„Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a tak úplne zničiť opozíciu“, povedal vyšetrovateľ Robert Magula. Autentický citát z legálneho odpočúvania SIS zo dňa 8. júla 2021 mohol vyvolať otázku: Kto dal čurillovcom úlohu spraviť Smer a zničiť opozíciu? V tom čase sa takými otázkami nikto v médiách hlavného prúdu nezaoberal, hoci muselo každému svitnúť, že tam, kde sú vytýčené úlohy, musí byť aj iniciátor, ktorý ich vytýčil, prípadne objednávateľ alebo šéf projektu. O pár dní neskôr sa o projekte „spraviť Smer“ konkrétnejšie vyjadril vyšetrovateľ Ďurka: „Fica treba robiť, Kaliňáka, Pellegriniho.“
Približne o deväť mesiacov sa objavil na verejnosti prvý hmatateľný výsledok práce „vyšetrovateľských elít“v podobe uznesenia o obvinení doc. JUDr. Roberta Fica Csc.a JUDr. Roberta Kaliňáka za „zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Pre úplnosť v uznesení sú obvinení aj ďalší členovia zločineckej skupiny Ing. Norbert Bödör,PaedDr. Tibor Gašpar a ďalší páchatelia trestnej činnosti.
Zdá sa, že dielo je dokonané aj keď má veľmi ďaleko od podozrenia ku kvalifikovanému dostatočne odôvodnenému záveru, že obvinení sa dopustili tak závažného trestného činu akým je založenie a podpora zločineckej skupiny.
Podľa prof. Jaroslava Ivora uznesenie o obvinení má viacero formálnych, obsahových aj zákonných nedostatkov.Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda považuje „trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v danom kontexte za nezmyselne vykonštruovaný, ktorý môže slúžiť ako vzor pre umlčiavanie kritikov pôsobiacich vo verejnom živote.“. Tento uznávaný expert na trestné právo v interview pre denník Pravda o obvinení R. Fica a R. Kaliňáka z ohrozenia daňového tajomstva hovorí: „Ak teda Fico s Kaliňákom konali v tomto prípade ako verejní činitelia, dávali pokyny, aby sa niečo vyšetrovalo, tak to nie je trestný čin. Ak v tomto nekonali ako verejní činitelia, ale len využívali svoju autoritu, opäť nejde o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože nekonali ako verejní činitelia.“
Z celej kauzy, ktorá dostala na začiatku trestného konania názov „Súmrak“ vystrkujú rožky dve otázky. Prvá: Môže sa predseda vlády (Robert Fico) a minister vnútra (Robert Kaliňák) informovať o trestných činoch iných verejných činiteľov v danom prípade poslanca Igora Matoviča a prezidenta Andreja Kisku? Jasnú odpoveď nám Trestný poriadok Slovenskej republiky nedáva. Druhá otázka: Bolo manipulované s faktami ktoré sa týkajú trestnej činnosti Matoviča či Kisku? Dokázateľne nebolo a ani nemohlo byť. To sú dve nastolené otázky aj možné odpovede v prospech oboch obvinených.
Pripomeňme si daňové podvody bývalého prezidenta, ktoré mal pred rokmi preverovať Robert Fico z pozície predsedu vlády a Robert Kaliňák z pozície ministra vnútra prostredníctvom svojich podriadených, teda údajnej zločineckej skupiny. Firma Kiska Trave lAgency (KTAG) neoprávnene skrátila základ dane o sumu 136 337 eur a neodviedla daň z príjmu vo výške 27 114 eur. Pokračovaním škandálu bolo podozrenie, že finančný obnos asi 770 000 eur použitý na osobnú propagáciu Kisku pred prezidentskými voľbami, ktorý si jeho firma opäť neoprávnene započítala ako svoje náklady a požiadala daňový úrad o tzv. vratku DPH v sume 150 000 eur.
