Novinárka Ľudmila Lacková z najčítanejšieho týždenníka Plus 7 dní spôsobila poplach policajtov zo skupiny Apači. Jej cesta na Balkán, do Bosny a Hercegoviny bude ešte dlho škrieť nielen chlapcov z Národnej kriminálnej agentúry, ale aj ich ochrancu policajného prezidenta Štefana Hamrana.
Výsledkom cesty novinárky bol rozhovor s Jánom Kaľavským, ktorý sa z elitného operatívca Národnej kriminálnej agentúry stal tajný agent policajnej inšpekcie a kľúčový svedok voči vyšetrovateľom známym pod prezývkou čurillovci. Jeho činnosť tajného agenta možno datovať zhruba od apríla 2021 kedy sa šéfkou tímu Oblúk stala Diana Santusová, ktorá vyšetrovala podozrenia z manipulácií svedkov orgánmi činnými v trestných konaniach vo veľkých kauzách. Kaľavský legálne nahrával rozhovory vyšetrovateľov NAKA a takto poskytoval dôkazný materiál pre dnes už odstavenú mjr. Santusovú.
Netreba veľa dôvtipu, aby sme pochopili, prečo sa šéfka tímu Oblúk a jej informátor Kaľavský stali nepohodlnými osobami pre „našich chlapcov“ policajného prezidenta Štefana Hamrana aj pre samotného ministra vnútra Romana Mikulca. Diana Santusová si to odniesla preradením na inú neznámu funkciu na neznáme miesto a elitný operatívec Kaľavský bol vzápätí,podľa očakávania, obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti a prijímania úplatkov.
Predtým ako si ozrejmíme obsah legálne získaných nahrávok, pozrime sa na kariéru Jána Kaľavského, ktorý sa stal dôležitým aktérom a svedkom v tzv. vojne policajtov. Tento muž bol podľa portálu Aktuality.sk. v mladosti údajne francúzskym legionárom, členom elitnej jedenástej parašutistickej brigády. Nemáme to potvrdené z oficiálnych zdrojov, isté však je, že Kaľavský dobre ovláda francúzštinu a chcel študovať na francúzskej policajnej akadémii. Neskôr
ako policajt prešiel týždenným skúšobným peklom, aby sa stal príslušníkom a následne ostreľovačom v LynxCommande. Účelom tvrdej skúšky (týranie hladom, smädom a mučivé fyzické testy) bola previerka, či záujemca o prácu v elitnej slovenskej jednotke obstojí v extrémnych podmienkach.
Z LynxCommandaKaľavskýodišiel na Národnú kriminálnu agentúru, kde sa počas šéfovania Branislava Zuriana stal vedúcim druhého operatívneho oddelenia. O jeho schopnostiach svedčia výsledky v najťažších akciách, v ktorých bol nasadený. Napríklad zneškodnil alebo spacifikoval slovenského kanibala Mateja Čurka a nebezpečného štyridsaťnásobného vraha a mafiána, za čo si vyslúžil pochvalu vtedajšej premiérky Ivety Radičovej aj gratuláciu exministerky Denisy Sakovej. Napokon sa z neho stal z rozhodnutia sudcu tajný agent inšpekcie, s poslaním usvedčiť vyšetrovateľov NAKA Čurillu and comp z nezákonnej činnosti.
Dobre informovaný Ján Kaľavský po zadržaní a známom zmarení akcie Santusovej vedel koľká bije a ušiel do Bosny a Hercegoviny. Bol na neho vydaný európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz, ktorý sa však minul účinkom, pretože tento bývalý elitný operatívny dôstojník požiadal o azyl a jeho žiadosť tamojšie úrady akceptovali. Čurillovcom klepli zuby naprázdno.
