fbpx
- Reklama -
KomentáreLeonid Ivašov: Kapitalizmus je to najhoršie, čo vymyslelo ľudstvo

Leonid Ivašov: Kapitalizmus je to najhoršie, čo vymyslelo ľudstvo

-

Leonid Ivašov: Kapitalizmus je to najhoršie, čo vymyslelo ľudstvo

Autor: Leonid Grigorievič Ivašov

Zdroj: https://izborsk-club.ru/22116

Niekoľkokrát v našej histórii sme stáli pred osudovou otázkou: Máme zostať Moskovským kniežatstvom, alebo máme byť obrovskou ríšou? A najväčšie, čo sme kedy dosiahli, to bol Sovietsky zväz. To bol vrchol nášho rozvoja.

- reklama -

Tento vrchol je nenávratne minulosťou. A  vy hovoríte o tom, že teraz ideme priamou cestou k vlastnému rozkladu a k sebazničeniu?

Áno, spejem k tomu presvedčivo, tvrdohlavo a vytrvalo. Dôkazy o tom uvádzam vo svojich knihách. Napríklad v publikáciách ako „Potratený rozum“, „Geopolitická dráma Ruska“ aj v chystanej práci „Rusko a Moskovské kniežatstvo“. Tam dokazujem, že svet tvorili svetové etnokultúrne civilizácie, ku ktorým patrila aj naše Sovietske Rusko reprezentované ZSSR.

Mimochodom, Nikolaj Vasilievič Danilevskij uvádza 10 typov civilizácií, ktoré prispeli svojim vlastným impulzom k rozvoju ľudstva ( niekto matematikou, iný filozofiou a podobne). Napríklad Indovia už 2 000 rokmi pred našim letopočtom študovali oblohu a čítali v nej, kreslili mapu oblohy, stavali lietajúce stroje, študovali živé bunky a tak ďalej. Heliocentrizmus tam bol ešte pred našim letopočtom. Pritom Európania ešte 1 500 rokov po tomto žili v režime Ptolemajovej teórie tvrdiacej, že Zem je stredom vesmíru a všetky planéty a galaxie sa točia okolo nej. Indovia, aj Latinskoamerická civilizácia, ktorú násilne vyhladili Anglosasi a Španieli, nás v poznaní a vedomostiach predbehli o tisícročia. Takže Danilevskij Rusko a Ameriku vyčlenil iba ako vyvíjajúce sa kultúrne historické typy. Áno, existovalo 10 typov. Dva typy boli násilne zničené (ide o Latinskoamerické civilizácie), pričom Amerika a Rusko sú typy civilizácie vo vývoji. Sovietsky zväz vyrástol  v plnohodnotnú civilizáciu, v civilizáciu svetovú,  intelektuálnu, mravnú veľmoc spravodlivosti a cti. Taká bola naša historická cesta, Božia prozreteľnosť.

Tak aký osud čaká Matičku Rus?

Neviem, nie som prorok a ešte celkom nerozumiem, či je už zavŕšená naša kozmo-planetárna cesta, alebo máme iba prestávku na oddych? Ťažko je to povedať, pretože na objektívne zákonitosti môže silne vplývať subjektívny faktor. Dnes to vidíme. Namiesto toho, aby sme v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia pokojne prešli na nový model rozvoja, sovietska riadiaca elita pokračovala podľa starého prežitého projektu. J. V. Stalin správne žiadal od vedy, aj od sovietskeho intelektuála : „Potrebujeme teóriu. Bez teórie zahynieme“. Chcelo to teóriu, hlbokú analýzu situácie vo svete, analýzu systémového stavu sovietskej spoločnosti a hospodárstva, projekt rozvoja a stratégiu jeho realizácie, expertízu, vyhodnocovanie. Bola to oprávnená požiadavka pre rozvoj. No skupina, ktorá prišla k moci, predovšetkým Chruščov, boli geopoliticky negramotní a nič progresívne navrhnúť nedokázali. Namyslený Chruščov začal ničiť všetko, čo vytvoril veľký vodca. Chruščov z dôvodu svojej intelektuálnej obmedzenosti ( po rusky – z dôvodu svojej tuposti) vytvoriť niečo rozumného nedokázal. Dnes, v podmienkach neexistencie vedy, vzdelávania, absencie skutočnej štátnej analýzy, štatistiky a za prítomnosti všeobecnej korupcie, nie je možné očakávať serióznu projektovú prácu. Nehľadiac na to, známky rozumu v časti mocenských štruktúr existujú a to nám dáva nie veľkú nádej.

