fbpx
- Reklama -
ZahraničnéKeď pred 30 rokmi nebol zvolený prudký antislovák

Keď pred 30 rokmi nebol zvolený prudký antislovák

-

Keď pred 30 rokmi nebol zvolený prudký antislovák

Vážení čitatelia,

neustále sa snažíme zlepšovať sa a prinášať vám čoraz väčšie množstvo kvalitnejších informácií. Prednedávnom sme pridali spravodajstvo z regiónov, od júna však pripravujeme podstatne zásadnejšiu zmenu - pravidelné podcasty na rôzne témy, ktoré sa týkajú našej spoločnosti (ekonomika, investigatíva – vyšetrovacia žurnalistika, kultúra) či aktuálne podcasty o našej spoločnosti so zaujímavými hosťami.

Bez vašej podpory to však nebude možné. Potrebujeme technicky vybudovať podcastové štúdio a vybudovať tím pravidelných spolupracovníkov, ktorí budú pre Vás podcasty pripravovať. Zvážte teda možnosť podpory našej práce podľa vašich možností, odmeníme sa Vám kvalitným a nezávislým obsahom.

Podporte nás pravidelnou čiastkou 4, 6 či 10 eur mesačne na č. účtu:


IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Praha/Bratislava 2. júla (TASR) – Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa rozhodujúce politické sily v Česku a na Slovensku nevedeli zhodnúť na funkčnej podobe spoločného štátu Čechov a Slovákov. To sa podpísalo aj pod výsledok prezidentských volieb, ktoré sa vo Federálnom zhromaždení (FZ) konali polrok pred definitívnym rozpadom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). 


      Vo voľbách neuspel úradujúci prezident Václav Havel predovšetkým pre nedostatok hlasov v slovenskej časti federálneho parlamentu. Od prvých prezidentských volieb v dejinách Československa, keď poslanci nezvolili prezidenta, uplynie v nedeľu 3. júla 30 rokov.


      Václav Havel bol jediným kandidátom v prezidentských voľbách, ktoré sa vo FZ konali 3. júla 1992. Deň predtým totiž Sdružení pro republiku – Republikánska strana Československa (SPR – RSČ) vedená Miroslavom Sládkom stiahla svojho kandidáta Juraja Čopa. Voľba prezidenta mala dve kolá.  

- reklama -


      V prvom kole v Snemovni ľudu (SĽ) hlasovalo za Havla 79 poslancov z celkového počtu 149, čo znamenalo, že zvolený nebol. V českej časti Snemovne národov (SN) zvolený bol, lebo z celkového počtu 75 hlasov dostal 47. Iná situácia nastala v slovenskej časti SN, kde Havel získal 22 hlasov z celkového počtu 75 a zvolený nebol. 


      V druhom kole za Havla v SĽ hlasovalo 80 poslancov, proti bolo 69, čo stačilo k jeho zvoleniu. Úradujúci prezident ČSFR uspel v druhom kole volieb aj v českej časti SN, keď mu svoj hlas odovzdalo 45 poslancov z celkového počtu 74 zákonodarcov. V slovenskej časti SN však získal iba 18 hlasov a zvolený opäť nebol. Prvýkrát v dejinách Československa tak nebol zvolený prezident. 


      Václav Havel vo funkcii prezidenta ČSFR ostal do 20. júla 1992, keď z prezidentského postu odstúpil. Svoju abdikáciu ohlásil však už tri dni pred odstúpením 17. júla, keď Slovenská národná rada (SNR) prijala Deklaráciu zvrchovanosti Slovenskej republiky. Havel odstúpil s odôvodnením, že nemôže plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike. 


      Prezidentské právomoci prevzal po ňom predseda federálnej vlády Jan Stráský. Československo definitívne zaniklo 31. decembra 1992 a od 1. januára 1993 už začali svoju existenciu Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Po vzniku samostatnej ČR poslanecká snemovňa 26. januára 1993 zvolila Václava Havla za prezidenta ČR.

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás