V skorých ranných hodinách v sobotu 7. októbra 2023 nečakane zaútočili palestínske militantné skupiny Hamás a Palestínsky islamský džihád proti štátu Izrael z Pásma Gazy. Oslovili sme preto experta na zahranično-politické udalosti a medzinárodné vzťahy Ľubomíra Huďa. V rozhovore priblížil podstatu a historický kontext komplikovaných židovsko-palestínskych vzťahov.
Aké kľúčové udalosti predchádzali tomuto konfliktu?
Podľa denníka The Israel Times predstavitelia Hamasu uvádzajú ako dôvod na začatie ozbrojenej akcie rozsiahle zabíjanie palestínskych civilistov izraelskou armádou, znesvätenie mešity al-Aksá a odmietnutie palestínskeho návrhu na výmenu väzňov zo strany Izraela. Napäté vzťahy a násilie tu panovali permanentne, síce s určitými prestávkami, ale vždy s povestným tichom pred búrkou. Jedna i druhá strana reagovali militantne pri každej možnej príležitosti. Podľa správy OSN zverejnenej koncom augusta zabili IDF tento rok na okupovanom Západnom brehu 172 Palestínčanov.Útoky palestínskych ozbrojencov si od začiatku roka vyžiadali životy 29 Izraelčanov. Organizácia Human Rights Watch uviedla, že izraelskí vojaci zabili tento rok na okupovaných palestínskych územiach viac ako 34 palestínskych detí. Podľa izraelských mediálnych zdrojov bolo v prvom polroku 2023 zaznamenaných 680 prípadov, keď židovskí nacionalistickí extrémistickí osadníci na Západnom brehu hádzali kamene alebo inak fyzicky napadli Palestínčanov. Amnesty International píše o izraelskom bombardovaní civilných cieľov v obliehanom pásme Gazy: „Pri našich vyšetrovaniach sme počuli živé svedectvá o bombách ničiacich domy, o otcoch vyhrabávajúcich svoje malé dievčatká spod trosiek, o dospievajúcom dievčati, ktoré bolo smrteľne zranené, keď ležalo v posteli a držalo plyšového medvedíka.“ Začiatkom júla zaútočila izraelská armáda na utečenecký tábor Jenin a zabila 12 Palestínčanov, vrátane štyroch detí.
Izraelské bezpečnostné zložky v tomto smere totálne zlyhali. Ako je možné, že nemali žiadne informácie o pripravovanom palestínskom útoku?
Agentúra AP citovala nemenovaného predstaviteľa egyptskej tajnej služby, ktorý uviedol, že Egypt, ktorý často vystupuje ako sprostredkovateľ medzi Izraelom a Hamasom, opakovane varoval izraelských predstaviteľov, že Hamas chystá „niečo veľké“. Povedal však, že izraelskí predstavitelia sa viac sústredili na Západný breh a nevenovali dostatočnú pozornosť varovaniam z Gazy.Niektorí bezpečnostní predstavitelia a bývalí šéfovia spravodajských služieb v posledných mesiacoch opakovane varovali vládu Benjamina Netanjahua, že protesty proti jeho súdnej reforme narúšajú súdržnosť bezpečnostných síl a ohrozujú bezpečnosť krajiny.
Zatiaľ čo izraelské bezpečnostné služby sa pri zhromažďovaní spravodajských informácií čoraz viac spoliehajú na najnovšie technológie, teroristi z Hamasu sa podľa penzionovaného izraelského generála Amira Aviviho vrátili do „doby kamennej“.Hamas podľa neho našiel spôsob, ako obísť dohľad tým, že na plánovanie operácie nepoužíval mobilné telefóny ani počítače. Mnohí šéfovia jeho buniek tiež vopred nevedeli, čo presne pripravujú, aby informácie neunikli von.
Aký vývoj očakávate? Dokáže sa Izrael vysporiadať s početnou skupinu palestínskych militantov na svojom území?
Izrael má kapacity vojenské i technické, aby v tomto konflikte zvíťazil, ale tak ako vždy nebude to konečné víťazstvo, len oddialenie ďalšieho konfliktu, teroristických akcií a vzájomnej nevraživosti, ktoré povedú k ďalším militantným akciám na oboch stranách.
Aký status bude mať podľa Vás Pásmo Gazy po skočení tohto konfliktu?
Prípadné úplné obsadenie pásma Gazy izraelskou armádou vytvorí niečo obdobné ako protektorát, v ktorom sa nepodarí úplne zlomiť odpor. Možné etnické čistky povedú len k dlhodobej eskalácii protiokupačných nálad a budú základom ďalších aktov odporu.
Do akej miery znemožnili palestínski radikáli snahy Palestínčanov o vlastný štát?
Palestínski radikáli už neberú vážne diplomatické snahy o vytvorenie a uznanie Palestínskeho štátu a stavili všetko na kartu násilia a vojenského riešenia, vydobytia si slobody aj za cenu nekonečných obetí. Nechýba im podpora palestínskej verejnosti doma i v zahraničí, i moslimov v západnej Európe, ale aj všade tam, kde sú moslimské komunity. Otázne zostáva, do akej miery myslia mocnosti a samotný Izrael vážne existenciu Palestínskeho štátu, prípadne či nejde len o naťahovanie času a medzitým rozširovanie územia a osád židovských osadníkov.
Ktorým svetovým mocnostiam vyhovuje eskalácia napätia medzi židovským a palestínskym obyvateľskom?
Stručne povedané, všetkým –od Západu cez Blízky východ až po Čínu. Všetci tu rozohrávajú svoje mocenské a geopolitické šachové partie s využitím zbraní, financií, spravodajských hier a propagandy.
Do akej miery môžeme porovnávať ruskú agresiu na Ukrajine so súčasným útokom palestínskych radikálov na územie Izraela?
Pokrytectvo mainstreamu a transatlantických politických síl spočíva v žonglovaní s termínmi okupácia a obranné sily podľa toho, ako sa to propagandisticky hodí v tej, ktorej chvíli a v konkrétnom regióne. Či už ide o Kosovo, Náhorný Karabach, pásmo Gazy a západného brehu Jordánu alebo Donbas a Krym. Zatiaľ čo Rusko je z ich pohľadu okupant, Izrael nie je a pritom iný názor by na to mali Palestínčania alebo proruské obyvateľstvo na východe Ukrajiny. Na jednej strane sú radikáli obhajovaní, na druhej odsudzovaní ako napr. v prípade UCK, IRA alebo Azova, či Hamasu.Často ani nie je záujem o dosiahnutie stability, ale prevažuje kalkulovanie s vojnou a jej podnecovanie a týka sa to od médií cez politikov až po zmanipulovanú verejnosť.
Územia Izraela a palestínskej samosprávy sú už dlhé desaťročia aj centrom geopolitických zápasov svetových a regionálnych mocností. Ktoré štáty podporujú práve snahy Izraela o židovskú nadvládu na historickom území Palestíny?
Tzv. anglo – sionistické sily s vplyvnou lobby v rámci USA a Británie, v Európe a spolu so spojencami ako Saudská Arábia, prípadne taktizujúce arabské krajiny od Jordánska po Egypt.
Ktoré štáty naopak podporujú palestínsko-arabské obyvateľstvo v boji o vytlačenie židovského obyvateľstva z tohto územia a zničenie štátu Izrael?
Radikálne antisionistické sily a islamský militantný tábor od rôznych zoskupení v krajinách ako Afganistan, či Libanon až po štáty ako napr. Irán.
Prejdime teraz do histórie. Štát Izrael vznikol krátko po skončení druhej svetovej vojny 14. mája 1948. Do akej miery boli v tomto smere akceptované základné práva palestínskeho obyvateľstva?