Snažím sa pre každú z dnes existujúcich svetových civilizácií určiť, aká úloha je zadaná vyššou Božou inteligenciou každej z nich v tomto planetárnom projekte. Domnievam sa, že Rusku sú zadané tieto funkcie:

  1. Nedopustiť zničenie iných svetových civilizácií. Rozprestierajúc sa medzi Východom a Západom, je našou úlohou regulovať vzťahy medzi nimi.
  2. Brzdiť uchádzačov o svetovládu.
  3. Ukazovať ľudstvu smery vedúce k rozvoju (mierový vesmír, mierové využitie atómovej energie, hodnotná kultúra, celostnosť chápania sveta, božská láska ku všetkému existujúcemu).

No a ďalej rozosievať medzi celé ľudstvo dobro, mier, pohostinnosť. Tieto úlohy majú dlhodobý charakter, ak nie charakter večný a nám prichodilo riešiť ich v toku svojej histórie. No ak sa preukáže, že nie sme schopní to robiť, teda slúžiť ľuďom na tomto svete a tým aj Bohu, potom končíme a zanikneme. Tak ako zanikol starý Egypt, Babylon, Inkovia, Mayovia a Aztékovia. Nadbytočných povaľačov, ktorí žijú len sami pre seba, Príroda držať pri živote nebude. Odstráni ich tak, ako odstránila dinosaurov, ichtyosaurov a dokonca aj mamutov. Alebo vylúči z planéty celú ľudskú spoločnosť, ak sa ona nevzdá konzumného spôsobu života. Toto sa už nie raz uskutočnilo v histórii planéty Zem. Ak sa my, Rusi, chceme zachrániť na tomto svete, je nevyhnutné rýchlo zmeniť svoj spôsob života. Treba sa pripraviť a prijať obraz nového budúceho sveta a Ruska. A principiálne prebudovať štruktúru spoločnosti a štátu. Na čele štátu musia stáť najlepšie umy Ruska. Ľudia, ktorí dokážu definovať zmysel ľudského života, jeho cieľ a spôsob jeho uskutočnenia. Majú to byť mudrci, žreci ( v Indii sú to brahmani). Uskutočňovať stratégiu rozvoja musia profesionáli (vládnutie, bezpečnosť). Potrebujeme géniov – organizátorov výroby, vedy, kultúry, geopolitiky, mravnosti, vzdelania (v Indii sú to kšatrijovia). Týchto ľudí musí charakterizovať duchovná čistota a láska k vlasti. Všetkých: od učiteľov až po špičky. Teda taká musí byť v Rusku štruktúra riadenia spoločnosti, štátu a procesmi. Kedysi sme ju mali. Pripomínam A.S. Puškina „Pieseň o slávnom Olegovi“. Ku komu sa obracia kňaz s dôležitou radou? K žrecovi:

„U múdreho starca sa zastavil kňaz.

— „Či múdrosť, čo máš, by mi nevedela

riecť azda, čo so mnou sa stane,

či čoskoro k radosti nepriateľa

ja v hrobovej spočiniem jame?

Tak neboj sa, povedz mi, pravdu rád mám,

za odmenu ľúbeho koňa ti dám.“


Čo odpovedá mudrc na prosbu:

Sa zaklínač nebojí panovníkov,

mu netreba kráľovské dary,

lhať jazyk ich slávený neprivykol,

on s nebeskou vôľou sa pári.“

Má dnes Rusko takých kňazov a takých žrecov? Kde sú proroci našej spoločnosti, kto mi môže povedať?

