Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) aj Ústavný súd SR sa zhodujú v názore, že pri trestnom či väzobnom stíhaní osôb pôsobiacich v oblasti práva (sudcovia, prokurátori, advokáti) je nutné postupovať s najvyššou mierou opatrnosti. Podľa Slovenskej advokátskej komory (SAK) je v hre nielen výkon slobodnej advokátskej profesie, ale každé trestné stíhanie advokáta súvisiace s výkonom jeho práce v sebe obsahuje aj „mraziaci účinok pre ostatných advokátov poskytovať túto pomoc v prospech klienta, čím sa oslabuje dôvera verejnosti v právny štát.“ Úloha advokátov je v demokratickom štáte kľúčová, pretože advokáti vystupujú ako sprostredkovatelia medzi spoločnosťou (klientami, ktorých zastupujú) a súdom.V každej civilizovanej spoločnosti sú podľa tohto názoru nastavené pravidlá, ktorými by sa mali riadiť najmä orgány činné v trestnom konaní.
Naša prax v trestných konaniach má však dosť ďaleko od týchto pravidiel. Nemálo sudcov a advokátov čelí obvineniam i obžalobám a nemálo z nich si odsedelo niekoľko týždňov aj mesiacov v preventívnej väzbe na základe svedectiev jedného-dvoch zločincov – spolupracujúcich svedkov.
Priam alarmujúci je prieskum medzi advokátmi, o ktorom na júnovej konferencii právnických fakúlt hovoril podpredseda SAK Martin Puchalla. Z advokátov zúčastnených na prieskume sa vyše pätina vyjadrila, že orgány činné v trestnom konaní ich žiadali, aby sa vzdali zastupovania svojho klienta. Až 63 percent advokátov uviedlo, že Orgány činné v trestnom konaní im navrhovali, ak vraj zabezpečia priznanie ich klienta, oni nepodajú návrh na jeho vzatie do väzby. Teda čosi ako navádzanie na obojstranne výhodný obchod medzi vyšetrovateľom obvineného a jeho obhajcom. Vyšetrovateľom, prípadne prokurátorom by to ušetrilo námahu aj čas a obvinený by sa vyhol preventívnej či kolúznej väzbe v prípravnom konaní. Prirodzene, takéto pokútne správanie orgánov činných v trestnom konaní ma ďaleko k zákonným prostriedkom vynucovania priznania obvinenej osoby.
Vráťme sa však späť k téme spolupracujúcich svedkov a ukážme si na konkrétnom prípade ako môže byť obvinenie a obžalovanie z trestného činu založené i ba na izolovanej, ničím nepotvrdenej výpovedi jedného prípadne dvoch kajúcnikov, ktorí boli sami zapojení do kriminálnych aktivít veľkého rozsahu, za ktoré by im hrozil trest 25 rokov natvrdo. Ak by som parafrázoval známeho advokáta Richarda Donoghueho, povedal by som, že v takýchto situáciách nám zdravý rozum hovorí, že kajúcnici majú dobrý motív klamať.
A teraz k veci. Bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III JUDr. David Lindtner bol obvinený v dvoch kauzách Búrka a Víchrica a vo väzbe si odsedel od 31. októbra 2020 do 20 mája takmer sedem mesiacov.Po prepustení z väzby na príkaz dozorujúceho prokurátora sa Lindtner venuje advokátskej praxi a aktuálne úspešne zastupuje aj bývalého premiéra a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica či exministra vnútra Roberta Kaliňáka.A tu je asi zakopaný pes jeho súčasných
problémov: obhajoval koho nemal. Médiá priniesli 1. júna 2022 správu, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku podal obžalobu na obvineného JUDr. D. L. pre skutky prečinu nepriamej korupcie a skutok zločinu zasahovania do nezávislosti súdu.
David Lindtner mal údajne ovplyvňovať sudkyne v spore štátnych železníc s firmou TSS Grade a mal ovplyvňovať aj sudcov v kauze bratislavského hotela Carlton v prospech podnikateľa Mikurčíka, ktorý sa o známy hotel súdil so spolumajiteľmi prominentnej „digitálnej firmy“ ESET. Do tejto kauzy bolo namočených viacero sudcov vážne podozrivých,že sa angažovali na strane ESETu, lenže proti nim nie sú vedené žiadne trestné konania.
Škanalózne je, že Lindtner bol obžalovaný ako jediný sudca v tejto kauze a ešte väčší škandál je, že proti nemu nie sú nijaké priame dôkazy, že proti nemu svedčí len jediný, tzv. korunný svedok – sériový kajúcnik a sériový kriminálnik Vladimír Sklenka.Ten Sklenka, ktorému platil Marian Kočner za služby mesačnú apanáž v úhrnnej sume okolo 200 tisíc eur. Na presnú cifru si náš popredný kajúcnik pred vyšetrovateľom nevedel spomenúť, čo bolo pre neho symptomatické, tak ako všetky jeho nevierohodné svedecké výpovede. Jeho lživé tvrdenia nepotvrdili nijaké zo zabezpečených dôkazov, práve naopak. Výpovede svedkov Erika Mikurčíka a Zuzany Kalmanovej, ktorých pravdivosť podporujú rozsiahle listinné dôkazy, nielenže spochybňujú Sklenkove výpovede, ale ich aj zásadným spôsobom vyvracajú.