Tu to všetko začína a nekončí ani do dnešných dní – štát postavený pod ochrannou rukou západných mocností a na jeho začiatku dokonca aj vďaka vtedajšiemu povojnovému Československu(výcvik a zbrane). Jeho história je spätá s protežovaním, terorom(komandá Irgun a Stern), genocídou, okupáciou a etnickými čistkami. Mnohí neradi počúvajú termíny ako sionfašizmus a sionistický rasizmus, no pritom sú realitou v praxi Izraela a jeho spojencov v zahraničí. Druhá strana reaguje takisto násilím a nenávisťou, terorom a radikalizmom. Platí však, že násilie plodí násilie a preto je Blízky východ trvalo hnisajúca rana.
Od tohto momentu až po súčasnosť vznikali na historickom území Palestíny početné židovské osady. Boli kroky Izraela v tomto smere v súlade s medzinárodným právom?
Nie, neboli. Vedia to v médiách, vedia to politici a hrajú svoje taktické hry, aby verejnosť zavádzali tak, ako to potrebujú ich sponzori, majitelia, chlebodarcovia. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) tieto osady porušujú medzinárodné právo.Úrad vysokého komisára OSN uvádza, že politický postoj jedného štátu neupravuje existujúce medzinárodné právo, ani jeho interpretáciu Medzinárodným súdnym dvorom a Bezpečnostnou radou. Tento úrad sa bude sa aj naďalej pridržiavať dlhodobého postoja OSN, že izraelské osady porušujú medzinárodné právo.
Štát Izrael si nárokoval rôzne územia napríklad Sinajský polostrov a Golanské výšiny. Do akej miery sa tieto územné nároky dajú porovnávať s územnými nárokmi Ruskej federácie na Ukrajine?
Naznačil som už v jednej z prechádzajúcich odpovedí, že termín okupácia si v konkrétnej situácii rôzne zdroje interpretujú podľa svojich politických záujmov, a nie podľa princípov a zásad. Tak je to aj s územnými požiadavkami. Vždy ide o to, kto si ich nárokuje a či je v milosti alebo nemilosti mocenských štruktúr a hlavného mediálneho prúdu. Myslím štáty pod kuratelou EÚ a NATO, pretože dlhodobé pokrytectvo od vojen na Balkáne 1991-1995 až po vojnu na Ukrajine a teraz v Izraeli dosahuje v tomto politickom a mediálnom priestore neskutočné rozmery. Na záver – Rusko nie je Izrael a Izrael nie je Rusko. V akom zmysle? Stačí sa pozrieť na vyhlásenia vlád a titulky v médiách.
Otázka na záver. Ako sa podľa Vás budú vyvíjať izraelsko-palestínske vzťahy v strednodobom a dlhodobom horizonte?
Nobelov výbor v roku 1994 udelil cenu za mier Jásirovi Arafatovi, vodcovi palestínskeho hnutia Fatah. Nobelovu cenu mieru mu udelili spolu s izraelským premiérom Jicchakom Rabinom a ministrom zahraničných vecí Šimonom Peresom za „ich úsilie o mier na Blízkom východe.“ Vyzeralo to tak nádejne, hoci už vtedy panovala skepsa a pesimizmus ohľadne definitívneho mieru na Blízkom východe. Vývoj v nasledujúcich rokoch len potvrdil, že palestínske povstania, nájazdy židovských osadníkov a trestné výpravy izraelskej armády sa pravidelne striedajú a mier je v nekonečne. Preto nie som optimista, pretože aj po desaťročiach večného konfliktu nevyrástla žiadna nová generácia politikov, ich voličov a novinárov, ktorí by presadzovali stabilitu, zmierenie a nový začiatok vo vzájomných vzťahoch. Vzájomné vzťahy sú poznačené a obávam sa, že aj dlhodobo budú zúrivým zápasom dvoch nezmieriteľných síl – sionizmu a islamizmu. Majú totiž spoločné to, v čom len ťažko nájsť nejaký kompromisný priestor – rozpínavosť, dominanciu, pohŕdanie, militantnosť a presvedčenie o svojom výnimočnom historickom poslaní. Takže buď sa vykynožia navzájom, alebo dostanú rozum. No kedy? To nikto nevie.
Zhováral sa: Matej Mindár