Nie raz som bol služobne v Indii, priatelil som sa s Abdulom Kalamom, vedúcim vedcom v štáte. On sám bol mudrcom,  priviedol ďalších brahmanov a často sme v rozhovoroch presedeli do rána. Oni mi o Rusku povedali viac, než som o ňom vedel ja sám. Pokúšali sa ma presvedčiť o nevyhnutnosti spojiť naše vedomosti, technológiu a múdrosť v záujme premeny vedomia celého ľudstva. Samozrejme, k lepšiemu, aby sa budoval intelektuálny svet bez vojen a násilia, bez podvodov a ziskuchtivosti. No kto v Rusku to potrebuje? Pozorne si ma vypočul akurát E.M. Primakov, súhlasil s tým a poradil trochu počkať pokým sa urovná situácia v Rusku. Krátko potom ako predseda vlády navštívil Indiu. No žiaľ, bol odvolaný.

A vaši Indovia úprimne hovorili o premene vedomia sveta a o spojení s Ruskom?

S presvedčením mi Indovia hovorili o tom, že prišli zo severu . Vysvetlili mi, prečo sme príbuzní. A naozaj, pozrieš sa na geopolitiku dokonca súčasnej Indie a uvidíš veľa spoločného. Štruktúru spoločnosti som vám opísal. U nás toto nie je, je to za hranicami našej súčasnosti. Pri moci je intelekt úplne nahradený chamtivosťou, korupciou, nezodpovednosťou. Je to proste sekta nedotknuteľných. Žreci u nás, brahmani u nich – to sú tí, ktorí riadia budúcnosť a určujú procesmi budúcnosti.

Leonid Grigorievič, teraz sme sa zaoberali Východom. Naše spojenie s nimi je viac menej zrozumiteľné. Ale poďme sa pozrieť na Západ. Kde je pôvod našej „nie priateľskosti“ so Západom, ktorý odmieta ruský pohľad na svet? To predsa nevzniklo z ničoho nič a zo dňa na deň.

Zacitujem z knihy, ktorá práve vyšla: „Západná Európa nás nepozná. Je to za prvé preto, že ruský jazyk je jej cudzí. Západná Európa nás nepozná po druhé preto,  že je jej cudzie Pravoslávne náboženstvo. Západná Európa nás nepozná po tretie preto, že je jej cudzí slovansko-ruský pohľad na vnímanie prírody a človeka. Čiže to, ako sa my pozeráme na živý svet, na živú prírodu a na človeka v nej“.

Toto je základ tohto nepochopenia a odmietnutia?

