V posledných letných týždňoch sa udalosti okolo vojny policajtov a prokurátorov aj vnútroštátnej politickej vojny pomaly každého s každým premietajú do života našej spoločnosti ako v dramatickom filme nastavenom na zrýchlenú frekvenciu. Predzvesťou ďalšej eskalácie napätia na politickej scéne sú tri udalosti: Opätovné stretnutie Zuzany Čaputovej s Marošom Žilinkom, ktoré bolo vlastne predvolaním generálneho prokurátora do prezidentského paláca, ďalej avízo konca kontroverznej vyšetrovacej tortúry Vladimíra Pčolinského a napokon trestné stíhanie policajného prezidenta plk. Petra Kovaříka bratislavským krajským prokurátorom JUDr. Jurajom Chylom.
Prezidentka si pod rúškom pracovného stretnutia pozvala Žilinku na koberec, aby jej vysvetlil „viditeľne napäté vzťahy“ medzi ním a špeciálnym prokurátorom Lipšicom. Zuzana Čaputová ústami svojho hovorcu vyslovila názory svojich poradcov, že „za celkový obraz a dôveru v túto inštitúciu zodpovedá primárne hlava generálnej prokuratúry.“ Bola to nielen kritika JUDr. Maroša Žilinku, ale aj neprijateľný zásah do kompetencií generálneho prokurátora, ktorého hlava štátu zrejme viní za návrh na disciplinárne stíhanie Daniela Lipšica.Bol to kardinálny prešľap úradujúcej prezidentky, lebo Žilinka musel reagovať na neprípustné až arogantné správanie špeciálneho prokurátora. Bola to jeho povinnosť z titulu služobne nadriadeného.
O stretnutí s prezidentkou informoval dvomi nerozvitými vetami prostredníctvom sociálnej siete aj generálny prokurátor: „Mali sme veľmi otvorený a veľmi vážny rozhovor,“ uviedol, a pridal k tomu veľavravný citát z pamätí Alberta Einsteina „čo je správne, nie je vždy populárne a čo je populárne, nie je vždy správne.“ Požičať si Einsteinov výrok ako metaforu osobného protestu proti prezidentky Čaputovej a jej neodôvodnenej kritike môže len muž s rovnou chrbticou na správnom mieste. Za krízu v prokuratúre totiž nezodpovedá primárne hlava generálnej prokuratúry, ale žaba na prameni dôveryhodnosti prokurátorského stavu Daniel Lipšic, nominovanný Igorom Matovičom za šéfa špeciálnej prokuratúry a popularizovaný spriaznenými médiami. Prezidentka vstúpila do vojny na nesprávnej strane.
Inou zaujímavou, hoci menej dôležitou správou je hlásenie Lipšicovho prokurátora pre médiá, že kauza obvineného bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského je formálne uzavretá. Ale predtým ako sa jeho vec dostane pred súd, treba pripomenúť niektoré nezanedbateľné nezrovnalosti v procese vyšetrovania. Po prvé, na bankovkách ako usvedčujúcom predmete sa nenašli stopy Pčolinského DNA a po druhé, výpovede tzv. kajúcnikov proti nemu sa zhodujú iba čiastočne, čo musí byť pre vyšetrovateľov NAKA a pre prokurátora špeciálnej prokuratúry dosť mrzuté.
Podľa obvinenia mal Pčolinský prijať úplatok 20-tisíc eur za to, že ako riaditeľ SIS zariadil, aby bolo zastavené odpočúvanie konkurzného právnika a podnikateľa Zoroslava Kollára. V tomto bode prípadu svedčili proti nemu známi univerzálni svedkovia bývalý námestník v SIS Boris Beňa a spolupracujúca celebrita Ľudovít Makó.Druhé obvinenie sa týka výpovede ďalšieho kajúcnika,exfunkcionára NAKA Mariána Kučerku, ktorý tvrdil, že dostal od Pčolinského úplatok vo výške10-tisíc eur, aby NAKA nepreverovala podozrenia z daňových podvodov istej nadnárodnej stavebnej spoločnosti.
V prípade zastavenia odpočúvania Zoroslava K. tu čosi nesedí. Iní svedkovia pred vyšetrovateľom hovorili, že odpočúvanie dal zastaviť Boris Beňa, nie Pčolinský. Kto teda hovorí pravdu ? Okrem toho sa zdá byť čudné, ak by riaditeľ SIS dával úplatok 10 tisíc eur služobne nižšie postavenému policajtovi, aby nekonal proti nejakej firme či firmám. Vzhľadom na postavenie,vysoko nadpriemerný plat riaditeľa tajnej služby a nízky úplatok pre policajta Kučerku je obvinenie Pčolinského v tejto veci málo presvedčivé. Beňa údajne pred vyšetrovateľom uviedol nielen inkriminovanú výšku úplatku, ale aj typy bankoviek, ktoré objavila NAKA. Typy bankoviek nesedeli a expertíza dokázala, že na nich boli odtlačky a nejaké stopy DNA len kajúcnika Beňu.
Matka obvineného Marcela Pčolinská, ktorá je starostkou Nižného Hrabovca v okrese Vranov nad Topľou sa vyjadrila k mnoho mesačnému väzneniu svojho syna pre denník Pravda v tom zmysle, že Vlado išiel po pravde, že zistil ako sa manipulujú výpovede. Podľa nej „Vlado prišiel na veci, ktoré boli možno pre súčasnú vládnu koalíciu veľmi nepríjemné… Bolo potrebné ho odstaviť a umlčať.“ Ak aj berieme slová matky obhajujúcej svojho syna s istou rezervovanosťou, musíme uznať, že jej slovám nechýba logika.
Z celej mäteže rozporuplných informácií sa dá s určitosťou vyvodiť len záver, že Pčolinský sa nepriznal, nestal sa kajúcnikom či spolupracujúcim univerzálnym svedkom, preto musí naďalej znášať tvrdé podmienky preventívnej väzby na rozdiel od kajúcnikov-gaunerov Makóa, Slobodníka a Suchobu, ktorí si užívajú slobodu a preháňajú sa po slovenských cestách luxusnými autami.
Treťou najdôležitejšou udalosťou mesiaca je vznesenie obvinenia proti prezidentovi Policajného zboru SR Petrovi Kovaříkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a pre zločin marenia spravodlivosti. Z odôvodnenia trestného stíhania vyplýva, že na príkaz Kovaříka bol 20. júla 2021 zastavený policajný zásah proti dvom obvineným z krivého svedectva Matejovi Zemanovi a Petrovi Petrovovi. Podľa uznesenia bol v tom čase policajný prezident na dovolenke v Chorvátsku a zásah nariadil stopnúť telefonicky.Akcii šéfovala vyšetrovateľka mjr. Santusová, ktorá nebola v prípade zmarenia zásahu jedinou svedkyňou neopodstatneného a nedovoleného konania policajného prezidenta. Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach ako aj veliteľ mobilnej jednotky zo Sobraniec potvrdili, že doteraz v ich praxi „nikdy nedošlo k takejto udalosti, aby činnosť jednotky bola niekým prerušená resp. zastavená.“
Jeden zo svedkov tiež povedal, že vydať pokyn na zastavenie rozbehnutej akcie je vysoko netaktické a neprofesionálne.
Svedkyňa Santusová sa vyjadrila aj k mediálnej téme údajného porušenia interných predpisov jej osobou. Uviedla, že ako vedúca vyšetrovacieho tímu „postupovala v zmysle všetkých interných predpisov a o vykonávaní zadržiavacích úkonov boli informovaní jej traja priami nadriadení z Odboru inšpekčnej služby Západ.“Tieto jej slová sú v rozpore s tým, čo tvrdil pred médiami na svoju obranu Peter Kovařík, že musel akciu zastaviť preto, lebo Santusová neinformovala o nej svojho nadriadeného.Dva dni po zásahu sa stala vyšetrovateľka Santusová terčom tvrdej Kovaříkovej reakcie. Dočasne poverený riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Peter Scholtz ju odvolal z riadiacej funkcie.
Z uznesenia o začatí trestného stíhania Petra Kovaříka a z výpovedí viacerých svedkov je očividné, že dôvody jeho príkazu zastaviť akciu špeciálneho tímu Úradu inšpekčnej služby na zadržanie dvoch obvinených tzv. univerzálnych svedkov z mafiánskej skupiny takáčovcov bolo účelové. Na základe ustanovenia § 7 ods.1 zákona č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore je vyšetrovateľ policajného zboru procesne samostatný, pričom vykonáva činnosť v zmysle Trestného poriadku SR pod dozorom prokurátora, ktorý v tomto prípade udelil na činnosť Santusovej predchádzajúci súhlas. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že konanie policajného prezidenta bolo neoprávneným zásahom do úkonov trestného konania vedenom špecializovaným tímom Úradu inšpekčnej služby.
Pokračovanie kapitoly v knihe.
Vydanie knihy Ľudovíta Števka Byť kajúcnikom sa oplatí Môžete podporiť viacerými spôsobmi
Ak na účet: SK92 7500 0000 0003 2623 8393 pošlete podľa Vášho uváženia a Vašich možností sumu:
• 5 eur (variabilný symbol 005), ak chcete len podporiť vydanie knihy
• 10 eur (variabilný symbol 010), ak ste z Bratislavy alebo z Košíc, po vydaní knihy si ju vyzdvihnete osobne v určených časoch vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov na Cukrovej 14 v Bratislave, číslo dverí 522 alebo v Komunitnej knižnici DAV DVA na Hlavnej 68 v Košiciach