Mikurčík a jeho manželka Kalmanová vo svojich výpovediach na prelome rokov 2020 – 2021 uviedli , že obvineného JUDr. Davida Lindtnera nepoznajú že ho nikdy nevideli, nikdy sa s ním nestretli a teda je vylúčené, že by mal v ich prospech ovplyvňovať súdne konania. Z dôkazného hľadiska je podstatná skutočnosť, ktorá vyplýva z Kočnerovej aplikácie Threema, že ide o ovplyvňovanie súdnych konaní práve kajúcnikom Sklenkom v prospech dvoch spoluvlastníkov spoločnosti ESET.Prostredníctvom Threemy si bývalý sudca Sklenka s mafiánom Kočnerom vymenili množstvo správ, v ktorých koordinovali svoj postup pri ovplyvňovaní súdnych procesov a sudkýň a v kauze Carlton.
Matej Gašparovič, ktorý sa problematikou tejto kauzy zaoberal v denníku Štandard napísal: „Je zarážajúce, že vyšetrovatelia tomu neprikladali žiadnu pozornosť a Sklenkovu zavádzajúcu, vágnu a nekonkrétnu výpoveď o tom, že ho Lindtner kdesi oslovil so snahou, aby pomáhal Mikurčíkovi, používajú ako dôkaz.“ Výpoveď známeho kajúcnika odhalila jeho očividné klamstvá a nikomu to neprekáža. Na otázku vyšetrovateľa, aký má vzťah s eseťákmi a Mikurčíkovou protistranou Grundom a Hrubým odpovedal jednoznačne: „Nepoznám ich.“ Poprel všetko. Vraj nevedel nič o kauze Carlton, nikoho neovplyňoval.
Podľa Gašparoviča z denníka Štandard sa vyšetrovateľ pýtal Sklenku, z akého dôvodu boli z Carltonu odvolaní konatelia Mikurčík s Kalmanovou. Zvláštne je, že sa k tej veci vyjadriť nevedel, hoci sa pritom podľa Threemy vyjadriť vedel, dokonca veľmi podrobne. Gašparovič píše: „S Kočnerom sa totiž v tom čase o prípade rozprávali detailne, podrobne tiež opisovali, ako Mikurčíka zlikvidujú. Vyšetrovateľ pritom pri výsluchu Sklenkovo zjavné zavádzanie nijako nekonfrontuje s realitou, Sklenka dostal možnosť voľne rozprávať zjavné nepravdy bez toho, aby na vyšetrovateľ reagoval.“Vo vzduchu visia otázky: Vyšetrovateľ nereagoval lebo nechcel alebo reagovať nemohol? Bola za tým vyššia moc alebo vplyvný ESET?
Pokiaľ ide o aplikáciu Threema nie je o obvinenom, dnes už obžalovanom JUDr. Lindterovi v stovkách správ ani jediná zmienka.Neuvádzajú sa ani vo výpisoch iných aplikácií žiadne skutočnosti, súvisiace s jeho osobou, či skutkami, ktoré samu kladú za vinu. Práve naopak, existuje rozsiahla komunikácia svedka Sklenku o kauze Carlton s viacerými osobami. Z tejto komunikácie vyplýva , že práve tento univerzálny svedok ovplyvňoval sudcov v prospech spoločníkov spoločnosti ESET. Je preukázané, že Sklenka Erika Mikurčíka nenávidel a chcel sa mu pomstiť.Napriek všetkým známym okolnostiam prípadu je dnes David Lindtner obžalovaný a Kočnerov komplic,svedok Sklenka je dobre finančne zabezpečený príjmami z korupcie.Spolu s manželkou podniká ďalej a prosperuje. Hoci sa priznal k bohatejtrestnej činnosti nebolo proti nemu doteraz vznesené obvinenie a nebol ani zadržaný ani väzobne stíhaný.
Proti pokuse načrtnúť portrét kajúcnika Vladimíra Sklenku nemôžem nespomenúť
jednu vonkoncom nie banálnu udalosť. Trinásteho marca 2020 priniesli viaceré noviny informáciu, že vtedajšia predsedníčka Súdnej rady JUDr. Lenka Praženková, podala na svedka Sklenku trestné oznámenie pre klamstvo a ohováranie, ktorého sa mal dopustiť tým, že ju vo svojej výpovedi spomenul v súvislosti s korupčnými schémami v justícii.Vo svojom stanovisku Praženková uviedla: „Predsedníčka súdnej rady má vedomosť o tom, že bývalý sudca Vladimír Sklenka, na ktorého podala úspešný disciplinárny návrh, sa vyjadroval aj k jej osobe. Sklenka je v situácii, ktorú si privodil svojím protizákonným konaním, čím dehonestoval dôveru v justíciu. Javí sa, že sa ďalším trestným činom, a to krivým obvinením či ohováraním, snaží privodiť si lepšiu životnú situáciu a výhodnejšie postavenie v možnom trestnom konaní. Ide o človeka, ktorý sa priznáva k páchaniu rozsiahlej trestnej činnosti a v záujme zachovania slobody vo svoj prospech prekrúca skutočnosti tak, aby zámerne zdiskreditoval viaceré osoby.“
Praženková k stanovisku o jej trestnom oznámení na sudcu Vladimíra Sklenku pripojilapre médiá ešte slová o zastrašovaní: „Predsedníčke bolo signalizované, že nemá voči danému sudcovi podnikať disciplinárne kroky, keďže jej to v budúcnosti spočíta.“ Tieto závažné skutočnosti iba potvrdzujú, že výpovede svedka Sklenku nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu, že jeho tvrdenia v prípade Lindtnera sú na úrovni účelového klamstva a krivej výpovede.
