V časovej postupnosti udalostí, ktoré zamestnávali Slovenskú informačnú službu aj vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby a ktoré mali viesť k odhaleniu celého procesu manipulácie v trestných konaniach, sa objavilo viacero znepokojujúcich súvislostí. Horúca téma ovplyvňovania svedkov vyšetrovateľmi a prokurátormi dostala po utajovanom stretnutí desiatich predstaviteľov štátu 17. mája 2021 v priestore SIS neoficiálne pomenovanie Turecký vrch.
Dnes už vieme pomerne presne čo bolo príčinou tohto stretnutia, ktoré zvolal do zvukovo izolovanej miestnosti tajnej služby predseda vlády Eduard Hegera na jeho pozvanie sa na ňom zúčastnila hlava štátu Zuzana Čaputová a ďalší významní činitelia štátnej moci. Nešlo o guličky, ale o veľmi delikátnu vec, ktorá mala svoju predohru na Tureckom vrchu.
Kóta 519 vo vojenskom, výcvikovom priestore na Záhorí známa pod názvom Turecký vrch má všetky predpoklady, aby sa zapísala do análov slovenskej demokracie ako obrovský škandál. Dala si tu schôdzku skupina elitných prokurátorov a elitných vyšetrovateľov činných v závažných policajných akciách ako Božie mlyny Očistec a Mýtnik.
Podľa správ nepotvrdených na verejnosti, Slovenská informačná služba zaznamenávala túto neobvyklú „ilegálnu poradu“ o usmerňovaní svedkov o vzájomnej koordinácii ich výpovedí, čiže o manipuláciách v trestných konaniach. Nevedno kto inicioval zrejme opakované tajné stretnutia na Tureckom vrchu a je ľahostajné či sa porada konala v nejakých kasárňach alebo v niektorom z bunkrov výcvikového priestoru. Isté je, že doteraz nikto zo zodpovedných ľudí, ani minister vnútra, ani vrchný špeciálny prokurátor nevyvrátil správy SIS o nekalých praktikách orgánov činných v trestných konaniach, ktorými sa celý systém univerzálnych udavačov, tzv. kajúcnikov rúca ako domček z karát.
Správa SIS nebola nejakou spravodajskou hrou o akej sa zvykne hovoriť v parlamentných šarvátkach medzi koalíciou a opozíciou. Na čele Slovenskej informačnej služby stojí predsa koaličný nominant, Michal Aláč, autor monografie Získavanie informácií na spravodajské účely a na účely trestného konania, ktorá vyšla v roku 2015 v renomovanom vydavateľstve právnickej literatúry. Nuž, zamiesť prípad nezákonného ovplyvňovania svedkov Mikulcovou alebo Matovičovou metlou kamsi na politické smetisko sa ukazuje ako neriešiteľný oriešok. Tu nepomôžu ani novinári nadbiehajúci vláde z notoricky známych denníkov a niektorých „progresívnych“ webových portálov.
Napriek tomu novinárske pokusy ako vyburcovať k obrane ministra vnútra a policajného prezidenta sa čoskoro objavili a nečakane vyvolali zásah napadnutých a zraniteľných:Romana Mikulca ako Pilota z Imreczeho a Zurianovej výpovede a Petra Kovaříka ako jeho poslušný nástroj vo vedení polície. Podľa šumu vychádzajúceho z portálu Aktuality sa začala šíriť správa, že Úrad inšpekčnej služby, menovite vyšetrovateľka Diana Santusová ide po krku vyšetrovateľom, prokurátorom a svedkom činným v trestnej veci v kauzách Mýtnik, Očistec a Judáš. Zadržaný údajne má byť vyšetrovateľ Ján Čurilla a ďalší policajti z vyšetrovacieho tímu, prokurátori špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa, Peter Kyseľ a Michal Šúrek, napokon aj samotný šéf inštitúcie – riaditeľ Úradu špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic. Zatknúť by mali aj „známych svedkov,“ Ľudovíta Makóa, Bernarda Slobodníka a iných tzv. kajúcnikov behajúcich veselo po slobode.