To čo vtedy vyplávalo na povrch o podnikateľskej minulosti Andreja Kisku (okrem daňových podvodov aj podozrenie zo spojenia s popradskou pozemkovou mafiou) by inde v zahraničí vyfaulovalo z ihriska aj väčší kaliber ako slovenský prezident. U nás však zapracovali médiá a mimovládky, ktoré amorálne konanie prezidenta obhajovali a obviňovali Fica z prezrádzania daňového tajomstva.Úlohu v celej afére zohrala Kiskova známa Zuzana Wienková, z Aliancie Fair-play, keď za pôvodcu prezidentovho škandálu v televízii nepriamo obvinila predsedu vlády, ktorý údajne vedel o jeho podvodnom daňovom tajomstve skôr, ako bolo zverejnené z ukrajinskej anonymnej adresy yegortrutnov. Na Wienkovú sa odvoláva aj uznesenie o obvinení „zločineckej skupiny“ okolo Roberta Fica a Roberta Kaliňáka.
K tejto udalosti, sa viaže aj epizóda uvedená v uznesení, že Kiska si pod dojmom zverejnenia podrobností z jeho daňovej aféry predvolal na koberec vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra a veľmi dôrazne mu vyčítal, že ako je možné, aby unikali daňové informácie z Finančnej správy, z polície alebo zo samotného daňového subjektu. Kažimír bol veľmi nahnevaný a nechal urobiť na Finančnej správe dôslednú kontrolu. Výsledok auditu dospel k vysokej pravdepodobnosti, že zverejnené citlivé informácie neunikli z Finančnej správy, ale mohli uniknúť z informačných systémov Kiskovej firmy KTAG.
Čudné je, prečo sa v uznesení na niekoľkých stranách interpretuje vypočutie Andreja Kisku ako sa sťažuje na útoky voči jeho osobe zo strany Roberta Fica v predvolebnej kampani v roku 2013 a dokonca sa spomína aj udalosť zo 6. októbra 2017, keď sa ako prezident zúčastnil osláv bojov na Dukle. Vraj ho prekvapilo, že pri príjazde videl niekoľko ľudí s transparentmi v rukách, že Kiska je podvodník. Nie je to v kontexte obvinenia Fica a Kaliňáka od veci? Alebo by v tom mala prsty údajná Ficova skupina, do ktorej patrili spomedzi kajúcnikov najmä také vykričané esá kriminálnikov ako Bernard Slobodník a Ľudovít Makó?Nie je na sto ôsmych stranách obvinenia priveľa balastu?
V uznesení sa zdôrazňuje, že práve členmi zločineckej skupiny a to najmä „obvineným R. Ricom a R. Kaliňákom bola zadaná úloha, že je potreba na vtedy činného prezidenta SR Andreja Kisku nájsť akúkoľvek trestnú činnosť alebo podozrenie“. Obdobne mala byť týmito obvinenými osobami (Ficom a Kaliňákom) zadaná úloha vo aj vzťahu k osobe Mgr. Igora Matoviča. Všetky tieto informácie mali podľa uznesenia vyšetrovateľa kpt. Mgr. Jaroslava Vereščáka potvrdzovať najmä výpovede kajúcnikov Ľudovíta Makóa , Františka Imreczeho a Bernarda Slobodníka. Za zmienku však stojí fakt, že predtým ako R. Fico začal na tlačových konferenciách hovoriť o prípade daňových podvodov prezidenta Kisku a poslanca Matoviča, v predstihu boli zrejme na základe e-mailovej správy istého Yegora a iných informácií z podnikateľského prostredia I. Matoviča zverejňované v médiách (Pravda, Plus sedem dní a i.) pomerne podrobné analýzy daňových prešľapov oboch verejných činiteľov. (V prípade trnavského podnikateľa išlo hlavne o kauzu nastrčeného bieleho koňa Vandáka a iné mediálne notoricky známe čachre.)
Iným, podľa uznesenia zrejme „dôležitým dôkazom“ o tzv. zločineckej skupine okolo Fica a Kaliňáka boli zaznamenané materiály z tlačových konferencií R. Fica, jeho internetové odkazy a mediálne vyhlásenia. Z týchto materiálov bolo vraj zistené, že R. Fico aj v súčasnosti, „teraz už v pozícii poslanca NRSR využíva spôsob ochrany osôb, o ktorých sa je možné domnievať, že sú dôvodne podozriví z členstva tejto zločineckej skupiny.“ Tlačové konferencie interpretované na tridsiatich stranách spisu čosi ako dôkaz?! Zaujímavé, že doteraz na to ešte neprišiel nijaký právnik! Vyšetrovateľ uvádza, že uvedené skutočnosti nemajú v žiadnom prípade trestnoprávnu relevanciu (ani sa mi nekladú za vinu) „avšak majú dôkazný význam v tom, že poukazujú jeho silný vzťah k iným členom skupiny, čím robia tvrdenia doposiaľ vypočutých osôb, (najmä Ľ. Makóa a B. Slobodníka) vierohodnými a to aj vo vzťahu k zosnovaniu skupiny.“
Čiže Ficove tlačovky a vyhlásenia nemajú právnu relevanciu, ergo nie sú dôkazom, ale majú dôkazný význam! Kontradikcia ako hrom z jasného neba! Možno tu ešte zostáva nejaké východisko zo slepej uličky, ak by sme posudzovali sémantický rozdiel medzi dôkazom a dôkazným významom. Ale čo to vlastne znamená pre právnu prax, ak vyšetrovateľ na inom mieste uvádza inými slovami to isté, že „nemožno prehliadnuť ich dôkazný význam pre dokumentovanie ich vzťahu ku skupine, majúci znaky členstva.“ Vyšetrovateľ teda uvádza, že nemôže prehliadnuť, dôkazný význam trestnoprávne irelevantných (bezvýznamných) vyhlásení Roberta Fica.Zvláštne.Preto zaraďuje tento pomerne rozsiahly materiál do spisu? Človeku sa z toho všetkého môže zakrútiť hlava. Akoby sme oprášili výrok veľkého eskamotéra, kardinála Armanda Plessis de Richelieu: „Daj mi šesť riadkov napísaných rukou toho človeka a ja v nich nájdem niečo, za čo ho môžeme obesiť“.
Medializované tlačové konferencie a vyhlásenia Roberta Fica nie sú jediným materiálom s tzv. dôkazným významom.Zdá sa, že Kočnerova Threema je materiálom vhodným na akékoľvek použitie. Veď Kočner sa poznal s Richardom Sulíkom, Dobroslavom Trnkom, Igorom Matovičom, Borisom Kollárom, Bélom Bugárom, Jurajom Drbom, Martinom Glváčoma dokonca aj s terajším špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ku ktorému prechovával nezmieriteľné nepriateľstvo. Podľa informácií Denníka N z 18. októbra 2016 Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila bývalého ministra vnútra Lipšica a jeho bývalého riaditeľa tlačového odboru Gábora Grendela z trestného činu prezradenia bankového tajomstva. Obaja sa ho mali dopustiť tým, že novinárom v apríli 2012 sprístupnili informácie o bankových operáciách bohatého podnikateľa Mariána Kočnera.
