EsejeĽudovít Števko: Mikuláš Dzurinda –politický chorobopis: Kapitola IV.: Anamnéza...

Ľudovít Števko: Mikuláš Dzurinda –politický chorobopis: Kapitola IV.: Anamnéza financovania SDKÚ

-

Ľudovít Števko: Mikuláš Dzurinda –politický chorobopis: Kapitola IV.: Anamnéza financovania SDKÚ

Po rokoch neplodného vyšetrovania a zahmlievania korupčného systému, ktorý vznikol za vlády Mikuláša Dzurindu, sa slovenská verejnosť dozvedela o prvých spoľahlivých dôkazoch tohto systému až zo spisu Gorila. Z predchádzajúcej kapitoly si pripomeňme citát z prepisu Kočnerovej Threemy: „Palacka bol rád, že Haščák pripravil všetko, čo súviselo s províziou dohody na kľúč, a on nemusel nič robiť. Palacka len poslal z Londýna Haščákovi číslo účtu, na ktorý má poslať peniaze. Haščák poznamenal, že toto je jeho jedenásty obchod s províziami za privatizáciu, ktorý robí s Palackom.“

Kto bol vlastne ten tajomný muž Gabriel Palacka, ktorého Bubeníková volala „Škuľavec“ a ktorého viacerí poslanci SDKÚ-DS prezývali „fantóm opery?“Nevedno prečo ho prirovnávali k strašidelnému hrdinovi legendárneho amerického hororu Fantóm opery. Asi to nebolo zo závisti. O Palackovi, kľúčovej osobe SDKÚ pôsobiacej v Londýne i doma,sa hovorilo diskrétne ako o absolútne lojálnej a splnomocnenej osobe samotného šéfa vlády. Tento chlapík fungoval v utajení a dlhodobo zabezpečoval nezákonným spôsobom financie pre svoju politickú stranu, pre zasvätených i pre seba.

Gabo sa s Mikim spriatelil ešte pred Veľkou nežnou revolúciou 1989. V prvej Mikiho vláde bol ministrom dopravy. Skončil v nej neslávne, čoskoro musel post opustiť kvôli kauze „hľadania“ tretieho mobilného operátora. Ukázalo sa, že Palackovo ministerstvo hľadalo medzi operátormi tak, aby nenašlo nikoho okrem jediného operátora mobilnej telefónnej siete GSM 1 800.V tendre nešlo len o udelenie licencie, ale predovšetkým o veľký balík peňazí.

Predseda Miki považoval Gaba za pilier svojej vlády, cenil si jeho funkčné priateľstvo,hoci sa na neho prilepilo podozrenie z korupcie. Dôveroval mu a po čase ho ustanovil (v roku 2000)za pokladníka strany. Odvtedy nebolo jedinej kauzy, v ktorej by nefigurovalo meno povestného „finančného mága SDKÚ“ Gabriela Palacku.

V roku 2002 sa objavilo jeho meno v kauze, ktorá dostala pomenovanie Vláčiky. Vtedajší člen SDKÚ a známy primátor Bratislavy Peter Kresánek ho spomenul v liste predsedovi Dzurindovi, v ktorom ho vystríhal, že ak „v problémovom tendri na motorové vlaky strana nezmení postoj, tak ju to môže diskreditovať aj ďalšie štyri roky“.Podľa Kresánka vraj „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“. O aké stranícke pozadie išlo, vyplávalo na povrch, až keď sa v médiách objavil prepis nahrávky telefonátu medzi Gabrielom Palackom a podnikateľom Jánom Badžgoňom. Na Palackovu otázku, či sa už ozval „Horák zo Švajčiarska“, Badžgoň odpovedal, že už to „prešlo účtom do UBS“ (Union Bank of Switzerland) a že na stretnutí v Prahe záležitosti dokončia. V tom čase už Palacka nebol oficiálnym pokladníkom SDKÚ, lebo ho nahradil Igor Kucej, ale stále pôsobil ako osvedčený Dzurindov „špílmacher“̶ tvorca finančnej hry okolo financovania SDKÚ.

Gabo sa na domácej pôde zdržal nakrátko ako referent na Miklošovom ministerstve financií a potom odišiel do Londýna vo funkcii zástupcu Slovenskej republiky v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Odišiel z vedenia rodnej strany, ale jeho prsty zostali dlhé ako predtým, stále hrali svoju nezameniteľnú rolu v mnohých menších i väčších kauzách tzv. reformnej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorú napriek všetkým jej defektom vychvaľovala vtedajšia pravicová mediálna scéna.

V roku 2008 vytiahol predseda Smeru-SD kauzu financovania SDKÚ a upozornil na spleť pochybných pôžičiek tejto Dzurindovej strany. Napríklad uviedol podozrivú pôžičku od firmy Allied Wings, vďaka ktorej prišla SDKÚ k slušnému balíku peňazí. Hotovosť vybavoval Gabo Palacka. O pôžičkách od rôznych schránkových firiem z daňového raja nevedelo nič ani najvyššie vedenie strany. Podľa svedectva bývalej podpredsedníčky SDKÚ Zuzany Martinákovej o financovaní vedeli len niekoľkí zasvätení ľudia: okrem Palacku len „štatutár

Dzurinda, pokladník Igor Kucej a šéf kancelárie Štefan Hudec“.

V minulosti bolo známe, že vládna strana SDKÚ-DS má veľký problém so splácaním dlhu. Dá sa iba špekulovať, kto mal zásluhu na tom, že jej dlh vo výške 22 miliónov korún prevzala spoločnosť Soul s.r.o., ktorá nevyvíjala nijakú činnosť a od svojho vzniku len zvyšovala hospodársku stratu.Napriek tomu dostala úver od zahraničnej banky, aby mohla prevziať dlh SDKÚ a dokonca tejto strane ešte zaplatiť za jej budovu 27 miliónov korún.Aliancia Fair-play vtedy zareagovala, že „pre občanov je veľmi dôležité vedieť, že strana rieši svoje finančné problémy štandardne“. Odpovede SDKÚ boli ako vždy podráždené. „Nemáme kauzu, nemáme problém… Vyrábate umelo fámy, stále viac sa strápňujete…“ odbíjal nepríjemné otázky Mikuláš Dzurinda.

Lenže k moci sa v roku 2006 dostala strana Smer-SD a odpovede na mnohé otázky sa objavovali na tlačovkách premiéra Roberta Fica stále naliehavejšie. „Kto dal stratovej firme Soul napojenej na SDKÚ vysoký úver v sume 800-tisíc eur?“ položil Fico rečnícku otázku a hneď aj odpovedal: „Bola to Credit Swisse, lebo sa za Soul zaručilabanke dôveryhodná osoba – Irene Spoerry,konateľka viacerých schránkových firiem.“

Ukázalo sa, že za pokútnym financovaním Dzurindovej strany stála najmä schránková firma Allied Wings s dlhodobými väzbami na SDKÚ. Robert Fico v januári 2010 verejne vyhlásil:„Firma Allied Wings vznikla 13. januára 2000, len niekoľko mesiacov predtým, ako poskytla SDKÚ úver vo výške niekoľko stotisíc eur. Myslím, že to bol pán Dzurinda, pán Mikloš a ďalší, ktorí povedali, že tento úver dostali v auguste roku 2000. Neexistujú na to žiadne doklady. Ak vznikla firma 13. januára 2000 a základné imanie tejto spoločnosti Allied Wings bolo iba desaťtisíc libier, čo dnes predstavuje sumu okolo 350-tisíc korún, tak potom môže byť z toho urobený jednoduchý záver. Nie je možné, aby poštová schránka v Londýne s riaditeľom na ostrove Svätý Krištof a Nevis poskytla úver SDKÚ v miliónových hodnotách bez toho, aby za ňou nebol účet predstaviteľa SDKÚ s čiernymi peniazmi. Jednoducho to nie je možné.“

Schránková firma Allied Wings požičiavala peniaze na činnosť SDKÚ už v jej začiatkoch a  bolo pozoruhodné, že táto firma stála aj v pozadí firmy Involve, s.r.o., ktorá vlastnila logo SDKÚ.Medzi schránkovými firmami existovalo zvláštne prepojenie. Firmu Involve, kde bol konateľom pokladník strany Kucej, vlastnila „ďalšia firma“Destor Investment.

Prepojenie  medzi spomínanými firmami komentoval Robert Fico na pamätnej tlačovej konferencii v roku 2010. „Riaditeľom firmy Destorje Damian James Calderbank s adresou na Al Muriekh Tower, Sheik Zayed Road v Dubaji, v Spojených arabských emirátoch. Čiže vlastníkom loga SDKÚ je ďalšia poštová schránka v Londýne s riaditeľom niekde v Dubaji,“ povedal predseda vlády Fico.„Aby ste vedeli, spoločnosť Destor bola inak založená 15. 4. 2004. A keď sa pozriete do ich zakladacích listín, tak je tu ako cez kopirák podobnosť s našou známou firmou Allied Wings.“Obe spoločnosti – Allied Wings a Destor Investment mali spoločného zakladateľa, správcu i tajomníka. Mali aj rovnakú adresu, lebo sídlili v tom istom dome, v tej istej kancelárii a mali aj spoločnú poštovú schránku. „Je tu naozaj vážne podozrenie, že SDKÚ si posiela čierne peniaze na svoju činnosť zo zahraničných účtov pod kontrolou ľudí z SDKÚ.“

Po tlačovej konferencii chceli novinári od predstaviteľov SDKÚ-DS dôveryhodné vysvetlenie, prečo bola strana financovaná prostredníctvom zahraničných schránkových firiem s veľmi podozrivými prepojeniami. „Mrzí nás to. Nedokážeme novinárom zodpovedať všetky otázky, ktoré nám kladú v súvislosti s našimi záväzkami,“ krútil sa predseda SDKÚ ako had a žiadal o zhovievavosť, aby verejnosť neposudzovala situáciu z roku 2000 optikou z roku 2010. „Tak ako dospieva človek, tak môže dospievať aj politická kultúra a strana,“hovoril. Vysvetlenie nikoho nepresvedčilo, Mikuláš Dzurinda pod tlakom rezignoval – oznámil, že v nastávajúcich voľbách 2010 nebude volebným lídrom a odstúpil z kandidátky strany.

SDKÚ si potom zo svojich trestuhodných zlyhaní vytýčila bod volebného programu: „Zabezpečíme, aby sa na verejnom obstarávaní a iných zmluvných vzťahoch so štátom, ako aj s podnikmi, v ktorých má štát majetkovú účasť, a so samosprávami nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní…“ Ach, kdeže tie lanské snehy sú, kto si dnes spomenie na nesplnené sľuby a kto to Dzurindovi spočíta?

Po modrých avantúrach SDKÚ nezostali takmer nijaké papierové dôkazy. Iba tie súkromné –materiálne. Z niekdajšej Dzurindovej verchušky asi najlepšie pochodil Ivan Mikloš, bývalý minister, poradca bývalého predsedu ukrajinskej vlády, terajší poradca prezidentky Čaputovej, podnikateľ a latifundista z východu  Slovenska. Okrem dvoch bytov, rodinného domu, rekreačnej chalupy a hospodárskej budovy vlastní rozsiahle pozemky, ornú pôdu, lesy, trvalé trávne porasty, záhrady, zastavané plochy a nádvoria v okresoch Bardejov, Vranov nad Topľou a Humenné. Vymenovanie všetkých položiek, tak ako sú uvedené v katastre nehnuteľností, by zabralo niekoľko strán formátu A 4.

Mikuláš Dzurinda nemá toho toľko ako jeho dlhoročná stranícka dvojka, ale na jeho liste vlastníctva je päťizbový luxusný byt v Bratislave na Palisádach aj slušná výmera ornej pôdy, trávneho porastu záhrad a zastavaných plôch najmä v Spišskej Novej Vsi, v Hradišti pod Vrátnom, Lieskovanoch, Odoríne i v bratislavskom Starom Meste a Petržalke.

Fantóm opery, jedna z hlavných postáv v kauze Gorila, bývalý Dzurindov minister a pokladník Gabriel Palacka býva v luxusnej štvorpodlažnej vile asi tristo metrov nad parlamentom. K vile patrí krytá terasa,bazén a upravená záhrada s ihličnatými stromami. Len pozemok bez budov má rozlohu 1754 metrov štvorcových, čo predstavuje hodnotu v najlukratívnejšej lokalite 1,7 milióna eur. Odborníci na nehnuteľnosti uviedli, že cena luxusnej vily bez druhého domu na pozemku prevyšovala pred desiatimi rokmi 2,5 milióna eur. Dnes by sme zhodnotili jej cenu omnoho vyššie.

Bývalý novinár Michal Šimečka písal o nástupe Dzurindovej vlády, že pre slovenskú pravicu nastalo zlaté obdobie. Čas mu dal za pravdu. Bola to zlatá baňa pre vyvolených pravičiarov, privatizérov, legitimizovaných zlodejov v bielych golieroch a zbohatlíkov bez škrupúľ a bez morálky.

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás