Rozhovor s Jožkom Banášom takmer o všetkom

Dňa 8.5 sme mali tú česť privítať spisovateľa, politika, cestovateľa a maratónca v jednej osobe v podobe Jožka Banáša. Až na Adelu sme prebrali takmer všetko. Nech sa páči…

•   Po vymenovaní všetkých vašich profesií a záujmov človek nevie kde má začať.

A to ešte neviete, že som záhradkár.

•  No prosím.  Ja by som začal vašim debutom  Idioti v politike. V úvode knihy píšete: ,,Normálnym politikom ide o záujmy a sú vo väčšine. Pár jednotlivcom ide o hodnoty, čím sa od väčšiny odlišujú. V starom Grécku by ich označili za idiotov,  čiže tých ktorí sú iný.“ Stal sa Jozef Banáš Idiotom v politike?

V podstate áno. Do politiky som vstúpil s nadšením ako do všetkého čo robím. V roku 2001 som spolu zakladal stranu, ktorej niektorí členovia sú dnes v base. Politika je vír, ktorý vás stiahne alebo vymrští.  Po skúsenostiach s našou a zahraničnou politikou som pochopil, že na politiku nepotrebujete ani tak hlavu a v podstate ani  srdce, ale v prvom rade žalúdok. Išiel som s ideálmi takže som v podstate idiot. Čo už.

• Dovolím si zacitovať  japonského  spisovateľa  Haruki  Murakamiho, ktorý v  knihe O čom hovorím, keď hovorím o behaní  napísal ,, K tomu,  aby ste sa stali spisovateľom je potrebné disponovať talentom, vytrvalosťou a sústredením.“ Stotožňujete sa s najznámejším japonským spisovateľom?

Murakamiho mám rád. Je mi vzorom vo vytrvalosti. Na písanie románov musíte mať  nepochybne vytrvalosť.  Rozum potrebujeme v podstate na to, aby sme tvorili. No a je dobré disponovať kreativitou.  Potom už potrebujete mať len sitzfleich čiže výdrž sedieť na mieste ako hovoria Nemci.

• Môžeme teda prirovnať beh na dlhé trate  k spisovateľskej činnosti ?

Určite. Poviedku by som prirovnal k behu na krátke trate. Novela je taký pol maratón  a román je čosi ako maratón. Niekedy, keď sa neviem pohnúť ďalej,  tak si idem zabehať. V monotónnom rytme na dobrom vzduchu sa vždy kamsi s príbehom v hlave posuniem. Takže keď sa neviete pohnúť, začnite behať. Síce nie som maratónec ako Murakami, ale v kategórii maratóncov sedemdesiatnikov  som skončil na Slovensku tretí zo štyroch.

• Takže ste bronzový slovenský  sedemdesiatnik a zároveň predposledný sedemdesiatnik medzi slovenskými maratóncami.

Áno presne. Aj tak sa to dá  povedať. (smiech)   

• Máte za sebou dvanásť románov, z ktorých sa predalo 380 tisíc kusov a sú prekladané do zahraničia. Na ktorý román ste najviac hrdý?

Asi  Zóna nadšenia. Čo je ináč najprekladanejší slovenský román.   Je to z veľkej časti autobiografický román, pri písaní ktorého som zažil neskutočné veci, ktoré sa nedejú náhodou.

• Vo svojich románoch často pracujete s východnou kultúrou a náboženstvami.

Keď sa povie východná kultúra, prídu mi na um vyholení mnísi a škriekajúce opice v chrámoch. Čo na tom východe vidí Jozef Banáš. Prípadne čo vám chýba v našich končinách?

Zákon rovnováhy. Verím,  že v živote musí byť základný zákon rovnováhy medzi všetkým. Vnímam to tak,  že žijeme v spoločnosti,  ktorá je príliš materiálna a patriarchálna. Chodím si to tam  skrátka vyrovnávať.

• Možno je to aj tým,  že západná civilizácia má korene v Grécku a Ríme, kde dominovali patriarchálne arche typy bohov Zeus,  Jupiter,  Ares,  atď.  Aj západná cirkev je predsa Rímo- katolícka.

Presne tak.

• Keď už sme pri  vážnych témach. Napísali ste knihu o Alexandrovi Dubčekovi,  ktorého životné motto znelo: ,,Nezahynie národ,  ktorý sa riadi tak svojim rozumom ako aj svojim svedomím. “   Prečo je dnešná zdanlivo slobodná spoločnosť tak chudobná na osobnosti vo verejnom živote?

Je tak preto, že žijeme mizerne časy. To máte tak. Veľké časy generujú veľkých ľudí.  Ťažké vojnové časy, vygenerovali Štefánika alebo Baťu. Verím, že keď budú časy turbulentnejšie tak sa tu vygeneruje nejaký významný politik alebo osobnosť.

• Platí teda , že čím horšie tým lepšie?

Nemyslím   lepšie,  ale určite je vždy väčší predpoklad,  že ťažké časy generujú veľkých ľudí. Tak v dobrom ako aj v zlom. Dubček nebol typický líder. Fascinujúce na ňom bola ľudskosť v čase straníckej strnulosti a vážnosti. Dubček je pre mňa spätý so silnou emóciou z mladosti.

• Poslednú knihu ste venovali revolučnému podnikateľovi, ktorý významne poľudštil a obul svet biznisu. Čím je príbeh Tomáša Baťu fascinujúci pre rok 2022?

 Baťa bol typický líder, ktorý ukazoval príklad.  Vždy viac konal ako rozprával. Bol to človek, ktorý stal oboma nohami na zemi,  ale zároveň neprestal snívať. Mal skončene štyri ľudové ročníky. Disponoval  neskutočnou silou vízie,  ktorá ho poháňala dopredu.

•   Môžeme povedať,  že Baťa vytvoril čosi ako reálno- produktívny kapitalizmus, ktorý možno postaviť do opozície k fiktívno- manažérskemu kapitalizmu dominujúcemu  vo svete dneška?

Veľmi presne. Baťa neznášal špekulatívny kapitál. Podporoval kapitál postavený na výrobe a práci. Disponoval  veľmi silným  sociálnym  rozmerom. Chcel slúžiť verejnosti a poskytovať kvalitné topánky,  ktoré si môže dovoliť každý. Kapitál investoval do ľudí. Staval školy a športoviská. V Zlíne dal postaviť nemocnicu,  ktorá dodnes funguje. Baťa hovoril, že každá vláda,  ktorá nebude stavať športoviska bude stavať polepšovne.  Založil autonómny  vzdelávací systém. Tak ako chcel Dubček socializmus s ľudskou tvárou, chcel Baťa kapitalizmus s ľudskou tvárou.

•   Baťov súčasník známy český psychiater Břetislav Kafka veľmi často zdôrazňoval, že každá úspešná civilizácia musí byť postavená na kultúre rozumu a pevnej vôli. V podstate Baťa spĺňal tento ideál.

Áno a  hlavne mu nechýbalo nadšenie. Snažil sa nájsť zmysel aj v nezáživnej činnosti. Svojich  pracovníkov zapájal do riadenia podniku. Jeho robotníci preto boli spoluvlastníkmi. Vedeli,  že ich práca má zmysel.

• V knihe Velestúr píšete, že veľká doba Slovanov ešte len príde. Máte ten pocit aj po tom, čo sme svedkami bratovražednej vojny na východ od našich hraníc?

V novodobých dejinách je zdokumentovaných 26 civilizácii. Verím v zákon entropie. Všetko sa raz zrodí , dosiahne vrchol a prirodzene zanikne. Anglosaská civilizácia ku ktorej patríme posledných tridsať rokov podľa mňa dosiahla svoj vrchol a ide dole.  Verím,  že ťažisko dejín sa posunie od anglo saskej civilizácie smerom na východ. Ináč konflikt medzi východom a západom v Európe , nie je nič nové. Už Stefan Zweig v knihe Pred búrkou z roku 1913, ktorú som prekladal, riešil problém Slawen Tun kontra Germanen Tun (slovanský svet kontra nemecký svet). Rozloženie síl v Európe pred 1. sv. vojnou bolo veľmi podobné dnešku.

• Kde sa stala chyba, že riešime problémy ako pred 1. sv. vojnou?

Nuž svet sa točí a dejiny sa opakujú.  

• V poslednej dobe ste médiami označený za kontroverzného konšpirátora. Čo ste tým mienkotvorným  médiám porobili?

Som slobodný človek. Delím ľudí na hľadačov pravdy a tých, ktorí pravdu vlastnia. Tí ktorí pravdu vlastnia ma radi označujú za kontroverzného a ja ich prosím, aby v tom neustávali. Pre mňa je označenie kontroverzný totiž poctou.

• Miloš Zeman v jednej zo svojich prupovídok hovorí, že každý zaujímavý človek je kontroverzný. Kto nie je kontroverzný je čosi ako Macko Pu . Stotožňujete sa s českým prezidentom?

Dobre že spomínate Zemana. Písal mi doslov k Českému vydaniu  knihy o Baťovi. Mimochodom  knihu uvádzal na český trh kontroverzný premiér Babiš.

• Takže ste mali čosi ako snem kontroverzných?

Asi tak. Snem kontroverzných. Nuž čím viac vytáčam,  tým som populárnejší.  Aj keď nerobím to programovo. Vážim si aj tých ktorí ma nečítajú.

• Máte už niečo rozrobené do budúcna?

Mám. A bude to zo súčasnosti. Ale viac nechcem prezrádzať.

• Na záver si vás dovolím počastovať domácou pálenkou  spod Braniska. Nadávame tomu calvados lebo to dobre znie aj keď je to klasická jablkovica. Tak nech vám slúži k inšpirácii.

Ďakujem. Budem to brať ako svoj prvý úplatok od skončenia v politike. (myslené ironicky) J