Celá aféra, hoci sa ťahala pekných pár rôčkov, spľasla ako nafúknutý mechúr, nedočkala sa zdarného konca. Nikoho nezatkli, k súdnemu konaniu nedošlo. Veď Kočner bol už vtedy podozrivý gauner, nie ako terajší ctihodní páni Matovič a Kiska. Ale prípadnú úvahu o dvojakých metroch slovenskej spravodlivosti ponechávam na úsudok pamätníkov. Táto epizóda vystrihnutá z veľkej Kočnerovej knižnice iba mimovoľne dokumentuje aj neresti známych osobností verejného i neverejného života. Fakty nekomentujem, ale nedá mi nepripomenúť rozličné kontakty Kočnerovej volavky Zsuzsovej.O jej účelových eroticky podfarbených kontaktoch aj o politicko-podnikateľských známostiach sa prešibaný kujon Kočner vyslovil: „Je fajn sedieť za stolom, usmievať sa na nich a pod stolom ich držať za gule.“
Za malé odbočenie od hlavnej témy sa čitateľom ospravedlňujem, ale tým chcem iba zdôrazniť fakt, že odrobinky z knižnice povestného mafiána, ktorej súčasťou je aj Threema sa dajú využiť vždy – dnes a možno aj o päť rokov. Nie, Threema nevychladla. Vyšetrovateľ ju použil ako metlu na Fica a Kaliňáka a možno
ju ktosi použije aj na ďalších ľudí, ktorých spomína Kočner v tých dešifrovaných telefonátoch s Norbertom Bödörom. Vo „výstrižkoch“ z Threemy ako ich uvádza uznesenie o obvinení Fica a Kaliňáka sú v rôznych príčinných súvislostiach vyslovované prezývky známych mien: Slavo je Jaroslav Haščák, Jarík je Jaromír Čižnár, Úžerník je bývalý prezident Kiska, Vlekár je Boris Kollár, Lipstein je Daniel Lipšic, kamoš je Tibor Gašpar, Mirík je Miroslav Výboh, Béďo je Bernard Slobodník, Denisa je prosto Denisa Saková a šéf je jednoducho predseda vlády Robert Fico.
Celá (usvedčujúca?) komunikácia na tridsiatich dvoch stranách je v podstate dosť útržkovitá, okorenená táraním aj vystatovaním sa hlavného aktéra onoho dokumentu Mariána Kočnera. Druhý človek, Bödör je v komunikácii zastúpený viac-menej sporadicky. Samotný vyšetrovateľ niektoré časti záznamu vysvetľuje, pridáva k nemu vlastný poznámkový aparát, ktorým podporuje svoje závery. Obidve dosť dôležité zložky obvinenia – záznamy z Ficových tlačoviek, internetových aj mediálnych vyjadrení a komunikácie z Threemy hodnotí tvorca záverečného odôvodnenia v uznesení takto: „Preto vychádzajúc okrem iných skutočností, aj z týchto doposiaľ zabezpečených materiálov, je nateraz v rovine dôvodného podozrenia vyžadovaného úst. § 206 ods.1 Trestného poriadku dostatočne odôvodnený záver, že obvineným osobám Robert Fico a Robert Kaliňák pre to, že zosnovali a stali sa členmi zločineckej skupiny, z ktorej časť je stíhaná vo veci kauzy Očistec, je dôvodné vzniesť (obvinenie) na základe výpovedí osôb vypočutých pred začiatkom trestného stíhania, najmä Ing. Bernarda Slobodníka, JUDr. Ľudovíta Makóa a Ing. Františka Imreczeho. Atď., atď…
Robert Kaliňák je už vo väzbe a poslanca Roberta Fica čaká to isté., Po tom ako generálny prokurátor Maroš Žilinka alibisticky odovzdal jeho prípad Lipšicovmu zástupcovi, prokurátorovi špeciálnej prokuratúry Ladislavovi Masárovi bolo prakticky rozhodnuté. Koaličná Národná rada SR na jeho návrh bez mihnutia oka odhlasuje uväznenie najväčšieho opozičného kritika poslanca Fica. Koho z koaličných poslaneckých lavíc úprimne zaujíma, podľa svedomia a presvedčenia nezmyselne vykonštruovaný trestný čin založenia a zosnovania zločineckej skupiny Robertom Ficom?“
Veronika Remišová, ministerka pre všetko si môže z koaličného pexesa preškrtnúť ďalšie politicky nepohodlné osoby: Fica a Kaliňáka ktorí z opozície najviac, ako tŕň v päte, omínali Matovičovu údernú skupinu. Chlapci urobili svoje, už „urobili Fica a Kaliňáka“, ale tŕň z päty pánom z horného poschodia moci ešte nevytrhli. Kto je na rade, koho treba ešte presunúť z webového portálu a tlačových konferencií do preventívnej väzby? Blahu, Pellegriniho, Erika alebo Denisu? Lenže čas nie je prokurátor ani sudca z Úradu špeciálnej prokuratúry. Čas je neúprosný a na jeho konci bič plieska.