Samozrejme, na Slovensko sa už nemôže a nechce vrátiť, lebo ako potvrdil v rozhovore pre Plus 7 dní, prekážajú mu v tom množiace sa správy o mŕtvych ľuďoch z káuz, ktoré vyšetrujú policajti Národnej kriminálnej agentúry. Na otázku či má strach, odpovedá:„Je hrozné, že musím utekať ako štvanec len preto, že som povedal pravdu. Zastupoval som slovenskú políciu na zahraničných cestách a skončil som ako „najskorumpovanejší policajt.“ A áno, už mám paranoju. Stále sa obzerám, či ma niekto nesleduje. Bojím sa o život.“
Kaľavskýbol súčasťou tohto pokriveného sveta. Dobre poznal prostredie a maniere ľudí, pre ktorých pracoval v NAKA, čiže vyšetrovateľov a ich šéfov.Kladie rečnícku otázku: „Nezačali na Slovensku zomierať aktéri káuz, ktoré vyšetruje NAKA?“ Rovnako znepokojivá bola aj jeho odpoveď:„Balvan sa obesil, Polóny zastrelil, Böhm sa zastrelil. Mikulca našli mŕtveho akože na úteku, kvôli nemu sme falšovali úradné záznamy. Mikulcova žena potom obviňovala z jeho smrti NAKA, nuž a nejaký chlap prerazil bránu a zastrelil ju… Advokát takáčovcovAlmáši náhle zomrel cestou na súd. Mne ide o život.“
V narážke na smrť charizmatického generála Lučanského dodáva:„Nechcem byť utýraný a náhodne mi oko vypadne pri kľukoch. To nechcem zažiť. Viem, čoho sme boli schopní…Generálovi Lučanskému zavretému vo väzbe „naši chlapci“ účelovo cez Vianoce zdržiavali poštu od rodiny. Od advokáta vedel, že dcéra mu písala, ale nič nedostal.„Účelovo sme mu zamieňali listy. Kolega Dunčko povedal – ko.otovi vymeníme list. Nejaký neprajník mu písal, vulgárne nadávky tam boli, že skape v tej base. Neposlali sme mu listy od rodiny, od ženy. Načo!? Však nech si ešte mesiac, dva počká. Ale tieto vulgárne sme mu posielali. To sa dialo. Keby som vám rozprával o všetkých situáciach, ktoré som zažil, tak jedno číslo Plus 7 dní je málo.“
Ján Kaľavský sa rozrozprával o pocite všemocnosti policajtov NAKA, o výrobe vymyslených úradných záznamov, o lámaní svedkov, o zastrašujúcich neodôvodnených zásahoch ozbrojeného Lynx Commanda ráno o piatej s vrtuľníkom, o prípade advokáta Ribára. „Viete, koľko bol zavretý advokát takáčovcov Ribár a ako sme mu robili zle? Vymyslené úradné záznamy, len nech je čo najdlhšie vo väzbe. To je modus operandi. Len aby sedel… Bože, Vorobjov. Po šiestich mesiacoch púšťali Vorobjova z väzby a v ten istý deň sme ho boli zase zadržať. On bol živý príklad, ako sa robí nátlak. Ten by mohol rozprávať! Ale asi sa bojí. Na neho hulákali tri hodiny – toho nám daj, toho nám daj – konkrétne mená. Vorobjov sa triasol. Zlomili ho.“
Mnohí obvinení sa priznali, začali spolupracovať, stali sa z nich kajúcnici a univerzálni svedkovia. Veď čo iné im ostávalo v podmienkach veľmi tvrdej a často týždne a mesiace dlhej väzby počas intenzívneho psychického nátlaku, keď sa im vyhrážali, že im zoberú majetok, zavrú im ženu a deti pošlú do sirotinca.„Ja som len čumel, čo sa tu deje,“ hovorí Kaľavský. „Skúšali sme najprv s mafiánmi – nevieš nám povedať niečo zaujímavé? To ťa spasí. Ale takého Beďa Slobodníka čo mohlo spasiť? Jedine Smer. Už po voľbách Čurilla hovoril, že urobíme zločineckú skupinu. Z Fica, Gašpara, Bödöra a nakoniec urobíme celý Smer.“
Bývalý šéf operatívcov, terajší azylant v Bosne a Hercegovine prehovoril aj o tom, kedy nastal čas zlomu, že musí so všetkým skoncovať. Ozvalo sa v ňom svedomie, alebo vedomie, že pravda raz vyjde na svetlo a on bude niesť svoj podiel viny? Podľa neho prvý zlom nastal v ten večer, keď volal Čurillovi v súvislosti s neskôr obvineným Kučerkom a Čurilla mu povedal – neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti. Druhý zlom nastal vtedy, keď zomrel generál Lučanský, keď sa vtedy kolegovia tešili a urobili si ďalší zárez na pažbe. Mať radosť zo smrti človeka a hovoriť o strieľaní detí sú veci, o ktorých sa nežartuje. Vtedy si Kaľavský uvedomil, že sú to zvieratá.
