Pandémia s tisíckami obetí, strach o život i živobytie a šialenstvá momentálnej vlády zahlcujú náš verejný priestortak, že sa už nezamýšľame nad vecami, ktoré sa nás bezprostredne nedotýkajú. Žijeme v izolácii, v akejsi covidovej bubline, problémy mimo naše individuálne prežívanie všedného dňa nás zaujímajú iba okrajovo. Ak vôbec.
To, čo sa objavuje na webových stránkach ministerstva obrany je pre slovenskú mlčiacu väčšinu za obzorom jej chápania. Napokon na mnohé pre niekoho marginálne informácie z kancelárie ministra vojny Jaroslava Naďa sme si už zvykli ako na obdraté topánky. Občasné presuny cudzích armád cez naše územie vzbudzovali v minulosti z času načas pozornosť niekoľko desiatok protestujúcich občanov, ale Amíkov na obrnených transportéroch to nevzrušovalo, veď na najbližšej zastávke ich čakalo slovenské občerstvenie s pivom a nocľahom.
Čo bolo včera dnes už neplatí, teda najmä o občasných presunoch vojenskej techniky za účelom cvičenia v našom, či maďarskom výcvikovom priestore. Najnovšie Ministerstvo obrany SR (MOSR) „upozorňuje obyvateľov Slovenska, že v období od 8. do 14. marca 2021 je cez územie SR plánovaných sedemnásť cestných presunov zahraničných spojeneckých ozbrojených síl. Konkrétne pôjde o presun amerických, nemeckých, poľských a švédskych vojakov.“ Približne v tom istom čase počas štvrtka a piatka (11. a 12. marca 2021) poskytne MO SR takzvanú podporu hosťovskej krajiny (HNS) pre príslušníkov spojeneckých ozbrojených síl počas ich leteckého presunu na sever Európy. V tomto čase bude možné pozorovať na oblohe zoskupenie vrtuľníkov UH-60Blackhawk, ktoré pristanú na leteckej základni v Prešove aby dotankovali palivo pred odletom do Pobaltia.
Na snímke je tankovanie Blackhawkov v Prešove
Rachot vojenskej techniky naprieč Slovenskom
Sedemnásť pozemných vojenských kolón a jeden letecký presun – to je len výsek z oznámení ministerstva obrany počas jedného týždňa Z tlače našich susedov sa dozvedáme, že presun vojsk z kontinentálnej časti USA do európskeho priestoru vojenských operácií sa začal koncom januára a potrvá dva mesiace. Na ruských hraniciach, v Poľsku, pobaltských krajinách a Gruzínsku sa v týchto dňoch začínajú najmohutnejšie manévre za posledných tridsať rokov. Z USA sa do cvičenia zapojí 20 tisíc vojakov U.S.Army a asi 16 tisíc vojakov a dôstojníkov z pätnástich krajín NATO. Tisíce tankov, obrnených transportérov, samohybných diel a vozidiel pechoty majú tvoriť ekvivalent ťažkej obrnenej divízie. Plánuje sa tiež účasť špeciálnych jednotiek, napríklad 82. výsadkovej divízie a manévre vojenského námorníctva a letectva.
Veliteľstvo NATO uvádza, že európske jednotky budú spoločne s Američanmi nacvičovať vedenie vojny budúcnosti za pomoci experimentálnej stratégie a najnovšej vojenskej techniky.
Armádne zdroje nehovoria, či sa do cvičenia zapojí aj najnovšia mamutia základňa americkej armády v Powidzi, vraj v najamerickejšom meste na území Poľska. Táto základňa je vlastne predsunutý vojenský sklad APS (ArmyStock) s vybavením pre jednu obrnenú brigádu stankmi Abrams a bojovými vozidlami pechoty Bradley. Účelom je dosiahnuť stav, aby tisíce vojakov bolo schopných v krátkom čase nasadnúť do uskladnených tankov doplniť muníciu a vyraziť do boja proti nepriateľovi.
Príprava konfrontácie
Vojenskí analytici z východnej strany barikády si kladú otázky o čo tu vlastne ide v čase vrcholiacej pandémie. Netiká tu náhodou po celom obvode ruských hraníc časovaná bomba? Alebo ide o previerku najnovšej americkej doktríny vojny vo viacerých doménach s názvom Multi – Domain Battle, o nácvik konfrontácie na súši, na mori, vo vzduchu, aj v kyberpriestore? Podľa cvičného scenára týchto supermanévrov ma vypuknúť vojenský konflikt v roku 2028 s nemenovaným nepriateľom. O tom, kto je potenciálny protivník nepochybuje ani insitný nadšenec operácií NATO.
Súbežne s cvičením spojeneckých armád sa pripravuje iná lokálna vojenská operácia. Po dosadení Josepha Robinette Bidena Jr.do kresla amerického prezidenta sa začína rozohrievať zamrznutý konflikt na juhovýchode Ukrajiny, na pomedzí Doneckej a Luhanskej republiky.
Dalo sa to čakať. Biden nezabudol na ukrajinských priateľov, na aktérov štátneho prevratu známeho ako Majdan a začína hrať na Ukrajine protiruskou kartou. Má dispozičné právo ťahaťnitkami ukrajinskej marionety klauna Zelenského. Ak to niekomu pripomína klauniádu v našich končinách nie je ďaleko od pravdy. Akoby Volodymyr Oleksandrovyč Zelensky ja Igor Matovič boli takmer bratia – jeden klaun a druhý šašo.
Iný prezident, iná politika
Nový prístup Washingtonu k sedemročnému konfliktu na Ukrajine signalizuje spoločná fotografia zástupcov krajín G7 s Volodymyrom Oleksandrovyčom v poľnej uniforme a s prilbou na hlave v zákopoch na demarkačnej línii. O čistých úmysloch Bidena a jeho bábky nesvedčia ani vlaky s ťažkou vojenskou technikou na trase Kyjev – Donecká oblasť. Napriek štrnganiam ukrajinskými zbraňami a nákupe desiatok tureckých dronov si len ťažko možno predstaviť rozsiahlejšiu vojnu s Ruskom v tomto regióne. Bolo by to pre Kyjev zničujúce dobrodružstvo. Vie to Biden, vie to Zelenský. Väčšina ruského obyvateľstva v Donecku a Luhansku prijala ruské občianstvo a Putin by nemohol ponechať ruských občanov napospas ukrajinskej soldateske. Okrem toho v zákopoch na frontovej čiare neuspel v predchádzajúcich rokoch ani Zelenského predchodca Porošenko, ktorý musel prehltnúť nejednu ponižujúcu porážku od odhodlaných bojovníkov oboch republík.
Na východe Ukrajiny sa bezpochyby črtá konflikt, či skôr ozbrojená americká provokácia ukrajinskými rukami. V príručkách vojenskej taktiky sa tomu hovorí prieskum bojom, čo si môžu dovoliť Američania na cudzom území voči Rusom. Ak budú krvácať ukrajinskí Slovania i a ich slovanská protistrana to amerických jastrabov nezaujíma. Americká propaganda obráti celú ozbrojenú akciu naruby: „Na Ukrajinu zaútočili predsa Rusi a bude nevyhnutné aby USA a EÚ uvalili na Moskvu sankcie.“ Stará taktika, staré maniery, covid – necovid. Je jedno kde sa umiera.
Ľudovít Števko