Pozrime sa, ako záver ja vyvodzujem opierajúc sa na našich klasikov a mudrcov. Nepoznajú nás. O tom hovoril ten admirál Alfred Mahan na konci 19.tého storočia, ktorý je teoretikom stratégie Zovretie anakondy, ktorej stisk do dnešného dňa viac a tesnejšie uzatvára kruh okolo nás. Na jednej strane je niečo neznáme ( a tým viac veľké neznáme) – to vždy vyvoláva strach. Každý človek, bez ohľadu na to, či je mladý, alebo v zrelšom veku, sa správa rovnako: ak ocitá sa v prostredí, kde je obklopený tmou, prišiel povedzme do lesa, do neznámeho sveta – cíti z tohto neznámeho prostredia strach. Druhým faktorom je hlavný zákon geopolitiky, ktorý uvádzam vo svojej práci, to je rozdelenie sveta na dve civilizácie – morskú a suchozemskú, ktoré neustále pôsobia jedna proti druhej. To sme nevymysleli my, ale Anglosasi a Nemci s tým súhlasili. Naši geopolitici proste navrhovali spoluprácu dvoch sfér, boli za to, aby morská identita a pevninská identita pôsobili spolu, pomáhajúc si a dopĺňajúc jedna druhú rozvíjali sa vzájomne. Toto je základ ruskej geopolitiky. Halford Mackinder ( viac tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Halford_Mackinder ) , Alfred Mahan ( viac tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Alfred_Thayer_Mahan   ) a Nicholas Spykman ( viac tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Nicholas_J._Spykman ) položili konfrontáciu a nepriateľstvo za základ pre vzťah mocnosti mora a súše. A keďže my Rusi žijeme na kontinente, tak už v roku 1904 „nazval „ nás vo svojom prejave na zasadaní Kráľovskej geografickej spoločnosti „heartlandom“ – stredom Zeme, srdcom sveta. Angličania a potom aj Američania a Nemci hľadali vzorec na ovládnutie sveta. A tak sa na svet pozreli akoby z perspektívy kozmického letu, z nízkej obežnej dráhy. Zbadali, že existuje centrum, ktoré nazvali „Svetovým ostrovom“. Je ním Euroázia, veľký euroázijský kontinent. Ten tvorí základ sveta. Potom je tu Vnútorný polmesiac (ktorý Spykman nazval Rimlandom) na hranici s ním. To znamená, že medzi oceánskou pevninou a suchozemskou pevninou je vnútorný polmesiac. Existuje aj vonkajší polmesiac: Kanada, Amerika, Británia, Južná Afrika a celá zóna ostrovov až smerom k Japonsku.

Ako základ im poslúžilo to psychologické rozpoloženie človeka, ako keď loď v starých časoch doplávala k neznámej zemi (napríklad Cook v prípade Austrálie). Človek cítil nebezpečenstvo. Čakal, že odtiaľ priletia šípy alebo kópie. Aj kontinentálne územia, keď videli priblíženie lodí,  tiež cítili ohrozenie, niečo nepriateľské, niečo nedobré. Tento faktor je vo vedomí prítomný dodnes, je to psycho-geografický faktor.

Moja verzia je nasledovná. Náš genotyp sa formoval ešte veľmi dávno: kontinentálne národy žijú svojou prácou – jeden sa zaoberá poľnohospodárstvom, niekto lovom, niekto domácim hospodárstvom  a tak ďalej. Geografické prostredie a hospodárska činnosť formujú charakter človeka na stáročia, ak nie na tisícročia. Ich život je predovšetkým ťažká práca. Chamtivosť sa tu zrodiť nemôže. Ľudia nezmýšľali ako dnešní oligarchovia, že sa zmocnia cudzej zeme na kšefty. Tvoj vzťah k zemi je vzťah hospodára. Potom je tu konzervatívnosť charakteru. Ty nepotrebuješ neustále zmeny klímy, životných okolností – ty potrebuješ stabilitu, stálosť. Ďalej – pocit zodpovednosti: ty musíš podojiť kravu, napojiť a obriadiť statok a tak ďalej.  Inak neprežiješ. To je podstata, zmyslom života je práca. Svojim študentom odporúčam vrátiť sa o 1 000 rokov naspäť v histórii. Vtedy boli cesty „trošičku“ horšie, ako sú dnes a pomaly sa dalo pohybovať len jedným smerom. Kam by si išiel? Nie za zábavou, len niečo vymeniť, niečo od niekoho kúpiť a niečo niekomu predať. Taká prostá je podstata. Žiješ svojou prácou, zodpovednosťou,  sezónnosťou v severných regiónoch, pretože vegetatívne obdobie je krátke, je treba rýchlo zasiať, obrobiť a pozbierať úrodu. A potom oddýchnuť.