Podľa uznesenia o obvinení JUDr. Davida Lindtnera je okrem Sklenku ďalším svedkom Miriam Repáková. Tá sa mala stretnúť pred Justičným palácom s obvineným, ktorý sa vraj na ňu obrátil s otázkou či by sa vedela pozrieť na prípad Carltona vec rozhodnúť v prospech Erika Mikurčíka. Ukazuje sa, že výpovede Sklenku i Repákovej sú na úrovni pouličných či chodbových rečí a preto nemôžu obstáť pred súdom.Chýba tu dôkaz pravdivosti ich tvrdenia, motív, pre ktorý by sa Lindtner angažoval v prospech Mikurčíka. V prípade, pokiaľ by sa aj skutok stal, čo bolo nepochybne vyvrátené, nemohla byť naplnená skutková podstata trestného činu podľa paragrafu 342 ods.1 a ods.2 Trestného zákona. Z výrokovej časti obvinenia ani zo svedeckej výpovede Repákovej nevyplýva, že by ju obvinený Lindtner nabádal, aby si ako sudkyňa nesplnila svoju povinnosť.
Nech už posudzujeme prípad obžalovaného bývalého sudcu terajšieho advokáta Lindtnera z akéhokoľvek zorného uhla, jedno je isté: Polícia mala overovať vierohodnosť sporných svedectiev s ohľadom na osobné motívy oboch svedkov, na ich záujem odpútať pozornosť od seba na niekoho iného. Nevyužili obaja kajúcnici svoju pozíciu na to, aby si zabezpečili beztrestnosť tým, že udajú ďalšieho údajného páchateľa?Na túto otázku mali dať odpoveď policajné orgány v prípravnom konaní oveľa skôr ako prokurátor podpíše obžalobu a ako sa ňou bude zaoberať súd.
Druhá, nepreukázaná časť obvinenia z nepriamej korupcie, ktorá mala pôsobiť
viacna médiá, než slúžiť ako relevantný dôkaz, bola Lindtnerova komunikácia s Kočnerom prostredníctvom aplikácie Threema. Pravda je, že Kočner a Lindtner boli priatelia v čase, keď kočnerovská podnikateľská erudícia a schopnosť priblížiť sa k zaujímavým ľuďom slávila úspechy. Pravda je aj to, že Kočner mal veľa priateľov z rozličných sfér spoločenského a politického života. Threema, o ktorej je reč, však nevydala nijaké svedectvo, ktoré by vtedajšieho sudcu diskreditovalo. Bola to bežná, žoviálna komunikácia o všeličom možnom, ale nie o kauze Carlton, nie o lobovaní u sudcov v prospech Mikurčíka, nie o aktuálnych súdnych konaniach. Ani pod mikroskopom by sa tam nenašlo nič, čo by vrhalo na Lindtnera tieň podozrenia z páchania trestnej činnosti.
O tom, aký široký akčný rádius mal podnikateľ Marian Kočner, o jeho priateľoch a známych by sa dala napísať krimi novela. S priateľom Kočnerom sa tridsať rokov pozná Boris Kollár, podobne aj Monika Beňová, u neho doma sa stretával niekdajší predseda parlamentu Richard Sulík (kauza Sasanka a raňajky u Kočnera), v roku 2012 sa s ním tajne stretol či opakovane stretával Igor Matovič, na Malediváchs ním pobudol Béla Bugár. Od Kočnera si kúpil apartmán súčasný bratislavský župan Juraj Droba, a kontakty s Kočnerom priznal bývalý minister obrany Martin Glváč aj bývalý finančný minister Ján Počiatek ajexriaditeľ RTVS Václav Mika. Napkon sa s ním stretol v záujme o kladné vyriešenie sporu s Mikurčíkom aktér kauzy Carlton – spolumajteľ spoločnosti ESET Rudolf Hrubý.
Samozrejme, menoslov je neúplný, samozrejme, nikto dnes nevyšetruje Sulíka a Kollára, nikto sa nepýta za koľko kúpil Kočnerov apartmán Droba. Veď sú to všetko domnienky a taľafatky, no nie? Trestne stíhať možno iba nepohodlných politikov, nepohodlných sudcov a nepohodlných advokátov.
Iustitia regnorum fundamentum – spravodlivosť je základom štátu.