Vrcholom poplašnej správy bola informácia, že trójskym koňom celej akcie má byť generálny prokurátor Maroš Žilinka, že vyšetrovanie inkriminovaných káuz a prepustenie Ficovych ľudí má byť v réžii Smeru-SD. Vraj na túto Ficovu pomstu by mal Smer vyčleniť milióny eur pre Žilinku, Santusovú, Zuriana, Kalavského a iných. Falošná správa bol priehľadný a zrejme plánovaný mediálny manéver, ktorý mal vyvolať Mikulcovu reakciu. Púšťať do vetra nezmyselné, ale efektné informácie, ktorých sa ujme televízia JOJ, prípadne „Lipšicovo stádo“ je také príznačné pre slovenské žurnalistické dno. Najhlúpejšia na onej správe je nevysvetlená dilema, ako by mohol Robert Fico z opozície riadiť generálneho prokurátora, políciu, inšpekciu ministerstva vnútra a ďalšie jeho zložky, keď koalícia má v rukách všetkých, ktorých si nominovala do rozhodujúcich funkcií v bezpečnostnom aparáte štátu. Je to len smiešna hra pre nezainteresovaných a kalkulácia s náklonnosťou naivných uveriť akejkoľvek fáme.
Bývalý šéf NAKA Branislav Zurian pre noviny sk. zareagoval takto: „Považujem to za vykonštruovanú mocensko-politickú hru ľudí, ktorí sa niečoho boja. Ja nemám žiadne informácie k pripravovaným akciám útvarov PZ alebo MV SR. Osobne nie som v kontakte so žiadnymi policajtmi a už vôbec nie s politikmi. Z politikov poznám len ministra Mikulca a bývalú ministerku Sakovu. Odmietam byť zaťahovaný do týchto mocensko-politických hier, práve kvôli ktorým som ukončil služobný pomer v Policajnom zbore.“
Ten kto stál v pozadí mediálnej akcie „Ficova pomsta“ poriadne prestrelil, ale pre Mikulcaa Matovičovo stádo to bol dôvod zasiahnuť okamžite a razantne. Akcia špecializovaného tímu pod vedením Diany Santusovej bola zastavená, vlastne zmarená ľuďmi vo vysokých funkciách zo strachu, že vyšetrovateľka potvrdí to, o čom sa hovorilo, čo už odhalila Slovenská informačná služba, že sa na pokyn zhora diali flagrantné porušenia zákonov pri vypočúvaní svedkov v citlivých kauzách, že tento trestuhodný proces riadil z ústrania ktosi vysokopostavený a že ryba smrdí od hlavy. Zatiaľ nikto nepredložil nijakú verziu, že to mohlo byť inak, napríklad tak, že štátny prevrat touto formou mohol plánovať Fico. Voda, samá voda – mútna a zasmradnutá!
Najprv sa presne nevedelo, kto vydal rozkaz zabrzdiť aktívnu Santusovú v akcii stíhania trojice krivoprísažných svedkov Dömötöra, Zemana a Petrova.Na začiatku to mal byť dočasne poverený riaditeľ Úradu špeciálnej služby pplk. Peter Scholtz, neskôr prezident Policajného zboru SR a napokon sa vykľulo šidlo z vreca: Minister vnútra Roman Mikulec sa priznal, že zásah riadený Santusovou bol zastavený na jeho žiadosť. Pokyn adresoval policajnému prezidentovi Petrovi Kovaříkovi, ktorý bol v tom čase na dovolenke v Chorvátsku. Samozrejme, Kovařík nemal kompetenciu preverovať vyšetrovateľku a zisťovať prečo bola nasadená zásahová jednotka až zo Sobraniec, napriek tomu sľubnú Santusovej akciu stopol telefonicky.
Csaba Dömötör, svedok obvinený z krivej výpovede, bol však už predtým zadržaný a ďalšiemu z trojice takáčovskej mafie bola zásahová jednotka na stope a bola by ho zatkla, keby nebolo toho Mikulcovho pokynu a Kovaříkovho telefonátu z Chorvátska. Výsledok čudného počínania ministra vnútra a jeho prevodnej páky v osobe prezidenta polície sa dal predpokladať – dvaja dôležití svedkovia zutekali kade ľahšie.
Roman Mikulecsa pravdepdobne ocitol v panike ako splašený kôň z toho, že zásahová jednotka môže zadržať dovedna štrnásť prokurátorov a vyšetrovateľov, ako o tom v predstihu fabulovali novinári z Aktualít, televízie JOJ a iných médií hlavného prúdu. V každom prípade na svete bola ďalšia kauza nepríjemná pre vládu Igora Matoviča zastúpeného dosadeným premiérom Eduardom Hegerom. Tak či onak, mlieko bolo rozliate a teraz išlo len o to kto komu nasadí psiu hlavu. Mikulcovo alibi „za všetko môžu novinári“ sa rozplynulo rýchlo ako letná búrkaa hľadal sa úhybný manéver ako vykľučkovať zo šlamastiky.
Vhodným ospravedlnením pre Mikulca mohla byť predchádzajúca Lipšicova kritika Úradu inšpekčnej služby, pretože on ako hlava špeciálnej prokuratúry so znepokojením vnímal„sústavné snahy spomaliť a zabrzdiť vyšetrovanie mimoriadnej závažnej trestnej činnosti, ktorú vyšetrujú vyšetrovatelia NAKA...“ Ďalej šéf špeciálnej prokuratúry použil pluralis majestaticum: „Sme presvedčení, že relevantné podozrenia týkajúce sa integrity vedených trestných stíhaní je potrebné preveriť. Malo by sa však diať len zákonným spôsobom a bez toho, aby bola verejnosť zavádzaná nepravdivými informáciami.“ Vraj by sa mala pospolitá verejnosť dozvedieť, v čom konkrétne Csaba D. krivo vypovedal, et cetera, et cetera…
Generálneho prokurátora Maroša Žilinku pobúrili Lipšicove vyjadrenia. Vo svojom profile na sociálnej sieti uviedol: „Špeciálny prokurátor zabudol, že už nie je advokátom, ale prokurátorom, dokonca špeciálnym. Špeciálny prokurátor navyše verejne prezentoval svoje subjektívne názory vo veci, ktorá nie je právoplatné skončená…“ Podľa neho Lipšic „bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry.“ A ďalej:„Nielenže sa špeciálny prokurátor vyjadroval k veci, v ktorej Úrad špeciálnej prokuratúry nevykonáva dozor (dozor vykonáva prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava), ale špekulatívne polemizoval s jednotlivými dôkazmi neprípustným spôsobom vlastným pre obhajobu.“
Iniciatíva advokátov Za právny štát (IAPŠ) sa v tlačovej správe pripojila ku generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a tiež vyzvala špeciálneho prokurátora Daniela Lipšicia, aby sa mediálne nevyjadroval v živých trestných kauzách. Zjavné porušenie etického kódexu prokurátora Danielom Lipšicom potvrdil diplomatickou rečou aj bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta. Podľa neho „vyšetrovanie nemôže prebiehať online“ ako sa to deje na Slovensku už dlho.Akékoľvek pochybnosti o zákonnosti vyšetrovania vyšetrovateľky Diany Santusovej je oprávnený riešiť len dozorový prokurátor, nie jej nadriadený. Remetokrem toho v relácii televízie TA3 Tak takto povedal, že samotný priebeh zásahu (proti vyšetrovateľke) vzbudzuje viaceré pochybnosti a je viac ako neštandardný. Na taký zásah nebol v priebehu akcie nijaký dôvod. Spis vyšetrovacieho tímu kpt. Santusovej má 3500 strán, preto je podľa dozorujúceho prokurátora dôležité, aby vyšetrovateľka mohla pokračovať v práci, ktorú začala.
Podľa novelizovaného zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore (z 13. decembra 2018) sa v § 7 odsek 1 uvádza: „Príslušník Policajného zboru je vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu.“ Vyšetrovateľ podľa tohto aktuálneho zákona nepodlieha v procese vyšetrovanie príkazom nadriadeného, je nezávislý a procesne samostatný.
Pokračovanie kapitoly v knihe.
Vydanie knihy Ľudovíta Števka Byť kajúcnikom sa oplatí Môžete podporiť viacerými spôsobmi
Ak na účet: SK92 7500 0000 0003 2623 8393 pošlete podľa Vášho uváženia a Vašich možností sumu:
• 5 eur (variabilný symbol 005), ak chcete len podporiť vydanie knihy
•10 eur (variabilný symbol 010), ak ste z Bratislavy alebo z Košíc, po vydaní knihy si ju vyzdvihnete osobne v určených časoch vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov na Cukrovej 14 v Bratislave, číslo dverí 522 alebo v Komunitnej knižnici
DAV DVA na Hlavnej 68 v Košiciach
• 12 eur (variabilný symbol 012), ak ste mimo Bratislavy či Košíc a knihu Vám zašleme poštou .
Na mailovú adresu:
byt.kajucnikom.sa.oplati@gmail.com zašlite, prosím, svoju adresu, aj dátum, kedy ste knihu zaplatili, prípadne, či ste z Bratislavy alebo Košíc s tým, že knihu si potom
vyzdvihnete. Pri platbe zadajte variabilný symbol podľa sumy 005, 010 alebo 012 a do
správy pre prijímateľa pri platbe napíšte, prosím, svoju mailovú adresu.
Autor: Ľudovít Števko
