Denník N ako prvý informoval verejnosť, že dňa 22. októbra 2020 zadržala Národná kriminálna agentúra (NAKA) špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Informácie o zatknutí mal portál Denník N v predstihu údajne od zdroja blízkeho polícii. Vlastne je jedno ku komu a akými kanálmi sa dostávajú informácie o zatknutiach a obvineniach dôležitých osôb do denníkov a webových portálov. Vždy sú to redakcie tých istých vládou privilegovaných médií ako Denník N, SME, aktuality.sk, prípadne televízne stanice Markíza a JOJ, ktoré sú na mieste zadržania osôb skôr ako zásahová jednotka polície. Aj nezákonné vynášania zo spisov idú obvykle na vrub neznámeho zdroja „blízkeho polícii.“ Vedia to všetci, policajti, prokurátori i sudcovia, akoby sa nič zvláštneho nestalo, ako by to bol žiadaný materiál pre bulvárne plátky.
Podľa portálu uvedeného denníka obvinili Dušana Kováčika „z korupcie aj zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a pokračovacieho zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.“
Začala sa väzobná tortúra bývalého prvého muža Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá trvala v ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici sedemnásť mesiacov. Vlani v septembri ho Špecializovaný trestný súd (ŠTS) neprávoplatne odsúdil na 14-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody a prepadnutia majetku. Samosudkyňa Pamela Záleská ho uznala za vinného v štyroch bodoch obžaloby: za prípad zasahovania do rozhodovania o väzobnom stíhaní niekdajšieho bossa takáčovcov Ľubomíra Kudličku, za úplatok a vynášanie o prebiehajúcich trestných konaniach zo špeciálnej prokuratúry a podporu zločineckej skupiny takáčovcov. Na slovenské pomery sa súd skončil rýchle a sudkyňa vyriekla verdikt v hornej hranici sadzby, pričom odmietla vypočuť viac ako sedemdesiat svedkov, ktoré navrhovala obhajoba.
Dušan Kováčik sa ani po mnohomesačnom pobyte v preventívnej väzbe k ničomu nepriznal a pred súdom až do konca tvrdil, že je nevinný. Prirodzene, Kováčikovi obhajcovia sa odvolali a mali na to veľmi dobré argumenty. Predovšetkým uviedli viacero nezrovnalostí aj klamstiev vo výpovediach svedkov, tzv. kajúcnikov. Išlo napríklad o úplatok pre Dušana Kováčika v sume 50 tisíc eur, za ktorý mal zabezpečiť, aby prokuratúra nepodala sťažnosť proti prepusteniu bossa takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby.
Už samotné toto obvinenie krívalo na obe nohy, pretože o prepustení Kudličku z väzby rozhodol vtedajší sudca Špecializovaného trestného súdu, dnes už jeho predseda Ján Hrubala na pokyn sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta. Napokon sudkyňa Záleská Kováčikovo nekonanie vo veci Kudličkovej väzby nepovažovala za nezákonné, ale podľa nej Kováčik spáchal trestný čin tým, že „za túto intervenciu vzal päťdesiattisíc eur.“ Ľubomír Kudlička, ktorý mal úplatok poskytnúť však na súde vypovedal, že bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika nepozná a žiadny úplatok mu nedával.
O úplatku päťdesiattisíc eur hovorili iba dvaja kajúcnici. Prvým bol Matej Zeman, alias Zemák, či Bandurka, obvinený z krivej výpovede, druhým bol smutne známy univerzálny svedok Ľudovít Makó, ktorý tvrdil, že z Kudličkových stotisíc si on a ďalší kajúcnik František Böhm ukrojili po dvadsaťpäťtisíc a päťdesiattisíc mal dostať Kováčik. Ako vieme, Böhm na súde nesvedčil, lebo sa zastrelil. Okrem Makóa a Zemana zostal v hre ešte jeden nepriamy svedok Csaba Dömötör. Tento človek známy z bratislavského podsvetia ako takáčovec, vypovedal, že autom viezol svojho komplica Zemáka, ktorý do reštaurácie Towers niesol obálku so stotisíc eurami. Pred súdom vypovedal, že kým čakal, na parkovisku cez okno reštaurácie videl, ako Zemák, nebohý Böhm a Makó sa spolu radia za stolom. (Ľudovít Makó mal vraj v spomínanej reštaurácii odovzdať Kováčikovi v stočenej obálke päťdesiattisíc eur.)
Kým Dömötör vyfajčil dve cigarety, Zemák po návrate na parkovisko už obálku s peniazmi nemal. Csaba o veci úplatku pre Kováčika klamal a neskôr sa ku krivej výpovedi priznal. Inšpekcia totiž zistila, že nemohol vidieť čo sa robí vo vnútri spomínanej reštaurácie, lebo zrkadlové okná odrážajú len obraz z ulice a zvonka sú pre pozorovateľa nepriehľadné. Pravdaže, tento detail nemusel byť z hľadiska súdu s Kováčikom podstatný, ale bol charakteristickým čriepkom v celej mozaike nelogických tvrdení, pochybných svedectiev počínajúc tvrdeniami veľmajstra rádu kajúcnikov Ľudovíta Makóa a končiac falošnými výpoveďami Zemana alias Zemáka a Dömötöra.
Prípad bývalého šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika poukazuje okrem iného na prácu niektorých vyšetrovateľov NAKA, ktorá nemá takmer nič spoločné s kritériami zákonnosti a nedá sa nazvať vyšetrovaním v pravom zmysle tohto slova, ale pripomína skôr inkvizičné metódy. Ako vyplýva z odposluchov Slovenskej informačnej služby sa napríklad Pavol Ďurka vyšetrovateľ zo skupiny čurillovcov spoliehal na loajálny prístup prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka, ktorý podľa Pavla Ďurku vraj ,,len jebne štempel, súhlasí so zadržaním a idú…“.Zrejme išlo o ,,zladený systém“ ktorého základom nebolo dokazovanie skutku, ale domnienky vyšetrovateľa a súhlas prokurátora potvrdený pečiatkou.
V úradnom zázname č.p.: PPZ-NKA-OBA-161-104/2019-PZ zo dňa 18.10.2020, vypracovanom a podpísanom Branislavom Dunčkom je nasledovné konštatovanie: „Dušan Kováčik je osoba činná pre zločineckú skupinu ,,takáčovcov“, dlhodobo udržiava prostredníctvom ďalších osôb styky s vrcholnými predstaviteľmi skupiny ako aj s osobami činnými pre skupinu. Skupina prostredníctvom Dušana Kováčika získava z prostredia Úradu špeciálnej prokuratúry informácie o konaní proti členom skupiny, ako aj ovplyvňuje samotné trestné konanie…“
Z uvedeného záznamu nie je zrejmé, z akých konkrétnych poznatkov Branislav Dunčko vychádzal pri konštatovaní, že Kováčik je osobou činnou pre zločineckú skupinu, že dlhodobo udržiava styky s jej predstaviteľmi a že táto skupina mala od neho získavať poznatky z prostredia Úradu špeciálnej prokuratúry. Úradný záznam predložený súdu bol tak neurčitý, až vykazoval známky účelovej konštrukcie.
Z konštatovaní uvedených v spise vyplýva otázka: Ako postupoval vyšetrovateľ Pavol Ďurka a príslušníci operatívneho oddelenia NAKA Branislav Dunčko, Róbert Magula a ďalší v trestnom konaní vedenom proti Dušanovi Kováčikovi, keďže formulácia skutkových viet uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 22.10.2020, ČVS: PPZ-254/NKA-BA2-2020 obsahuje zjavné nejasností? Aké konkrétne informácie, o akých prebiehajúcich trestných konaniach na Úrade špeciálnej prokuratúry a komu konkrétne mal Kováčik adresovať informácie? Otázky, samé otázky, na ktoré nejestvujú relevantné odpovede.
Kpt.Ján Kaľavský na mnohé okolnosti súvisiace aj s prípadom Dušana Kováčika uviedol dňa 27.04.2021 pri výsluchu ako svedok i obvinený zároveň: ,,Hovorím to celú dobu, klamali sme v záznamoch, aby sme boli krytí, aby sme docielili to, čo sme chceli. Napríklad ja viem o záznamoch, ktoré sme vytvárali ako operatívci… Záznamy sa takto krivili v takáčovcoch a to vo vzťahu k osobám, ktoré mali byť predmetom vyšetrovania. Ako sa hovorí, čo bolo treba napísať, to sa napísalo. Občas som mal inštrukcie od vyšetrovateľa a občas som si to napísal sám…takéto záznamy sa robia dodnes.“
Pre úplnosť treba dodať, že meno Ján Kaľavský verejnosť nepoznala, hoci v tzv. vojne policajtov hral dôležitú úlohu. Pre jednu časť Inšpekcie bol kľúčový svedok a agent v jednej osobe, pre druhú zase obvinený zo závažných trestných činov. Ako tajný agent v úlohe operatívca dôverne poznal metódy práce čurillovcov a mal zásluhu na ich obvinení. Opakovane vypovedal o tom, ako príslušníci operatívnych oddelení NAKA vyhotovovali fiktívne úradné záznamy aj na pokyn vyšetrovateľa Pavla Ďurkuči Jána Čurillu.