A ako žijú morské národy? Oni žijú koristnícky. Nesial si, nesadil, vyšiel si na more a čo si chytil, všetko je tvoje. Tu niet pripútanosti, niet zodpovednosti – to nie je krava, ktorú je potrebné kŕmiť. To je ryba – tu kŕmiť nemusíš. Rybár sa pripraví a vypláva, natiahne plachty a ide za húfom rýb. V jeho charaktere sa formuje inštinkt koristníctva. A pokračuje to ďalej – načo sa ja budem honiť za plodmi mora? Najmem si skupinu ľudí, okradneme nejaké iné lode, zoberieme úlovok druhým rybárom. Rodí sa pirátska nátura. A ďalej pokračujeme ešte drsnejšie – načo sa trmácať s loďami? Zmocníme sa niečoho,  ako Angličania Indie a ona nás bude živiť všetkých. Toto je koristnícky spôsob bytia a prekvitá do dnešných dní. No v geopolitike má význam ešte jeden faktor. Nenájdeme ho ani v Marxovom Kapitále, ani u Engelsa. Čiže je tu more, je tu zem, je tu produkt ich činnosti. No im samým chýba možnosť zaoberať sa kúpou a predajom. Tak sa rodí sprostredkovateľ medzi morom a súšou.

Kto videl výborný film Taras Buľba, mohol vidieť, ako bojovali kozáci s Poliakmi. No vo filme vystupuje aj tretia strana – občan, ktorý obchoduje. Tovar od Poliakov predáva kozákom. Zarába na pridaných percentách, požičiava obidvom.  S úrokom. Zarába na vojne, na smrti bojujúcich. A obáva sa len jedného – skorého ukončenia vojny. Toto je len malá epizóda. No ak sa na ňu pozrieme v rozsahu štátov a civilizácií…? Sumy rastú do miliárd dolárov. Presne tak je to aj v prípade pandémie, epidémií a svetových vojen.

Bol, je a bude prítomný tento faktor?

Toto je vážny element vzťahov medzi morom a pevninou. Dnes je dominanujúcim subjektom svetového politického a osobitne ekonomického procesu.  Veď dokonca Donald Trump ho nazval Hĺbkovým štátom. Títo ľudia netvoria, oni obchodujú a požičiavajú na úver. Lenže  úžernícke požičiavanie je zakázané nielen v islame, ale bolo zakázané aj v kresťanstve. Za úžerníctvo sa trestalo. A tu zrazu jedného dňa Cromwell, britský premiér, prijal vraj prenasledovaných benátskych kupcov a uzákonil výšku úrokov v kresťanskom prostredí. Za čo ho, ak sa nemýlim,  tri roky po jeho smrti odsúdili, vykopali mŕtvolu a obesili. A kto dnes ovláda ekonomiku, politiku, kultúru, vedu v Ruskom štáte? Kto je to? Práve mešce s peniazmi, kšeftári. A v mene čoho a koho to robia? Všimnite si, čo hovorí Gref  (Herman Gref – šéf Sberbanky), čo hovorí Čubajs ( Čubajs – predstaviteľ šokovej terapie inštalácie kapitalizmu v Rusku). Oni sú agentmi tohto veľkého, tieňového kapitálu. Oni určujú politiku, ktorá sa transformuje na subjekt, ktorý spúšťa a riadi svetový rozvoj, ale aj politické, ekonomické, demografické a dokonca aj pandemické procesy. Pritom je to subjekt, ktorý sa nachádza v tieni. Ale áno, poznáme Rothschilda, Rockefellera, no nevieme nič o Baruchoch, Shifoch, Kohnoch  a iných, pritom títo boli prví. Boli prví, ktorí ešte v roku 1908 vyhlásili formulku: „moc – to je tovar a aj keďveľmi drahý, aj tak moc nad svetom musí patriť medzinárodným  finančníkom „.

Táto moc im už patrí?

