fbpx
- Reklama -
EsejeĽudovít Števko: Súmrak právneho štátu XII.: Nečisté hry a...

Ľudovít Števko: Súmrak právneho štátu XII.: Nečisté hry a prehry Daniela Lipšica

-

Ľudovít Števko: Súmrak právneho štátu XII.: Nečisté hry a prehry Daniela Lipšica

Vážení čitatelia,

neustále sa snažíme zlepšovať sa a prinášať vám čoraz väčšie množstvo kvalitnejších informácií. Prednedávnom sme pridali spravodajstvo z regiónov, od júna však pripravujeme podstatne zásadnejšiu zmenu - pravidelné podcasty na rôzne témy, ktoré sa týkajú našej spoločnosti (ekonomika, investigatíva – vyšetrovacia žurnalistika, kultúra) či aktuálne podcasty o našej spoločnosti so zaujímavými hosťami.

Bez vašej podpory to však nebude možné. Potrebujeme technicky vybudovať podcastové štúdio a vybudovať tím pravidelných spolupracovníkov, ktorí budú pre Vás podcasty pripravovať. Zvážte teda možnosť podpory našej práce podľa vašich možností, odmeníme sa Vám kvalitným a nezávislým obsahom.

Podporte nás pravidelnou čiastkou 4, 6 či 10 eur mesačne na č. účtu:


IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Zamrznutý vojnový stav medzi vedúcim pracovníkom Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) Danielom Lipšicom a generálnym prokurátorom Generálnej prokuratúry SR (GPSR) Marošom Žilinkom je nešťastím existujúceho právneho systému na Slovensku. Domáci svár medzi uvedenými inštitúciami trvá dlho, prakticky od nástupu advokáta a politika Lipšica na post špeciálneho prokurátora. Ukázalo sa, čo tušili mnohí odborníci, že Lipšic na túto funkciu osobnostne nedorástol, zostal politickým intrigánom, glosátorom súdnych rozhodnutí a kritikom svojho šéfa generálneho prokurátora.

- reklama -

Nemá zmysel vyratúvať všetky jeho vyhlásenia, rozhovory v známych denníkoch, ktorými spochybňoval uznesenia generálneho prokurátora, bezprecedentne obhajoval „našich chlapcov“ obvinených vyšetrovateľov NAKA, verejne útočil na generálnu prokuratúru, vyjadroval nesúhlas s rozhodnutiami súdov. Dôkazom nevhodného správania špeciálneho prokurátora Lipšica bol jeho nedávny komentár k verdiktu Najvyššieho správneho súdu SR, vrcholného orgánu správneho súdnictva, v ktorom uviedol, že jeho rozsudok rešpektuje, ale nesúhlasí s ním, a že nevylučuje, že sa opäť „zastane“ svojich kolegov (čurillovcov). Lipšic tým vlastne vzdorovito a verejne vyhlásil, že mieni ignorovať verdikt disciplinárneho senátu, ktorý ho potrestal písomným pokarhaním.

Pre úplnosť treba dodať, že návrh na disciplinárne stíhanie podal na Najvyšší správny súd generálny prokurátor Maroš Žilinka.Disciplinárneho previnenia sa Lipšic dopustil tým, že 28. júla 2021 „bez znalosti spisu verejne špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom polemizoval o vznesení obvinenia vyšetrovateľom špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby v právoplatne neskončenej trestnej veci, ktorá nepatrila do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry… Špeciálny prokurátor tak mal postupovať v rozpore so zákonom uloženým princípom zdržanlivosti, ako aj internými normami prokuratúry.“

Bolo to vážne, zákonom podložené obvinenie, ktoré sa mohlo skončiť aj inak ako len miernym disciplinárnym trestom. Tým by sa táto ničomnosť špeciálneho prokurátora mohla aj skončiť, keby nebolo jeho spupného štýlu a osobného problému rešpektovať aj iný názor, v tomto prípade názor generálneho prokurátora a senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Pán prokurátor sa nevzdáva a využíva ďalšiu možnosť ako ukázať generálnej prokuratúre digitus impudicus (neslušný prst) – v našej vulgárnej symbolike vztýčený prostredník. Je presvedčený o svojej neomylnosti a prostredníctvom svojho advokáta Petra Kubinu podáva ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu, ktorým bol uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia. Uvidíme čo na to povie Ústavný súd SR.Oprávnene sa domnievame, že je málo pravdepodobné, aby „ukrivdený“ Lipšic mohol v tomto spore uspieť.

Úrad špeciálnej prokuratúry by sa mal zamyslieť nad prípadmi nezákonnej väzby obvinených a následne prepustených ľudí na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu SR. Spackané úkony vyšetrovateľov NAKA a neodôvodnené rozhodnutia niektorých prokurátorov ÚŠP o kolúznej či preventívnej väzbe obvinených sa množia ako huby po daždi.

