinov…“Štruktúrovanosť je jeden z hlavných znakov zločineckej skupiny. Štruk­tú­ro­va­nosť zna­me­ná hie­rar­chic­ké roz­de­le­nie jej čle­nov z hľa­dis­ka pos­ta­ve­nia a vply­vu v sku­pi­ne.Takáto skupina má vnútornú organizačnú štruktúru s rozdelením funkcií a deľbou činností, vyznačuje sa prísnym dodržiavaním kódexu organizácie, napr. aj zákonom mlčanlivosti.

Ak by sme sa v úlohe orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) priklonili k nadkvalifikácii trestného skutku spolupáchateľstva a forsírovali ho v procese konania ako zosnovanie zločineckej skupiny, potom by sme za zločineckú skupinu museli označiť aj trojuholník Roman Mikulec, Štefan Hamran a naši chlapci Čurillovci. Všetko čo sa udialo v minulosti okolo tohto trojuholníka, od zmarenej akcie Santusovej tímu Oblúk až po nezákonnosti obvinených vyšetrovateľov NAKA doložené sériou legálnych nahrávok a ich následné absurdné povýšenie policajným prezidentom Hamranom,by sa mohlo považovať za zvlášť nebezpečnú trestnú činnosť zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Z judikátov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že bežné spolupáchateľstvo sa často v  OČTK zamieňa za zločineckú skupinu. Príkladom je oslobodzujúci  rozsudok Najvyššieho súdu (NS) Dušana Kováčika spod obžaloby zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská odsúdila bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika na nezvyčajne prísny štrnásťročný trest väzenia a trest prepadnutia majetku mimo trestnej sadzby, z ktorej mala vychádzať. Skonštatoval to vo svojom verdikte práve Najvyšší súd. Pôvodná trestná sadzba mala byť v rozmedzí 5 až 10 rokov, ale Záleská vychádzala z trestnej sadzby 5 až 16 rokov teda o tretinu vyššej, čo bolo nezákonné zneužitie skutkovej podstaty trestného činu.

Za prípadmi účelovej tzv. nadkvalifikácie  trestných skutkov, čiže zneužívania práva, stojí nielen zaujatosť orgánov činných v trestnom konaní (Apači) či niektorých sudcov (Záleská) ale aj zaujatosť a tlak niektorých médií hlavného prúdu, ktoré od začiatku vykresľujú obvinené osoby v negatívnom svetle ako zločincov cez prizmu svojho jednostranného politického pohľadu. V právnych poriadkoch rešpektovaná zásada prezumpcie neviny sa u nás stáva pojmom nezlučiteľným so spravodlivosťou.

V našom trestnom systéme ak sú osoby stíhané zo zločinu založenia, zosnovania  a podpory zločineckej skupiny majú OČTK možnosť využívať spolupracujúcich obvinených svedkov. To je okrem vlastnej, často až nepríčetne zaujatej vnútornej motivácie niektorých orgánov v trestnom konaní ešte ďalšia vonkajšia motivácia  „nadkvalifikovať“ daný trestný čin na skutok založenia a zosnovania zločineckej skupiny, na ktorý sa viaže kolúzna väzba pre obvinených a napokon aj najvyššia trestná sadzba 25 rokov až doživotie.

V prípade spolupracujúcich svedkov, nepresne nazývaných kajúcnici, nejde len o obyčajných svedkov z ulice, ktorí čosi videli, čosi počuli, ale o osoby obvinené zo závažnej trestnej činnosti. Tieto osoby sú najčastejšie stíhané v kolúznej či preventívnej väzbe a pod ťarchou niekoľkomesačného tvrdého kriminálu dochádza u nich k prehodnoteniu situácie a začnú hovoriť, v krimi-žargóne spievať.