Samozrejme, pritom menia samotnú podstatu, opäť z dôvodu zachovania tajomstva reálnych držiteľov svetovej moci. A práve dnes sa spúšťa ten inkluzívny kapitalizmus, o ktorom píše Klaus Schwab. Je jasné, že tento dlhoročný predseda Svetového ekonomického fóra v Davose je len moderátor. Predtým dominoval Rímsky klub, no oni si to zvyknú vždy poistiť a vytvorili náhradné letisko. Čo rozbiehal Rímsky klub? Zlatú miliardu. Potom sa použila teória „trvalo udržateľného rozvoja“, potom reset a tak ďalej. Realizované bolo všetko, okrem zníženia počtu svetového obyvateľstva . A teraz Rímsky klub vykrikuje, že kapitalizmus bol podvodom a je potrebné niečo nové. Takže Davoské fórum navrhuje projekt a rovno ho prostredníctvom pandémie aj realizuje.

Na pandémii je možné:

  1. Dobre zarobiť
  2. Výrazne znížiť počet obyvateľov planéty
  3. Zmocniť sa všetkého majetku ožobráčených a zomrelých

Svetové ekonomické fórum v Davose – je najmocnejšia sieťová štruktúra celej svetovej ekonomiky. Dnešné SEF založilo 1 000 najväčších nadnárodných korporácií. Áno, oni sú jeho zakladateľmi, oni ho financujú. A naši úradníci bezpodmienečne plnia pokyny SEF: nie je potrebné mať štáty, nie sú potrebné civilizácie, netreba národy ani národnosti, nie je potrebná stredná vrstva vlastníkov.

Ani pohlavie človeka nemá byť?

Áno, to tiež. Oni tvrdia, že riadiť svet majú spoločensko-ekonomické štruktúry. Má to byť 5-6 najsilnejších globálnych korporácií a ďalej riadiaci manažment, dobre si žijúci, berúci veľké platy, no ktorý nebude mať právo vlastniť majetok, len ho užívať na prenájom. Tento proces je už spustený.

Tak či onak rozumieme, komu patrí svet, komu patrí finančná moc. Práve tým korporáciám. Oni si už podelili svetový trh a svet je už dávno podelený na sféry vplyvu. Oni majú všetko! Tak prečo sa nesnažia žiť v mieri? Prečo nemôžu žiť bez vojny? Majú pirátske myslenie?

Pochopte, že bohatstvo a moc sú úzko prepojené. Sú to strašné veci. Nech sa nikto neuráža, no v tejto sfére sa rodí vedomie šialenstva. Bohatí ľudia sú spravidla tí najobmedzenejší ľudia z hľadiska morálky. Ich nemožno nazvať plnohodnotnými ľuďmi, oni iba navonok vyzerajú ako ľudia. Pretože u nich zmyslom života, dokonca u inteligentného človeka, bývalého alebo aktívneho  profesora je zisk, mamon. Rast nadhodnoty za každú cenu, dokonca za cenu miliónov životov. On je spútaný mnohými povinnosťami a tak ďalej. A hlavne tu hrá úlohu aj konkurencia vo vnútri ich divokej spoločnosti. Aby jachta bola lepšia, než má Abramovič, palác bol honosnejší než má Berlusconi.

Konkurencia stále existuje, tú nikto nezruší.

Pripomeniem frázu Marxa. Nebudem presne citovať, len vyjadrím zmysel: „Niet takého zločinu, ktorý by kapitalista neriskoval aj pod hrozbou šibenice, ak je nádej na 300% zisku“. Pozrite sa, dnes sme sa zaoberali firmou Norilsk Nickel, Auchan a inými veľkými spoločnosťami. Nech hovoria čo chcú, tieto firmy nie sú ruské. Iba ich názvy ešte smú byť ruské. V Norilsk Nickel je pred manažmentom postavená úloha – dosiahnuť zisk 1 200%. V Auchane je to 600 – 700% a manažment neustále pracuje a je si vedomý toho, že si svoju pozíciu udrží, keď si svoju úlohu splní za akúkoľvek cenu. Oni kašlú na prírodu, na to, že sa zalievajú šachty, hynie fauna i flóra. Oni majú úlohu – dotiahnuť to do zisku 1 000%.

Ak by sme to chceli jednoducho vyjadriť, je to chamtivosť.

