Televízne kanály nám v pravidelných intervaloch prinášajú v skratke ten istý spravodajský krimi-seriál: Komando policajtov v kuklách privádza do súdnej siene mediálnou uličkou hanby obvineného v putách. Svorka novinárov ho okrikuje ako štvanú zver: „Popierate vinu? Priznávate sa? Čo hovoríte na obvinenie?“ Otázok je veľa – odpoveď žiadna. Premnohých divákov večerného vysielania správ to môže znamenať len jedno – „kto mlčí, ten svedčí.“ Médiá tak mimovoľne (alebo zámerne)pôsobia na mienku širokej verejnosti, že obvinený je vinný, že musí byť odsúdený a exemplárne potrestaný.
Menšia časť verejnosti však vie, že obvinený v tomto prípade nemôže reagovať na otázky či skôr pokriky novinárov, lebo komunikácia s novinármi mu môže priťažiť a môže pre neho znamenať aj disciplinárny postih. Ulička hanby sa tak predčasne stáva zahanbujúcim trestom pre obvineného. Zásada prezumpcie neviny, ktorá je vyjadrená v článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dostáva v trestnom konaní prvýkrát na frak. V uvedenom článku sa hovorí: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“
Uličkou mediálnej hanby prechádzali takmer všetci obvinení v početných, extrémne sledovaných kauzách. Prešiel ňou bývalý policajný prezident,generál Milan Lučanský, bývalý šéf Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik a mnoho ďalších, podľa zákona nevinných občanov až do právoplatného rozhodnutia súdu. Prešlo ňou aj viacero advokátov, ktorí zastupovali svojich klientov v najmedializovanejších kauzách, čo je na Slovensku za ostatné dva roky priam symptómom trestných konaní. Bez nároku naúplnosť uvádzam aspoň niektoré prípady obvinených advokátov – Martina Ribára, Davida Lindtnera, Mareka Paru, Roberta Kaliňáka, Svetozára Chabadu… Do tohto rámca obvinených treba zarátať aj prípad advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorý umrel po dvanásť-mesačnom pobyte vo väzení na Covid-19, pretože mu nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť ako skonštatovala nielen rodina zosnulého, ale najmä verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Ukazuje sa bez zveličenia, že advokácia je v našej súčasnej justícii nevďačná profesia. Advokát David Lindtner bol vo väzení protizákonne stíhaný 7 mesiacov a advokát Martin Ribár bol nezákonne v tvrdej kolúznej väzbe dokonca až 20 mesiacov, kým nebol na základe vrediktu Ústavného súdu SR bezodkladne prepustený. Po tom ako sa Ribár ocitol vo väzbe si jeho bývalý klient musel hľadať nového obhajcu. Nebolo to však jednoduché. Päť advokátov mu odmietlo poskytnúť obhajobu s odôvodnením, že nechcú skončiť ako Ribár. Nie je to zarážajúce a o čom to svedčí?
Príčinu, prečo sú niektorí profesionálne zdatní advokáti trestne stíhaní vo väzbe sa možno takmer s istotou domnievať, že svojimi výkonmi priveľmi strpčovali prácu niektorým vyšetrovateľom, prokurátorom i sudcom Úradu špeciálnej prokuratúry, že poukazovali na vážne pochybenia orgánov činných v trestnom konaní alebo oprávnene kritizovali postup súdov.
Prípad advokáta Mareka Paru, jedného z najznámejších trestných advokátov na Slovensku je zaujímavý už na prvý pohľad. Uznesenie o obvinení vypracoval na neho obvinený vyšetrovateľ Milan Sabota člen skupiny vyšetrovateľov NAKA, pre ktorú sa vo verejnosti zaužívalo pomenovanie „čurillovci.“ Sabota, podobne ako jeho traja kolegovia čelí obvineniu, že sa podieľal na manipulovaní spisov a vymýšľaní obvinení na iných ľudí za neexistujúce trestné činy.
Podľa Sabotu mal advokát Para údajne pomáhať členom zločineckej skupiny okolo NorbertaBödöra, ktorého zastupoval ako obhajca. Okrem toho mal vraj „úmyselne navodiť situáciu, ktorá by umožňovala trestné stíhanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. VasiľaŠpirka, s cieľom znemožniť mu vykonávať dozorovú činnosť prokurátora…“ Podľa vyšetrovateľa mal advokát využiť na diskreditáciu Špirka svojho klienta, stíhaného podnikateľa Ľuboša Vargu, ktorý mal Špirkovi účelovo ponúknuť dohodu o vine a treste výmenou za informácie o možnom zneužívaní európskych finančných prostriedkov na Ministerstve vnútra.
Zatiaľ by všetko vyzeralo ako „Sabotov príbeh detektíva amatéra,“ keby sa v ňom nevyskytla zápisnica o trestnom oznámení, údajne spísaná JUDr. Špirkom v spolupráci s Ing. Vargom. Vec sa poriadne zamotala, keď Ľuboš Varga svoju účasť na spisovaní zápisnice rázne poprel a podpis označil za sfalšovaný. Vasiľ Špirko problém sfalšovaného podpisu doteraz nevysvetlil, preto je prirodzené, že Marek Para inkriminovanú zápisnicu, či inkriminované trestné oznámenie ako advokát spochybnil a dodnes spochybňuje. Samotná Generálna prokuratúra SR, keď dvakrát preverovala trestné oznámenie, skonštatovala, že JUDr. Špirko konal protiprávne, že ten fingovaný podpis na zápisnici je problém.