Samozrejme, v podmienkach tmavej kobky a hrozby dvadsaťpäťročného väzenia je hra na čas nezmyslom. Príde prvá, potom druhá a možno aj tretia návšteva vyšetrovateľa alebo operatívca s ponukou spolupráce. V ponurej scéne znie ponuka približne takto: „Ak budete spolupracovať, priznáte sa a udáte ďalšie nami označené osoby, zariadime vám u prokurátora prepustenie z väzby. Je pred Vianocami a na štedrý deň môžete byť doma.“

V tej chvíli sa potenciálnemu kajúcnikovi v hlave rozsvieti, čo môže získať: Slobodu a sľubované benefity. Položme si otázku, čo by mu hrozilo, ak by klamal, ak by krivo obviňoval iných? Podľa nášho trestného zákona za krivú výpoveď hrozí sadzba jeden až päť rokov, kde je možnosť dosiahnuť podmienku takmer bez  problémov.Nuž čo je to oproti hroziacemu trestu 25 rokov za závažnú trestnú činnosť. Benefity sú výhodné, kajúcnik ani veľmi neriskuje. Červíkom, ktorý môže nahlodávať jeho dôveryhodnosť sú len mesiace či roky vzdialené od trestného činu,o ktorom má svedčiť, aby si spomenul na osoby a detaily celého prípadu. Lebo pamäť je veľmi zradným tmavým zrkadlom.

Stratou pamäti trpí a nedôveryhodnosť vzbudzuje najmä známy spolupracujúci svedok Bernard Slobodník, ktorý ustavične mení a dopĺňa svoju výpoveď, najmä v prípade obžalovaného Dušana Kováčika. Zlepšovanie jeho pamäťovej stopy je v rozpore s elementárnou logikou a výkonom samotnej pamäte. Ale u Slobodníka to nie je vôbec prekvapujúce. Tento kajúcnik predtým ako išiel vypovedať v kauze Očistec doslova obiehal svojich kolegov a vyšetrovateľov, aby sa ich povypytoval na minulé udalosti, či mu nevedia povedať niečo konkrétne vo veci, o ktorej má vypovedať, lebo on si nič nepamätá. Na dokreslenie tejto ošemetnej situácie ešte poznámka: V procese s Dušanom Kováčikom svedok Slobodník vypovedal viackrát, že na väčšinu otázok odpovedať nevie, že si po odstupe rokov na nič nespomína. V tomto prípade je však Slobodník jediný relevantný svedok, ktorý vypovedá proti Kováčikovi a jeho výpoveď nemôže byť v súdnej praxi použiteľná. Alebo predsa?

Ochota vypovedať podľa želania vyšetrovateľov je  u niektorých svedkov inšpirovaná aj tým, že už iný kľúčový svedok nežije. Bernard Slobodník, v čase keď ešte žil generál Milan Lučanský mlčal o udalostiach, ktoré sa týkali samotného generála  a začal hovoriť až po jeho smrti. Pred súdom uviedol, že nechce zle hovoriť o mŕtvych, ale že musí povedať aj to, že do trestnej veci, z ktorej je obvinený Dušan Kováčik bol zapojený aj  generál Lučanský. Mŕtvi sa nemôžu brániť, preto komusi slúžia aj po smrti – otázne je dokedy.

Advokáti Messingerová a Gereg v rozhovore s Mimi Šramovou pre eReport uviedli takmer neuveriteľnú situáciu: Spolupracujúci svedok, ktorý sa dostavil na výsluch vytiahol papier a začal čítať pripravenú výpoveď a po jej prečítaní povedal, že ďalej vypovedať nebude a rovnako odmietol odpovedať aj na otázky obhajcov. V jeho výpovedi bolo nápadné aj podozrivé, že používal odborné výrazové prostriedky – vyjadroval sa právnou terminológiou. Zrejme si tento svedok (kajúcnik), ktorý mal sotva ukončenú základnú školu nepripravoval text výpovede sám, ale mu ho nadiktoval ktosi neznámy v pozadí.

Domnieva sa nezainteresovaný čitateľ, že za týchto okolností je obhajca len stafáž zákonnosti, čosi, čo musí orgán činný v trestnom konaní len strpieť a čo môže to pokojne ignorovať? Odpoveď v krížovke je na tri. Nech si každý pomyslí svoje.