Predseda strany Smeru-SD Robert Fico sa zúčastnil na vynesení rozsudku nad bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom a rozhorčil ho verdikt samosudkyne Pamely Záleskej: „Lomcuje so mnou zlosť a hnev. Od samotného začiatku procesu sme hovorili, že ide o monsterproces, ktorý môžeme porovnať s procesmi v 50-tych rokoch minulého storočia,“ povedal. Podáva na JUDr. Záleskú trestné oznámenie za ohýbanie práva. Trest štrnásť rokov nepodmienečne sa na Slovensku nedáva ani vrahom. Obhajoba sa však odvolala, preto rozsudok nie je právoplatný.
Najvyšší súd medzitým prepustil Kováčika z väzby na vlastnú žiadosť. Za mrežami strávil 499 dní a odteraz bude obmedzená jeho sloboda pohybu náramkom a dohľadom probačného úradníka dovtedy, kým nerozhodne o jeho vine či nevine odvolací súd.
Uvidíme ako sa „minsterproces“ s Dušanom Kováčikom napokon skončí. Dôvody pre ktoré sa súd Pamely Záleskej v rozsudku nevysporiadal skutkovo, dôkazne a právne relevantnými otázkami sú pre Kováčika a jeho právnych zástupcov mimoriadne dôležité. Ich námietky voči rozsudku samosudkyne Špecializovaného trestného súdu spočívajú zhruba v týchto otázkach:
Samosudkyňa JUDr. P. Záleská uznala JUDr. D. Kováčika vinným z podpory zločineckej skupiny, ktorej existencia, štruktúrovanosť, personálne zloženie, cieľ existencie a ďalšie zákonné znaky podľa § 129 ods. 4 Trestného zákona neboli dosiaľ preukázané.
Súd založil odsudzujúci rozsudok na výpovediach spolupracujúcich obvinených, ktorých vierohodnosť, motiváciu vypovedať, osobnostné črty a ďalšie aspekty odmietol preveriť resp. vziať na zreteľ v súvislosti s navrhovanými resp. predloženými dôkazmi a to i s ohľadom na skutočnosť, že tieto výpovede sa rozchádzali v podstatných okolnostiach.
Súd hodnotil dôkazy svojvoľne, vykazoval známky nelogických dôkazných úvah, nevzal na zreteľ okolnosti svedčiace v prospech obvineného,pričom viackrát aplikoval tzv. negatívny dôkazný argument, kedy hodnotil to, čo z dôkazov nevyplynulo namiesto toho, čo z nich vyplynulo.
Rozsudok je arbitrárny, nepreskúmateľný a neurčitý, pretože sa vo viacerých častiach nevysporiadal s obhajobnou argumentáciou a nekonkretizoval ani dôvody, pre ktoré odmietol vykonať viac ako 70 navrhovaných dôkazov obhajoby vrátane výsluchov svedkov, čítania listín a prehrania obrazovo-zvukových záznamov.
Súd odmietol vykonať aj dôkazy, o ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej trestnej veci vyslovil, že ich vykonanie je nevyhnutné pre ozrejmenie dôvodnosti trestného stíhania a zákonnosti vedenia konania.
Prípravné konanie ako i súdne konanie bolo poznačené množstvom procesných pochybení, ktoré mali bezprostredný dopad na výkon práva na obhajobu. Orgány činné v trestnom konaní postupovali v prípravnom konaní v príkrom rozpore so zásadou zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností.
Súd pochybil vo výroku o treste, kedy v rozpore so zásadou ,,ne bis in idem“ (nie dvakrát o tom istom – nemožno trestať dvakrát za ten istý prečin) aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2Trestného zákona (TZ).
Súd opomenul rozhodnúť o výroku podľa § 59 ods. 2 TZ vo vzťahu k trestu prepadnutia majetku. Výrok súdu o treste prepadnutia majetku je v príkrom rozpore s ustanoveniami Smernice o konfiškácii, Charty EÚ a ďalších prameňov práva.
Argumentácie ktoré vyplývajú z prípadu Dušana Kováčika, predchodcu aktuálneho šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a z pamätného uznesenia Generálnej prokuratúry musia viesť objektívneho pozorovateľa k zamysleniu, či možno ešte o Slovenskej republike hovoriť ako o právnom štáte. Pochybnosti a obavy sa ozývajú nielen u odbornej ale aj u laickej verejnosti. Mnohých zvlášť znepokojuje postup súčasného špeciálneho prokurátora, že naďalej vystupuje v médiách v úlohe obhajcu vyšetrovateľov, príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí hrubo bez škrupúľ porušujú zákon.Stav zákonnosti je ohrozený ako nikdy počas doterajšej existencie našej štátnosti.