Voči prokurátorovi špeciálnej prokuratúry Vasiľovi Špirkovi sa viedlo z podnetu Paru a Vargu aj trestné stíhanie, ktoré sa skončilo tým, že nebolo zastavené, ale bolo postúpené na disciplinárne konanie. Pred disciplinárnou komisiou sa Špirka opäť odmietol vyjadriť k okolnostiam vzniku falošného podpisu a tak komisia túto vec ani neskúmala ani nekonštatovala, že skutok sa nestal, len vyslovila záver, že prokurátora nepotrestá.
Obvinenie Mareka Paru má 38 strán a sú v ňom obsiahnuté neurčité komunikácie z KočnerovejThreemyajnezákonnezaznamenanákomunikácia z poľovníckej chaty. Lenže podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku nemôžu byť tieto nezákonne získané záznamy použité ako dôkaz v žiadnom trestnom konaní, V prípade obvinenia Paru však použité boli. Mimochodom, pre nahrávky z poľovníckej chaty je už trestne stíhaný vyšetrovateľ Martin Juhás. Námestník nitrianskej krajskej prokuratúry Jozef Pátrovič ho 12. apríla 2022 obvinil zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Parov advokát Michal Mandzák nechápe obvinenie svojho klienta. Vyhlásil:„Ja nemusím chápať všetko, ale obvinenie chápem ako zjavne absurdné.“ Na Najvyššom súde Slovenskej republiky malsudca Juraj Kliment iný názor. Navyše tento sudca má s obvineným advokátom Parom dlhodobo osobné spory, vyjadroval sa totiž o ňom v médiách aj inde na verejnosti veľmi negatívne a logicky by sa mal ako sudca z rozhodovania o tomto prípade vylúčiť, ale sa nevylúčil a Parovu námietku zaujatosti neakceptoval.
Martin Ribár napísal z nemocnice, kde si dával do poriadku zdravie zničené mnohomesačnou väzbou, v ktorej sa ocitol „zásluhou“čurillovcov: „Parov prípad je rovnako ako ten môj veľmi úzko prepojený s výkonom advokácie. Inak povedané, všetky skutky, ktoré sa Parovi kladú za vinu, nie sú vo svojej podstate ničím iným ako poskytovaním právnych služieb.“
Advokát Para bol rozhodnutím najvyššieho súdu vzatý do väzby. Očakávalo sa to, veď predsedom senátu bol JUDr. Juraj Kliment. Neočakávaný bol však spôsob jeho prezentácie, keď väzbu advokáta Paru verejne glosoval, že „je tu trend spochybňovania, či kriminalizovania vyšetrovateľov, prokurátorov a aj sudcov, ktorí majú rozhodovať nestranne a nezávisle.Uvedené opätovné otvorenie tohto vyšetrovania je taký odkaz všetkým tým osobám a odkaz v tom, že žiaden skutok do budúcnosti nezostane nevyšetrený a rovnako nezostane v prípade nevyvodená konkrétna trestná zodpovednosť konkrétnych osôb. Je to zdvihnutý prst všetkým tým osobám, ktoré by chceli v tomto trende pokračovať.“
Advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár sa pýta: „Pre koho je určený varovný zdvihnutý prst sudcu Klimenta? Pre advokátov? Pre generálneho prokurátora? Pre policajnú inšpekciu? Pre Krajskú prokuratúru Bratislava? Alebo dokonca pre ústavný súd? Ak nepôjde všetko v deklarovanej súčasnej politickej línii tzv. očisty spoločnosti zrušíme okrem povestného paragrafu 363 Trestného poriadku aj advokátsky stav, ústavný súd, odvoláme pre istotu nepohodlného aktuálneho generálneho prokurátora a vystúpime z Rady Európy, aby nemohli byť rozsudky slovenských súdnych autorít preskúmavané Európskym súdom pre ľudské práva? Môj osobný názor je, že tieto vyjadrenia sudcu Klimenta sú porušením sudcovskej etiky a osobným verejným spochybnením vlastnej nestrannosti a nezávislosti sudcu Najvyššieho súdu SR.“
Advokát Para je po dvoch mesiacoch väzby na slobode, hoci jeho obvinenie stále trvá. Vrátili mu licenciu a zastupuje kolegu advokáta Davida Lindtnera. Hovorí, že po dôkaznej stránke je obvinenie jeho kolegu extrémne slabé, že je to len snaha o ďalšiu účelovú diskreditáciu obhajoby.
Akcent pomsty v politicky zafarbených trestných konaniach sa rozvinul v rokoch 2020 – 2021 do stavu nepríčetnosti. A za to bude ktosi raz niesť zodpovednosť. Bude musieť prejsť svojou uličkou hanby, do ktorej predtým vháňal iných.