Na pochybnosti, či si nevymýšľa, pretože ho stíhajú pre korupciu, odpovedá: „Ja som inšpekcii predložil aj dôkazy. Veľa dôkazov. Napríklad telefón s fotkami, s komunikáciou Apačov, s pokynmi vyšetrovateľa, ako treba inštruovať svedka. Všetko je zdokumentované vo vyšetrovacom spise. O tom, čo sa dialo, som povedal aj svojmu nadriadenému Branislavovi Zurianovi, niektoré správy som mu aj preposlal. Jemu prvému som niekedy v zime 2020 – 2021 povedal, že už takto nemôžem pracovať.“
Na šokujúcich praktikách orgánov činných v trestnom konaní sa nepodieľala celá NAKA. Pracovala tam väčšina poctivých policajtov, ale skupinka, ktorá si hovorila Apači bola odstrašujúcou výnimkou. Podľa Kaľavského tvorili ju on, Branislav Dunčko, Robo Magula, Roman Stáš, Ján Čurilla, Pavol Ďurka a „zopár jeho spriaznených vyšetrovateľov, ktorí sa chodili radiť hromadne do kancelárie.“
Do tejto podarenej skupinky patrili aj „niekoľkí prokurátori ako Repa, Šurek a zopár sudcov.“
A ako sa plánovalo zatýkanie kukláčov NAKA? Vždy vtedy, keď mal službu správny sudca. To nebola náhoda.„Niektorí strčili do väzby každého, na koho sme ukázali. Inak sme sudcov museli klamať, napríklad v príkazoch o nasadení informačno-technických prostriedkov. Ak sa nájde prokurátor, ktorý vás nemá rád, a sudca, ktorý nestíha všetko preštudovať a nadôvažok dôveruje prokurátorovi, je s vami koniec.“
Vulgárna komunikácia Apačov, pri akej si podnapitá chamraď(genusmaskulinum) uľavuje v krčme a dámy zapchávajú uši, objavila sa aj v médiách a vo vyjadreniach politikov. Dámam sa ospravedlňujem, že si na tomto mieste dovolím citovať niektoré útržky z rozhovorov verejných činiteľov, známych pod názvami, ktoré zľudoveli: Čurillovci alebo Apači.
K správe o smrti Igora Smolena prezývaného Balvan, ktorého našli obeseného v apríli 2020, operatívec NAKA Branislav Dunčko napísal: „Týmto tempom to do obžaloby okrešeme. Keby sa radšej ten po.ebanec Almáši zavesil. Tomu by som aj na lano prispel.“
Vyšetrovateľ Ján ČurillaDunčkovi odpovedal: „Ešte veľa špagátu sa minie… Ďalší
operatívec Robert Magula prispel vlastným komentárom: „Balvana mi je ľúto, ale asi preto, lebo som dal dve fľaše Veltlínu Pezinok. Kok.t, mohol sa zastreliť. Ale obesiť, to je moc.“ Vyšetrovateľ Čurilla zareagoval na Magulu a ukončil komunikáciu z WhatsAppu takto: „Mohol si odrezať kok.t a nadžgať si ho do krku…“
Toho času stíhaný a obvinený agent Kaľavský potvrdil autentickosť komunikácie, ktorej forma nie je tak dôležitá pre právne posúdenie činnosti čurillovskej skupiny, ako je dôležitý jej obsah. Na dokreslenie tohto škandalózneho prípadu už len poznámka: Jána Čurillu obvineného z manipulácie vyšetrovania povýšil policajný prezident Štefan Hamran do hodnosti plukovníka a podľa zdroja zo známeho týždenníka a ako o tom už čvirikajú vrabce na streche – jeho manželka získala miesto na ministerstve vnútra u pána ministra Romana Mikulca.
Napokon ešte jedna pikantéria: Policajný prezident vystupoval v úlohe obhajcu čurillovcov v maďarčine vo svojom rodnom Komárne a potom v Bratislave na tlačovke pred novinármi (bez zreteľného prízvuku) v slovenčine. Novinárov korporátnych médií pošteklil útočnou rétorikou, namierenou proti lídrovi opozície Robertovi Ficovi, ktorý vraj: „bezprecedentne, hrubo, znevažujúco a nechutne zaútočil na ľudskú dôstojnosť vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov…“
Pán prezident PZ si neuvedomil, čo je neuveriteľné v prípade človeka jeho postavenia,že dôstojnosť verejných činiteľov, čestných prokurátorov i sudcov a celého slovenského národa bezprecedentne hrubo a nezvyčajne vulgárne napadli „jeho chlapci“ z Národnej kriminálnej agentúry. Pán Hamran sa ani slovom nevyjadrilk obsahu škandalóznych nahrávok, legálne získaných dokumentov o ich sústavnej protiprávnej činnosti.
Prezident policajného zboru si mohol odpustiť na svojej „veľkej tlačovej konferencii“ útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorému odborne aj morálne nesiaha ani po päty. Odpoveď Maroša Žilinku prišla rýchlo: Generálna prokuratúra SR žiada prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana, aby nezneužíval svoje postavenie a v neskončených trestných veciach neprípustným spôsobom nevytváral nátlak na činnosť príslušných orgánov činných v trestnom konaní a prostredníctvom svojich jednostranných vyhlásení nemanipuloval verejnú mienku.“
Keď už aj generálny prokurátor hovorí o Hamranových manipuláciách, potom čurillovci alias Apači sú v tom vlastne bez viny, iba prenášajú do praxe želania svojho šéfa. Nuž, aký pán taký krám.