Ešte jedna vec rozčerila hladinu domnelej nedotknuteľnosti  „našich chlapcov“ NAKA. Ako je známe, uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, zo 14. septembra 2021 bolo policajtom elitnej jednotky NAKA(čurillovcom) vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva.„Elitní vyšetrovatelia“ podali proti vznesenému obvineniu sťažnosť, ale  Generálna prokuratúra SR ju zamietla. Tak sa teda obrátili na samotného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby zrušil ich obvinenie

 využitím paragrafu 363. Žilinka im odpovedal, že takýto postup je vylúčený, „popieral by tým základné zásady trestného procesu zaručujúce objektívnosť rozhodovania.“Podľa Trestného poriadku generálny prokurátor nemôže podľa paragrafu  363 ods. 1 a nasledujúcich odsekov preskúmavať právoplatné rozhodnutie, ktoré sám vydal.“

Čurillovci napadli Žilinkovo rozhodnutie na Ústavnom súde že vraj „bolo porušené ich právo na obhajobu, na súdnu a inú právnu ochranu a právo nebyť stíhaný inak než zákonným spôsobom.“Kubina ako advokát čurillovcov žiadal zrušiť uznesenie generálnej prokuratúry zo 4. februára 2022 a vec vrátiť generálnemu prokurátorovi na ďalšie konanie. 

Zasadlo plénum Najvyššieho súdu SR a vyslovilo právny názor, že „proti rozhodnutiu prokurátora alebo policajta, je vylúčený prieskum takého rozhodnutia generálneho prokurátora generálnym prokurátorom podľa prvého dielu ôsmej hlavy tretej časti § 36 Trestného poriadku.“ Inými slovami Ústavný súd dal jednoznačne za pravdu Marošovi Žilinkovi.

Generálny prokurátor hral prím aj v ďalšom prípade, ktorý vrhol ďalší nepríjemný tieň podozrenia, že v Lipšicovom Úrade špeciálnej prokuratúry sa hrá unfair.    

Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus doteraz nerozhodol o sťažnosti poslanca a predsedu Smeru-SD Roberta Fica proti vznesenému obvineniu zo dňa 19. apríla 2022. Od apríla do augusta uplynula dlhá doba a sťažovateľ nedostal nijakú odpoveď. Ficov obhajca Ľubomír Hlbočan preto adresoval generálnemu prokurátorovi Žilinkovi otvorený list., v ktorom písal:„Takýto stav považuje môj klient za nezákonný,“ pričom  zdôraznil , že proces vedený proti nemu je politicky motivovaný. V liste uviedol:„Sprievodným javom každého politického procesu bolo a je porušovanie zákona a zákonnosti orgánmi prípravného konania“ a žiadal „neodkladne rozhodnúť o sťažnostiach obvinených v kauze Súmrak.“

Generálny prokurátor si pohotovo vyžiadal spisový materiál z Úradu špeciálnej prokuratúrya dospel k záveru, že „konanie o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia nebolo plynulé a došlo k neodôvodneným prieťahom v celkovej dĺžke 55 kalendárnych dní, z ktorých bolo 38 pracovných.“

Podľa Žilinku vinu za prieťahy má nielen vyšetrovateľ, ale aj dozorový prokurátor Harkabus a uložil špeciálnej prokuratúre povinnosť bezodkladne rozhodnúť o sťažnosti Roberta Fica a ďalších spoluobvinených.

Lipšicova špeciálna prokuratúra oponovala: „Zdôrazňujeme, že doposiaľ neuplynula lehota stanovená opatrením špeciálneho prokurátora na rozhodovanie o sťažnosti, preto ani v konaní dozorového prokurátora nemožno hovoriť o žiadnych prieťahoch… Rovnako poukazujeme na skutočnosť, že v zmysle príkazu generálneho prokurátora je príslušný na preskúmavanie prieťahov prokurátora výlučne bezprostredne nadriadený prokurátor – v danom prípade vedúci oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a extrémizmu ÚŠP.“

V závere odpovede špeciálnej prokuratúry zaznelo ešte čosi ako poučenie venované Žilinkovi: „V danej veci teda nie je oprávnený konať ani špeciálny prokurátor, ale ani generálny prokurátor.“ Znie to neuveriteľne, ale tak to tam stojí napísané. Naozaj, generálny prokurátor nie je oprávnený? Alebo by mal vari skladať účty svojmu podriadenému špeciálnemu prokurátorovi?!

Na tieto čudné námietky Úradu špeciálnej prokuratúry odpovedal brilantne v rozhovore pre Pravdu dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda:„Otázka je, či sa Úrad špeciálnej prokuratúry práve zverejnenou argumentáciou nesnaží docieliť situáciu, že bude tvrdiť, že Generálna prokuratúra prekročila svoju právomoc a nebude tvrdiť, že preto nie je pokynom GP viazaný. Tu treba povedať, že samotné právne predpisy ani u nás, ani inde vo vyspelom svete nepočítajú dopodrobna s takýmito situáciami, pretože právo sa má aplikovať logicky, účelne (nie účelovo) a dobromyseľne, s určitou deľbou úloh a rešpektovaním aj vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Ak by toto Úrad špeciálnej prokuratúry nerešpektoval, až toto by bol ten moment, ktorý by pravdepodobne spustil obrovskú lavínu deštrukcie štátu. A áno, je namieste v takom prípade uvažovať nielen o disciplinárnej zodpovednosti, ale aj o trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.“

Viac slov na konto nečistých hier špeciálnej prokuratúry pod vedením Daniela Lipšica ani nebolo treba.

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

2 COMMENTS

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás