Civilizovaný tzv. demokratický svet sa asi zbláznil. Pochybnosti o duševnom zdraví svetových elít, ktoré riadia globálnu politiku a život oboch hemisfér našej planéty vyvolávajú súčasné vojnové udalosti na východe Európy. Akoby nám už nestačila kumulácia prírodných katastrof počínajúc klimatizačnou či potravinovou krízou a končiac nezmyselnou ekonomickou krízou  v dôsledku umelo živenej vojnovej  hystérie. Akoby sme boli v zajatí teórie matematika Thomasa Malthusa, ktorý v roku  1798 publikoval šialenú Esej o populačnom princípe.V nej sa snažil matematicky dokázať, že epidémiea vojny sú „prirodzený mechanizmus“ samoregulácie počtu ľudí na Zemi.

Samozrejme, maltuziánstvo a jeho moderné interpretácie popierajú všetci čestní altruistickí filozofi a historici, ktorí príčinu sdebazničujúcich vojnových kríz vidia v skazenej morálke aktuálnej civilizácie. Vysokú pravdepodobnosť tohto názoru potvrdzuje zánik starovekých i novovekých civilizácií a štátov od Džingischána po pád Rímskej ríše a chorobnej historickej epizóde Adolfa Hitlera.

Paradoxom súčasnej zmätenej doby je na jednej strane zelený fanatizmus odstraňovania uhlíkovej stopy z povrchu planéty a na druhej strane nevšímavosť voči vojne na Ukrajine, ktorej uhlíková stopa láme všetky rekordy. Európsky parlament nedávno obdivoval amok nórskej pubertiačky Grety v záujme zelenej planéty a dnes posiela na Ukrajinu enormné množstvá ťažkých zbraní a munície. Zvláštne. Poslanci Európskeho parlamentu sa zamýšľajú ako obmedziť uhlíkovú stopu

kráv vo veľkochovoch, ale uhlíková stopa po požívaní tankov, lietadiel, rakiet a munície pre delostrelectvo ich nevyrušuje.

Chceme viac peňazí na vojnu, čoraz viac smrtonosnejších sofistikovaných zbraní v mene chimerického víťazstva, v mene demokracie. Za cenu státisícov mŕtvych, za cenu hladujúcich a zbedačených. Mier je na indexe. Lampionové sprievody priateľstva sú zabudnuté ako hanebný symbol bývalého režimu. Nahradili ich nezabudnuté, banderovské, nacistické fakľové sprievody ako symbol nepriateľstva a víťazstva nad rozumom.

Odvolaná slovenská vláda bez legitimity a dôvery rieši dilemu ako oklamať Ústavu a poslať do vojny na Ukrajine posledné útočné zbrane, ktoré nám ešte stoja nevyužité v hangároch. Hlavná veliteľka ozbrojených síl miesto toho, aby sa s problémom obrátila na Ústavný súd SR, keď sama nechce rozhodnúť a rozhodnutie necháva na subalterné figúrky akými sú minister vojny Jaroslav Naď, predseda vlády Eduard Heger a minister zahraničia Rastislav Káčer. Odvolaný, ale službukonajúci minister zahraničných vecí na otázku novinára prečo chceme byť prví v odovzdaní svojich bojových stíhačiek na Ukrajinu, keďže ostatné krajiny NATO o tom nerozhodli,odpovedal smelo: „Myslím si, že Slovensko by sa nemalo drásať tým, či sme prví, lebo v dobrých veciach málokedy bývame prví.“ Zreteľnejšie by to nepovedal ani Káčer Donald hrdina amerických komiksov. Keď sme už v rebríčku životnej úrovne na chvoste EÚ mali by sme byť aspoň prví do vojny. A keď bude treba dodáme aj vojakov – živú silu pre kanonenfutter. Pán odvolaný predseda vlády túto možnosť nepotvrdil ani nevyvrátil.

Eduard Heger možno vie alebo tuší, že ani jeho odvolaná vláda o záležitosti MIGov pre Ukrajinu sama rozhodnúť nemôže. Zrejme sa po tichej dohode s prezidentkou obráti na ním „vyvolených“ kvalifikovaných ústavných právnikov a tí povedia čo je pre Slovensko dobré. Emeritný sudca Ústavného súdu SR, docent Ján Drgonec, amatérom typu Hegera alebo Čaputovej oponuje, že nie je dôležité, či právnik zaujme o tej veci kvalifikované stanovisko, pretože „rozdiel je medzi kvalifikovaným výkladom a záväzným výkladom ústavného práva.“ Záväzný výklad môže podať len Ústavný súd Slovenskej republiky a nijaký iný štátny orgán. Parlamentom odvolaná a prezidentkou dočasne poverená vláda nemôže rozhodovať o dôležitých veciach  zahraničnej politiky, tobôž nie o takých, ktoré súvisia s bezpečnosťou štátu.

Alebo: Nihil pertinet ad nos? Nič pre nás neplatí? Ani Ústava?