Ľudská pažravosť, chamtivosť. Nie som sám, kto pochopil, že to najhoršie, čo kedy ľudstvo vymyslelo, je kapitalizmus. Kapitalizmus vymyslel spôsob, ako si udržať majetok aj moc. Sú to nedeliteľné pojmy – majetok a moc. Tvoria jednotu. Odoberieš majetok – dôjde k strate moci. Bez moci dôjde k strate zisku.

Viceprezidentka  našej akadémie geopolitických problémov, vedúca Uralského oddelenia, Natalia Alexandrovna Komlevová uskutočnila výskum o hybridnej vojne a formách rozvoja ľudstva a zistila:

Čo sa vyvinie z rozptýlených plemien, kmeňových štruktúr? Sú to národy. Vznikol národ, ktorý sa pozerá na susedov s ktorými je potrebné naviazať vzťahy, riadiť život, hospodárstvo – národ formuje štát. Formát je takýto: „národ – štát“, pričom štát je iba nástroj prežitia a bezpečnosti národa, nástroj rozvoja vzťahov.

Keď si štát vypestuje svoje svaly, nadobúda popularitu a silu, potom sa formát mení na: „štát – národ“. Vtedy štát podľa svojho videnia riadi i rozvíja národ. No v momente, keď vzniká kapitalizmus, vtedy sa objavuje už ďalšia formácia – „štát – korporácia“. A v našej histórii toto formovanie malo dramatické následky. Spomeňte si na Jeľcyna. On rozostrieľal Najvyšší soviet – nie parlament, ale radu národa preto, aby sformoval „štát – korporáciu“. On zaviedol tie surové reformy, privatizáciu. Myslel si, že bude stáť na čele štátu a každý oligarcha mu bude podriadený. A on ich bude riadiť, pričom o všetko ostatné sa postará voľný trh.

My, čo analyzujeme geopolitiku, súdime, že v roku 2018 sa zmenil formát „štát – korporácia“ založený v Rusku Jeľcynom  a vtedy sa Rusko premenilo na typ „korporácia – štát“. To znamená, že už nie štát, ani nie prezident riadia Rusko. Vedenie prevzali oligarchovia úzko prepojení a začlenení do svetového spoločenstva najväčších vlastníkov.

Ponúkam našim čitateľov informáciu na zamyslenie. 19. A 20. decembra,  10 dní po rozpade Sovietskeho zväzu, bol Jeľcyn vo Vatikáne. Navštívil Rímskeho pápeža a dostal od neho inštrukcie. A čo odtiaľ priviezol? Priniesol odtiaľ súhlas na obnovenie vzťahov s Rádom Maltských rytierov, s rádom Jezuitov a inými rádmi. Priniesol odtiaľ všetku tú duchovnú nákazu vrátane sekty Óm šinrikjó, ktorej sídlo sa nachádzalo skoro na Červenom námestí. Priviezol odtiaľ súhlas na to, aby katolícki kardináli a katolícka cirkev mali rovnocenné postavenie s pravoslávnou cirkvou.

Na území Ruska?

Áno, na území Ruska. Pokloňme sa patriarchovi Alexejovi II. a všetkým hierarchom a poďakujme sa im, že boli zásadoví: „Nie a hotovo!“ Zákon o náboženských spoločenstvách sa prijímal veľmi ťažko. Liberáli ho brzdili ako len mohli. Zo strany Ruskej pravoslávnej cirkvi sa do znenia textu dostalo našim záujmom zodpovedajúce stanovisko. Keď zákon prešiel cez Dumu aj cez Radu federácie, posunuli ho Jeľcynovi na podpis. V tomto momente zatelefonoval Jeľcynovi Clinton a povedal: „Boris, nepodpisuj tento projekt, nesmieš“.  Hneď na to zavolal Jeľcynovi pápež Ján Pavol II. a povedal mu to isté: „Nepodpisuj!“

Jeľcyn to nepodpísal a potom tento zákon ležal tak ešte niekoľko mesiacov. Oklieštili skoro všetko. No niečo sa im predsa len podarilo uhájiť vďaka pevnej pozícii Alexeja II.

My nie sme ekonomicky a finančne nezávislí, sme absolútne nesuverénny štát. Sme štát bez politickej nezávislosti. A pozrite, aj po duchovnej stránke sa pokúšali podriadiť si nás, dostať nás pod svoju kontrolu. Na toto použili katolicizmus.

No vďaka Bohu sa to nestalo. Poďme teraz pohľadať svetlo na konci tunela. Predsa len ukazujete cesty východu z tejto krízy pre našu tvrdo trpiacu Matičku Rus.

Hodnotiac reálnu situáciu vo svete, vidíme nasledovné. Počas zasadania G 7 v júli tohto roku, kde tón udával Biden, sa Rusku príliš nevenovali. Rozmýšľali o tom, čo robiť s Čínou. Sedmička – to je úderné jadro kapitalistického sveta. Čína – to je hlavná výzva nie pre svet, ale pre kapitalizmus. A sedmička sa rozhodla, že je treba pripraviť svetový projekt, ktorý by bol alternatívou „čínskemu“. Projekt „západno – kapitalistický“. Nedávno sa uskutočnil telerozhovor Bidena s Si Ťin-pchingom. Tu stojíme pred zložitou situáciou: dohovoria sa oni nakoniec na niečom?

Čína predstihla Američanov a vlastne aj celý svet. Oni sú jediní, ktorí urobili taký ohromný skok na konci 20-tého a na začiatku 21-ho storočia. No potrebujú zdroje a zdrojov na dva globálne projekty zároveň niet. Tu je moment, kedy sa tieto dva projekty môžu buď zraziť vo veľkej vojne, alebo sa dohovoriť.  Ale dohovoriť sa na úkor koho? Jedni aj druhí pociťujú nedostatok zdrojov. Ale dohovoriť sa môžu na úkor tretích krajín, v prvom rade na úkor Ruska. Napríklad sa rozdelíme doslova takto: po Ural je všetko vaše a za Uralom je všetko naše.

Rusko dnes nielen môže, ale aj musí navrhnúť svoj globálny projekt záchrany ľudstva a prírody. Svoj projekt prežitia a aj rozvoja. No toto bude nie nejaký chamtivý a koristnícky projekt. Bude to zmierlivý nekapitalistický projekt. Nech v ňom ostanú elementy trhu s oporou na intelekt. Treba však spojiť mudrcov, mysliteľov. No nie preto, aby sa vytvorili nové bariéry, ako tomu bolo doteraz. Ale konkrétne z dôvodu záchrany ľudstva a zachovania života.

V prvej etape potrebujeme vyhlásiť, že Rusko predstavujeme ako intelektuálne – mravnú svetovú mocnosť spravodlivosti a cti.

Teraz nehovorím o prevratoch a tak ďalej. Máme našich mudrcov. To znamená najmúdrejších ľudí v Rusku, pretože iba vyšší intelekt je schopný dať impulz akémukoľvek rozvoju. Intelekt, ktorý nie je ohraničený vo svojom rozvoji, ktorý sa usiluje dosiahnuť vyšší stupeň múdrosti a to už je niečo viac, Božská podstata.  

Hlavným zdrojom rozvoja ľudstva je intelekt. Duchovno – mravný intelekt. Intelekt plus svedomie. A svedomie – to je náš kultúrno-civilizačný kód. Intelekt plus svedomie, čiže vysoká duchovnosť – to už je múdrosť. Múdrosť – to je jediné, čo nie je ohraničené v možnostiach svojho rozvoja. Toto, hľa, je náš hlavný prírodný zdroj.

Leonid Grigorievič Ivašov (nar. 1943) – ruský vojenský, občiansky a politický aktivista. Generálplukovník. Doktor historických vied, profesor. Prezident Akadémie geopolitických záležitostí. Stály člen Izborského klubu.

Preklad: Tibor Korečko

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme onedlho.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás