S podpredsedom Národnej rady SR a zároveň podpredsedom opozičnej strany Smer-SD Jurajom Blanárom som sa stretol práve v deň, kedy parlament rozhodoval o možnom vydaní expremiéra Roberta Fica na väzobné stíhanie. Rozprávali sme sa o množstve tém, okrem iného aj o zahraničnej politike a vojne na Ukrajine, o spolupráci strán pôsobiacich v opozícii, o nutnosti pomôcť občanom so zdražovaním či o vypínaní nepohodlných médií za súčasnej vlády.

Prvá téma, na ktorú by som sa chcel spýtať, je asi úplne jasná, pretože včera aj dnes sa rokovalo o vydaní pána predsedu Smeru Fica na väzobné stíhanie. Hlasovanie má byť o 17. hodine. Pokiaľ by pán Fico naozaj bol vydaný sudcovi, ktorý má rozhodnúť o väzbe, ako máte v strane Smer naplánované, ako by strana fungovala?

Pán redaktor, idete ďaleko a toto je vec, ktorá je až po tom hlasovaní pre nás dôležitá. My si však myslíme, že aj mnohí súdni poslanci, ktorí sa nachádzajú v koalícii, zvážia svoje hlasovanie, pretože keď si prečítajú ten návrh de facto špeciálnej prokuratúry, aj keď je to z poverenia generálnej prokuratúry, tak je evidentné, že jednak je to obvinenie, ktoré je za politickú činnosť, vykonštruované, nadkvalifikované takzvanou zločineckou organizovanou skupinou.

Je v ňom množstvo vecných chýb – a teraz sa opriem o odborníkov, ktorí sami hovoria, že toto je niečo, čo by jednoducho normálne nemalo prejsť. Hovoril to či už dekan právnickej fakulty, pán Burda, ale rovnako aj profesor Ivor, ktorý bol šéfom vyšetrovateľov tuším od roku 1998.

Veď hovoria, že vytvorenie tej zločineckej skupiny je vymyslené, vykonštruované a z tohto pohľadu je jasná odpoveď na otázku, že prečo je to tak. Aby to bolo v prvom rade v gescii špeciálnej prokuratúry, aby to išlo v duchu toho, čo sme sa dozvedeli z oficiálnych odposluchov vyšetrovateľov, ktorých nazývame pracovne čurillovci, kde jasne povedali, že treba robiť Smer ako zločineckú skupinu. Tak prišli s takýmto vykonštruovaným obvinením.

A čo je dôležité podotknúť, že sa snažia aj manipulovať verejnosť. Manipulovať verejnosť, že Robert Fico a Robert Kaliňák sa chcú nejako vyhnúť vyšetrovaniu. A podložím to jasným argumentom a to je vystúpenie pani predsedníčky poslaneckého klubu SaS ako prvej v rozprave o žiadosti špeciálnej prokuratúry, ktorá bez mihnutia okom alebo brvou vyslovila klamstvo, keď povedala, že Robert Fico sa schováva za poslaneckú imunitu.

To znamená, vytvárajú dojem, že Robert Fico a Robert Kaliňák sa chcú schovať a vyhnúť vyšetrovaniu – a to vôbec nie je pravda. Po prvé, preto to nie je pravda, lebo trestnoprávna poslanecká imunita bola zrušená v roku 2012, za čo hlasoval celý Smer a ten návrh predkladal ešte náš vtedajší kolega Pavol Paška. Ale nikto vtedy netušil, že niekto v budúcnosti to bude chcieť takýmto spôsobom zneužiť.

Čiže, manipulujú to, nie je to pravda. Robert Fico aj Robert Kaliňák sú pripravení, aby sa obhájili. Ale to, čo oni nadkvalifikovali, aby mohli dať túto žiadosť do parlamentu – lebo je to v zmysle ústavy,vydanie hociktorého poslanca na väzobné stíhanie musí súhlasom potvrdiť Národná rada –z toho je jasné, že úmyslom je umlčať lídra najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany.

Pretože v obvinení sa priamo píše – čo sa aj usvedčili – ´pretože cez tlačové besedy vytvára tlak a ovplyvňuje svedkov´. Kto takýto nezmysel mohol vyprodukovať, tomu už nerozumiem!

To znamená, že už začína byť naozaj veľmi vážne to, čo sa na Slovensku deje, že sa tu porušuje ústavné právo slobody prejavu. To už dnes sa politik nemôže vyjadrovať ani na tlačovej besede a dokonca nemôže ani vyjadrovať svoje názory – čo je pre nás absolútne neprijateľné.

Posledná vec k tomu – čítal som napríklad aj vyjadrenie pani poslankyne Hatrákovej, ktorá sa vyjadrila, že to vníma ako politickú záležitosť. To znamená, že už aj koaliční poslanci vidia, že niečo tu jednoducho nehrá. Ale je to evidentné, to je jednoducho záležitosť Matoviča, Mikulca, Lipšica, aby dotiahli to, čo si predsavzali.

Ja len zrekapitulujem, že pokiaľ by bol pán Fico vydaný, tak ďalší postup je taký, že zrejme bude zadržaný alebo bude predvolaný a dostane sa pred Špecializovaný trestný súd, ten by rozhodoval. Potom by mohol ešte prípadne nasledovať Najvyšší súd – predpokladám, že jedna či druhá strana by sa odvolala. Napríklad máme tu prípad pána advokáta Paru – tam to dopadlo tak, že najprv špecializovaný súd ho nevzal do väzby, potom Najvyšší súd s pánom Klimentom rozhodol inak.

Prokurátor sa odvolal, Najvyšší súd na čele s pánom Klimentom…

Jasné, ja to len rekapitulujem. Chcem sa spýtať – samozrejme, pýtam sa na tento prípad pána Fica, ale možno aj celkovo, ako to občania majú brať – či sa dá momentálne dôverovať sudcom a súdom. Či už sudcom, čo sú na Špecializovanom trestnom súde, čo sú na Najvyššom súde… Aj vy často spomínate na tlačových besedách, že Ústavný súd tu konštatoval množstvo porušení práv obvinených zo strany Najvyššieho súdu. Takže to je moja otázka: do akej miery sa tu ešte dá veriť, že tieto súdy budú rozhodovať spravodlivo a nestranne?

Nuž, to, čo sa udialo za ostatné dva roky na Slovensku, jasne poukazuje, že tu je vážne narušená dôvera v súdy na rôznych úrovniach, a ako ste spomínali, šestnásť rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že boli porušené základné ľudské práva ľudí, ktorí boli vzatí do väzby a nemali tam byť, svedčí o všetkom.

To znamená, právny štát na Slovensku je významne ohrozený a my na to poukazujeme. Dokonca si myslíme, že je to vážnejšieako je to v Poľsku a v Maďarsku, kde Európska únia začala nejakú procedúru za takzvané nedodržanie pravidiel právneho štátu.

Avšak vidíme, že na Slovensku sa to deje ako na bežiacom páse a preto sme si aj – z mojej iniciatívy – vymohli stretnutie s komisárom Európskej komisie pre spravodlivosť, pánom Reyndersom. Pretože bol tu, na Slovensku, stretol sa so všetkými možnými zástupcami neziskových mimovládnych organizácií, zástupcami súdov, prokuratúry, vlády, teda koalície – ale nestretol sa s opozíciou. A pritom opozícia, ktorá je zvolená do parlamentu – a vôbec, opozícia ako taká – je základný pilier demokracie. A tej sa nepýtal na názor.

Ja som teda inicioval toto stretnutie a pánovi Reyndersovi sme tlmočili všetky tieto výhrady a upozornili sme ho, aby začal Slovenskú republiku skúmať práve z hľadiska dodržiavania právneho štátu, aj v súvislosti s tými šestnástimi nálezmi Ústavného súdu.

Teda, áno – je naštrbená dôvera k súdom a bohužiaľ, je to podľa nášho názoru organizované politicky. A keď si zoberiete, prečo organizované politicky, je tam viacero indícií. Prvá indícia – že „lámali cez koleno“ zákon, pokiaľ išlo o voľbu generálneho a špeciálneho prokurátora. Že umožnili vôbec, aby niekto, kto bol právoplatne odsúdený, čo i len za neúmyselný trestný čin, mohol byť generálny prokurátor alebo špeciálny prokurátor! Čo bola jasná objednávka na Lipšica, pretože on bol obvinený.

Zoberte si, že sú povolania na Slovensku, kde keď máte zápis aj za takýto neúmyselný trestný čin, tak nemôžete to povolanie vykonávať. Čo je nonsens, že u nás špeciálny prokurátor môže svoju funkciu vykonávať!

No a potom, keď sa pozriete na ten zvyšok, pán Mikulec, ktorý je nominantom pána Matoviča, pán Lipšic, ktorý je vlastne členom koalície, pretože bol predsedom politickej strany Nova, ktorá je vlastne súčasťou OĽaNO, ktoré kandidovalo do parlamentu, tak vám to dáva úplne jasný obraz toho, že je to politicky motivované.

A potom sú tam ďalší – prokurátori na špeciálnej prokuratúre, ale aj sudcovia, ktorí evidentne figurujú pri týchto chúlostivých veciach: PamelaZáleská alebo pán Kliment.

Takže, je to naozaj vážna vec a my na to musíme poukazovať a keď na to poukazuje Robert Fico, tak ho chcú umlčať.

Vy ste spomínali to stretnutie s pánom eurokomisárom Reyndersom, takže ja na to hneď nadviažem. Jednak bolo toto vaše stretnutie a jednak na jednej z tlačových besied ste avizovali, že budete posielať také listy – predpokladám, že ste ich už poslali – členom Európskej komisie a najvyšším predstaviteľom štátov Európskej únie, teda vlastne prezidentom a premiérom. Chcem sa spýtať, aký ste mali pocit z pána eurokomisára, či mal záujem o tú tému, ako na to reagoval. A čo si vlastne sľubujete od toho, že ste takto oboznámili európsku verejnosť, európske špičky politiky? Myslíte si, že tá odozva bude adekvátna tomu, čo sa na Slovensku deje? Lebo my to vieme, čo sa na Slovensku deje, ale či to aj v Európskej komisii a týchto orgánoch pochopia, že situácia je naozaj taká vážna…

Ja vonkoncom nebudem vyjadrovať nejaký svoj pocit, že či to bude mať odozvu alebo nie. V prvom rade, musím na začiatok povedať, že nás vôbec neteší, že musíme kritizovať Slovenskú republiku kvôli tejto vláde. Pretože nikdy sme takéto niečo nerobili. Myslíme si, že takéto veci sa vždy mali riešiť normálnym politickým súbojom na Slovensku a Slovensko sme sa snažili vždy vykresľovať ako stabilnú demokratickú krajinu, ktorou aj bola, ktorá má obrovský potenciál, ekonomicky rastie, životná úroveň sa dvíha. A hlavne sme urobili množstvo opatrení, aby sme životnú úroveň a sociálne postavenie ľudí zvýšili.

Toto bola oblasť, kde sme videli, že Európska komisia vôbec neeviduje tieto veci, čo sa dejú na Slovensku, pretože už minulý rok predseda našej strany a poslaneckého klubu poslal pánovi eurokomisárovi informáciu, že čo sa tu deje, dokonca sme požiadali aj o stretnutie s pani Jourovou, eurokomisárkou, ktorá to nadôvažok odmietla. Rovnako náš predseda strany požiadal o stretnutie pani Ursulu von der Leyenovú, keď bola na Slovensku, takisto odmietla to stretnutie.

Takže, z tohto pohľadu sme na to museli ísť už priamo a možno aktívnejšie a preto som ako opozičný podpredseda parlamentu, inicioval toto stretnutie s eurokomisárom Reyndersom, pretože ja si to neviem vysvetliť, že v programe nebolo stretnutie s opozíciou, na čo sme ho upozornili. Jeho pracovníci hovorili, že vnímajú ako stretnutie s opozíciou, že sa stretol na pôde Národnej rady s dvoma výbormi – ústavnoprávnym a výborom pre európske záležitosti, kde sú však predsedovia z koaličných strán a zároveň, to nie je stretnutie s opozíciou, keď sa stretnú s výborom.

Takže, túto výhradu prijal a zároveň sme ho informovali o aktuálnych veciach a dali sme mu aj informáciu, aby sa tým začal zaoberať. Prisľúbil, že sa tým bude zaoberať, budeme to monitorovať, avšak – viete, my nemáme veľké očakávania od Európskej komisie, pretože sa nám zdá, že Európska komisia sa dnes akosi viac pozerá na problémy, ktoré možno nie sú pre Európsku úniu celkom dôležité. Ale budeme na to v každom prípade poukazovať.

Ale ešte v tejto súvislosti chcem povedať, že predseda Strany európskych socialistov, v ktorej sú združení naši partneri z krajín Európskej únie, pán Sergej Stanišev, si nás vypočul, mali sme s ním online konferenčné stretnutie, vyjadril absolútnu podporu a budú monitorovať celú situáciu, pretože vidia v tom, že je to evidentne politicky motivované.

Prešiel by som k ďalšej téme. Prednedávnom chvíľku rezonovala téma kúpy tých CT prístrojov v Žilinskej župe, takže spýtam sa vás aj na toto, ale predtým to ešte trochu zrekapitulujem. Bol odsúdený pán Jarošík, a to nepodmienečne na päť rokov. Dôvodom bola machinácia pri verejnom obstarávaní, mali tam ísť dva CT prístroje pre dve nemocnice. Pán Šipoš z OĽaNO, predseda poslaneckého klubu tohto hnutia, sa vyjadril na Vašu adresu, že ste za to politicky zodpovedný a mali by ste odísť z politiky kvôli tomu. Vy ste k tomu potom aj mali vyhlásenie. Ako beriete takéto prisudzovanie politickej zodpovednosti za tento prípad?

Nuž, je to typické farizejstvo hnutia OĽaNO, pretože oni vo svojom oku nevidia brvno a v oku druhého vidia smietku. Viete, ja poviem len jednoduchú a dôležitú vec. OĽaNO oklamalo ľudí a žiadalo od našich predstaviteľov koalície, napríklad v súvislosti s plagiátorstvom, mnoho odstúpení a tak ďalej. Prišli do vlády, ukázalo sa, že polovička vlády a predstaviteľov vládnej koalície sú plagiátori a nič z toho neplatí. Za poslanecký klub OĽaNO, ak je niekto priamo obvinený, tak je to pani poslankyňa Kavecká, proti ktorej sa v súčasnosti vedie vyšetrovanie z machinácie pri verejnom obstarávaní.

Pokiaľ ide o môj prípad, musím predovšetkým povedať, že ma mrzí, že úradník na odbore, ktorýmalna starosti verejné obstarávanie, podľa rozhodnutia súdu, ktoré ja rešpektujem, pochybil. Pretože tým v podstate trošku vrhol aj zlé svetlo na prácu všetkých kolegov na úrade, ktorí urobili excelentnú robotu za ostatných 12 rokov, keď som tam pôsobil…

Takže beriete to len ako individuálne pochybenie, neboli tam iné pochybenia?

To chcem povedať, pretože úrad naozaj fungoval veľmi dobre a v tomto prípade – ja nepoznám podrobnosti rozhodnutia, iba to, čo bolo zverejnené – zlyhal práve tento konkrétny pracovník, pretože členovianezávislej komisie, ktorí tam boli, ani jeden z nich nebol obvinený, anezávislá komisia, ktorá rozhodla, tak to rozhodnutie bolo rešpektované.

Takže z tohto pohľadu ešte raz vyjadrujem aj to, že ma to možno aj mrzí, pretože práve jeho konaním mohlo byť vrhnuté zlé svetlo na zvyšok úradu, čo absolútne odmietam, pretože za 12 rokov sa urobilo naŽilinskej župe veľmi veľa. A toto je rozhodnutie súdu, ktoré ja rešpektujem a ešte raz chcem odkázať aj OĽaNU – ja sám som dal podnet na to, aby sa to prešetrilo, keď sa objavilipochybnosti, lebo to by som musel pozerať do stoviek obstarávaní a komisií, to jednoducho v silách predsedu nie je.

Takže dal som ten podnet, vyšetrovalo sa takmer sedem rokov, pokiaľ si dobre pamätám a výsledok je teraz takýto, kde ja som nebol súčasťou toho vyšetrovania, nebol somdokonca ani vypočutý ako svedok.

Ďalej by som sa spýtal na spoluprácu v rámci opozície. Nemusím rozoberať, ako veľmi sú občania nahnevaní na túto vládu, myslím si, že väčšinový názor je úplne jasný. Pričom nádeje občanov sa upierajú práve k opozícii. Nedávno boli niektoré protestné zhromaždenia, aj v réžii Smeru. Chcem sa spýtať, aký máte pocit z opozičnej spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o spoluprácu v parlamente. Možno to bude taká špekulatívna otázka, ale aký máte pocit trebárs zo spolupráce so stranou Hlas? Pretože tam sú také úvahy viacerých analytikov, že keď sa bude tvoriť nová vláda, radšej pôjdu s liberálmi. Ale zase sú to odídenci zo Smeru, takže určite majú dôvod ísť aj do vlády so Smerom. Aký máte teda pocit z toho, ako funguje opozičná spolupráca? Jasné, že sú tam aj rôzne ideologické, hodnotové rozdiely, hlavne pokiaľ ide o Kotlebovcov či Republiku. Ale chcem sa spýtať, pokiaľ ide o tie zásadné veci, na ktorých záleží väčšine slovenského národa – či sa aspoň v týchto zásadných veciach viete zjednotiť ako opozícia a naozaj sa zastať občanov.

A čo máte konkrétne na mysli pod zásadnými vecami?

Tak napríklad otázka inflácie, zdražovania…

Absolútne! Pán redaktor, v opozícii sa ocitnete, tú si nevyberáte. To znamená, všetci, čo sa v opozícii ocitnú, sú tí, ktorí sa nedostali do vlády. A vláda zase musí fungovať tak, že sa musia dohodnúť na spolupráci a prijať programové vyhlásenie vlády. V opozícii sa neprijíma žiadne programové vyhlásenie opozície, ale každý sa snaží robiť politiku podľa toho, ako sa zúčastňoval volebnej kampane.

A náš postoj je úplne jasný: Obhajovať všetky opatrenia, ktoré sme prijali počas našich vlád na posilňovanie sociálneho štátu a pokračovať v nich ďalej a zároveň obhajovať aj Slovenskú republiku, suverénnu Slovenskú republiku, v mnohých veciach, ktoré si myslíme, že pre Slovensko nie sú výhodné a dobré.

Tak ako sme to robili suverénne aj počas nášho vládnutia a ja len pripomeniem, že keď bol predstavený nezmyselný návrh o povinných kvótach počas migračnej vlny, jasne sme povedali, že nie. Pretože toto nie je riešenie, ako to riešili oni.

Takže, dnes spolupracujeme pragmaticky pri všetkých návrhoch, ktoré my predkladáme a aj iní kolegovia z opozície tak, aby sme sa snažili presadzovať všetko to, čo je dobré pre ľudí. Úplne jasne sme vystúpili napríklad proti obrannej dohode so Spojenými štátmi americkými, ktorá podľa nášho názoru bola ušitá zámerne rýchlou ihlou a pokútne, pretože nedokázali ani občanom vysvetliť tie otázniky, ktoré nad tým viseli.

Prečo to muselo byť urobené tak, že pripomienkové konanie sa uskutočnilo počas vianočných sviatkov, aby sa ľudia jednoducho nevyjadrovali a nevšimli si to? Prečo to muselo byť hneď prijaté v Národnej rade a pani prezidentka nevyužila napríklad možnosť dať posúdiť túto dohodu na Ústavný súd?

Takže tu sme takisto boli pomerne jednotní pri obhajobe Slovenskej republiky, pretože je to bezprecedentné obchádzanie nášho členstva v NATO. Vytvára sa tu exkluzívne postavenie pre jednu členskú armádu NATO. A to je pre nás neprijateľné.

Jasné. Toto je samozrejme tiež podstatná vec, bola tu aj k tomu demonštrácia, ľudia prišli vyjadriť nesúhlas s tou zmluvou, poznáme aj postoj generálneho prokurátora… Jednoducho, toto bola vec, ktorá bola vnímaná verejnosťou ako dosť podstatná. Čiže máte pocit, že trebárs tu tá spolupráca fungovala?

Ona tá spolupráca, pán redaktor, úplne spontánne vznikala, pretože my sme autonómne a samostatne formulovali naše výhrady a k tomu sa automaticky pridávali aj ostatní opoziční poslanci a v tom sme sa zhodli.

Čiže, tá spolupráca vždy vznikne spontánne, ale samozrejme, robíme aj my veľakrát nejaké diskusie k návrhom, ktoré oni predkladajú, ale cieľ je jednoduchý, aby sme pomáhali ľuďom a upozorňovali ich na zlyhania tejto vlády.

Ja poviem jeden príklad, ktorý je najdôležitejší. Zoberte si, že táto vláda nedokázala vždy v tých rozhodujúcich chvíľach pomôcť ľuďom a podržať Slovensko. Či už to bolo počas covidovej pandémie – tam by sme mohli rozprávať veľmi dlho o rôznych zlyhaniach a nepomoci – ale teraz rovnako aj počas krízy, ktorá tu nastala vplyvom vojny na Ukrajine a postcovidovej recesie, ktorá prišla.

To znamená, upozorňujeme už od septembra, aby sa vláda začala zaoberať vlnou zdražovania. Predložili sme šesť návrhov na zvolanie mimoriadnej schôdze, kde sme sa chceli týmto zaoberať v rôznych podobách, kde nás podporili aj opoziční kolegovia, vláda to odmietla a – dnes sa píše 4. máj – dodnes nemáme na stole ani to, čo odprezentovali pred dvoma týždňami a tvárili sa, že sa na tom dohodli, pritom sa nedohodli, lebo SaS je proti a nemáme to ani v parlamente.

Takže, toto je absolútne zlyhanie a tu sme, myslím si, že aj s opozíciou naozaj jednotní. Musíme poukazovať na to zlyhanie, pretože o všetko iné sa starajú, ale občanov, ktorí si tu platia dane, ktorí tu pracujú, tých nechávajú plávať, čo je pre nás absolútne neprijateľné.

Ja by som ešte zostal pri tej otázke inflácie a zdražovania. Chcem sa spýtať na pohľad strany Smer-SD, aké by boli opatrenia, ktoré by ste vy prijímali v súvislosti so zdražovaním. Respektíve, ešte sa chcem špecificky spýtať na jednu zraniteľnú skupinu, ktorou sú seniori, dôchodcovia – aké opatrenia by ste prijali?

Určite ste zaregistrovali naše návrhy ktoré predkladal, spracovával náš kolega Richard Takáč, ktorý sa venuje otázke potravín, cien a tak ďalej, kde sme dali priamo niekoľko konkrétnych návrhov. V našom návrhu, ktorý odmietla táto koalícia v parlamente, ich bolo osem a celkovo jedenásť, ktoré ešte boli s odporúčaním – či už je to zastropovanie určitých skupín potravín, tých základných, ďalej zníženie DPH, zníženie spotrebnej dane napríklad na pohonné hmoty, pretože tie sú ako prvé vstupy do každej výroby, ktoré automaticky zvyšujú cenu.

My sme predložilimnožstvo návrhov, táto vláda nič neurobila. Urobila len to, že to ignoruje, dodnes sa nedohodla a naši občania chodia a svoje peniaze míňajú v Poľsku, kde rovnaký nákup, ktorý sme my realizovali na Slovensku, v Maďarsku, Česku a Poľsku, je o štvrtinu lacnejší v Poľsku ako u nás – vďaka opatreniam, ktoré poľská vláda urobila!

Rovnaký príklad je tankovanie a pohonné hmoty. Dnes sa už šplhá cena benzínu a nafty takmer k 1,80 eura a možno bude na dvoch eurách. A pritom vmaďarskej Rajke, kúsok od našich hraníc, chodia tankovať o 40, o 50 centov menej.

Takže, tu je jasný dôkaz, ak to dokázala urobiť vláda Maďarska – a my sme to navrhovali – tak to by dokázala urobiť aj slovenská. Toto je pokiaľ ide o návrhy, ktoré sme predkladali.

A pokiaľ ide o seniorov, na ktorých ste sa ma pýtali, tak to je neúcta voči občanom a seniorom. Pretože v tom, čo predstavili Matovič a Heger, seniorom vlastne nedávajú nič. Dávajú iba 107 tisícom seniorov, ktorým zatiaľ nevznikol nárok alebo ani nevznikne nárok na dôchodok, nejakú jednorazovú dávku, ktorú im vyplatia.

Ale my tu máme viac ako milión seniorov, ale aj tých, ktorí sú na invalidnom dôchodku a tak ďalej. Tak sa dostávame k až 1,4 milióna ľudí, ktorých sa to dotkne, a tí dostali viete čo? 1,3 percenta valorizácie.

Pričom dôchodcovská inflácia – pretože sa rozlišuje tá inflácia, ktorá už dnes je celková na Slovensku cez 10 percent – je 11,2 percenta! Ak od toho odpočítate valorizáciu 1,3 percenta, tak zhruba o 10 percent sú náklady pre samotných seniorov zvýšené.

To znamená, že ak dostávajú seniori napríklad 400-eurový dôchodok, tak za ten dôchodok si ale kúpia o 40 eur menej, pretože tá inflácia im zoberie 10 percent.

V Česku to urobili tak, že najskôr pomohli seniorom tak, že dali v prvej dávke mesačne vyše 30 eur a potom v druhom kroku 40 eur, čo je 70 eur! U nás na Slovensku 1,3 percenta, čo je absolútne neprijateľné.

A prišli s návrhom, pán redaktor, ktorý je len výsmechom, pretože nedávajú dôchodcom nič viac, než že im v predstihu vyplatia takzvaný 13. dôchodok, čo nie je 13. dôchodok, ako sme ho my navrhovali. Je to vlastne len vianočný príspevok, čo sme mali my. Vyplatia im ho v predstihu, ale nič viac im nedávajú navyše!

Čo je pre nás neprijateľné a budeme prichádzať s našimi pozmeňujúcimi návrhmi. Čakáme na to teraz, že to vláda schváli v skrátenom legislatívnom konaní a my sme povedali jasne – sme pripravení o tom rokovať, ale tak, ako to v súčasnosti majú navrhnuté, to v žiadnom prípade nepodporíme.

Budeme predkladať práve návrhy na podporu seniorov, na stabilizáciu mladých rodín, ktoré sú v sociálnej núdzi tak, aby to pokrylo tú infláciu. A my sme vyjadrili nejaký návrh, ktorý si dovolím ja teraz povedať. V podstate by sme vzhľadom na tú infláciu, ktorá vznikla, navrhli za celý rok vyplatenie 1500 eur na rodinu, ktoré by mali pokryť tie náklady s tým, že na budúci rok uvidíme, ako sa bude tá inflácia vyvíjať.

Ale toto by mohlo pokryť tie zvýšené náklady predovšetkým aj na energiu, lebo musíme si povedať aj to, čo sa trebárs málo pertraktuje v médiách. Táto koalícia sa chváli „zastropovali sme ceny plynu“, ale zastropovali ich na výške, ktorá už bola zvýšená! A výsledok je viete aký? Že takmer milión obyvateľov, ktorí sú napojení na takzvané centrálne zdroje tepla, bývajúci v panelákoch, budú ročne platiť 300 až 400 eur naviac a bude sa to týkať aj seniorov – po tom zastropovaní, ktorým sa chváli pán Sulík. Čo je obrovský nárast pre týchto ľudí.

Včera sme mali Svetový deň slobody tlače. Veľmi zvláštne vyjadrenia zaznievali trebárs zo strany koalície, myslím, že aj pani prezidentka mala nejaké vyjadrenie. Ja sa chcem samozrejme spýtať na to blokovanie webov. Niektoré takzvané alternatívne médiá boli zablokované. Na tento účel bol prijatý nejaký narýchlo ušitý zákon, ktorý sa myslím týkal viacerých vecí, ale toto bola jedna z nich. Bola to odpoveď na vojnu na Ukrajine. Je tu vojna na Ukrajine, to znamená, že tu sú nejaké hybridné hrozby, to znamená, že rýchlo, v skrátenom konaní, ak to dobre hovorím, bol prijatý tento zákon. A teda majú byť blokované určité weby. Teraz sa hovorí o nejakej novele tohto zákona – konkrétne to hovoria poslanci OĽaNO – lebo už zaznievajú hlasy aj z toho liberálneho tábora, aj z mimovládok, že ten zákon, ako bol napísaný, nie je dobrý. Absentuje tam akýkoľvek právny štát, už len pokiaľ ide o to, že tam chýba rozhodnutie súdu. Tu len Národný bezpečnostný úrad prijme nejaký pokyn a potom už tá webstránka musí byť bloknutá. Takže oni chcú toto nejako zdokonaliť. Ja sa spýtam konkrétne, aký je Váš postoj jednak k blokovaniu webstránok ako takých, a druhá vec, ako sa postavíte k tejto novele zákona, pokiaľ teda bude predložená?

Pán redaktor, dovoľte mi, v prvom rade taký úvod. Pretože – aký je rozdiel medzi komunistami a týmito liberálnymi pravičiarmi? V podstate žiadny. Lebo keď si zoberiete, počas bipolárneho sveta, počas tej studenej vojny, kde sme my boli súčasťou toho východného bloku, tak môžeme povedať, že sme boli takisto v nejakej hybridnej vojne.

A tiež tu boli cenzori, ktorých nechcem menovať, ale spomeniem možno VasiľaBiľaka a ďalších, ktorí hovorili o tom, že je potrebné chrániť pracujúceho človeka pred živlami, ktoré chcú rozložiť socialistický tábor.

Čo počúvame dnes? Pána premiéra Hegera, ktorý v jednej relácii Slovenského rozhlasu hovorí, že musíme zabrániť tomu, aby ľuďom bol do jedla pridávaný jed! Však to je, ako keby som počul VasiľaBiľaka, ktorý hovoril o tomto! Ako keby občania Slovenskej republiky boli nesvojprávni a nevedeli si urobiť sami svoj obraz.

A teraz si kladiem otázku: v akej hybridnej vojne sme? Veď tá hybridná vojna tu neustále prebieha svojím spôsobom, ale niekto má pohľad na hybridnú vojnu takú alebo onakú.

Zoberte si, že u nás prijali tento protiústavný zákon, kde dali Národnému bezpečnostnému úradu kompetenciu, aby pár ľudí, ktorí sú tam, rozhodovalo o tom, čo je škodlivé a čo nie je škodlivé. Čiže oni sú vykladači toho, čo je dobré alebo čo nie je. Tým skončila demokracia!

To je, ako keď Zuckerberg si sadne a povie: „toto vypnem a toto nevypnem“. Človek, ktorý v podstate nie je volený, ale významne ovplyvňuje dianie. To je pre nás neprijateľné! Je to porušenie Ústavy Slovenskej republiky, je to narušenie slobody slova, za ktorú sme bojovali v roku 1989, a je to skrývanie sa pod rúško vojny na Ukrajine.

Každý má právo povedať to, čo si myslí, a ak je to v rozpore s nejakým zákonom, tak potom nech konajú orgány činné v trestnom konaní, ale nie, že niekomu dajú nejakú kompetenciu, aby rozhodoval o tom, čo je zlé a čo nie.Tumusí rozhodnúť potom súd, či je to v rozpore s ústavou a so zákonmi, či je to podnecovanie k vojne a tak ďalej – a nie toto, čo urobili.

Je to jednoznačne umlčiavanie alternatívnych médií – a to ich teraz nechcem obhajovať – jednoducho je to umlčiavanie. Ľudia si z toho zoberú vlastný názor, nemusíme sa báť, že sú takí, že sa nechajú ovplyvňovať.

Viete, je to smiešne! U nás na Slovensku sa prijal tento zákon a v Amerike vidíme všetko možné v televízii – bez akýchkoľvek problémov! A pritom je evidentné, a to dnes už hovoria aj svetoví lídri, že to, čo sa deje na Ukrajine, je konflikt dvoch veľmocí: Ruska a Spojených štátov amerických. To je evidentné. Povedala to aj pani Záborská v pléne, keď sme prijímali uznesenie k Ukrajine.

Tak, v Amerike si vypočujú diváci rozhovor napríklad s hovorcom Kremľa, pánom Peskovom, ale na Slovensku o tom nemôžeme ani vedieť. Čo sú naši ľudia horší ako v Amerike?

Veď slovenský občan je vzdelaný občan. U nás ľudia vedia písať aj čítať. Slovenská republika má počet analfabetov nula celá nula nula nič percenta. Kdežto v Amerike sa v oficiálnych štatistikách uvádza, že je tam osem percent analfabetov! Tak si to spočítajme, že o čo tu ide!

Čiže, Slovenská republika sa bohužiaľ dala do pozície nástroja niekoho druhého. A nie je to nič iné ako umlčiavanie iného názoru, ktorý je kritický voči tejto vláde. Lebo keď si všimnete, koho vypli – vypli všetky tie médiá, ktoré boli kritické voči tejto vláde! Nevypli médiá, ktoré obhajujú túto vládu, ale tie, čo sú kritické voči vláde. Teda, využili alebo zneužili túto situáciu.

My nebudeme hlasovať za žiadne predĺženie o tri mesiace a myslíme si, že tieto spoločnosti, ktoré boli vypnuté, budú podávať žaloby a nielen doma, ale podľa mňa aj na medzinárodnej pôde a podľa môjho názoru budú úspešné.

Paradoxom je to, že to ale bude o niekoľko rokov a Slovenská republika im bude musieť zaplatiť všetky škody, ktoré im vznikli, ale už to nebude splácať Matovič, ktorý tu kričalpred voľbami o hmotnej zodpovednosti politikov. Už tu dávno nebude. Ale paradoxne to zaplatia všetci občania Slovenskej republiky, daňoví poplatníci, to, čo si vysúdia tieto spoločnosti, ktoré oprávnene podľa môjho názoru budú musieť vyjsť z tohto víťazne.

Od februára sa začala vojna na Ukrajine. My sme tu vnímali určité správanie Ruskej federácie, ale mnohých, trebárs aj mňa, to prekvapilo, že k niečomu takému došlo. A potom, ako sa začala táto vojna, začalo sa riešiť, ako na to vlastne reagovať. Prijali sa rôzne sankcie proti Ruskej federácii. Na našej domácej politickej scéne sa čoraz viac hovorí o tom, že sa treba odpojiť od ruského plynu. Myslím si, že tí príčetnejší členovia koalície vedia, že to nie je len tak. Každopádne sú tu úvahy, že postupne by sme sa od toho ruského plynu mali odpojiť a prejsť na nejakých iných dodávateľov. A ešte je tu aj otázka ruskej ropy, aktuálne to Európska únia rieši. Je tam teda nejaký návrh, že by malo platiť embargo na dovoz alebo nákup ruskej ropy. Tu chcem spomenúť aj pána Sulíka, pretože pán Sulík je za akúsi výnimku z tohto embarga, podobný názor má aj Maďarsko. Keďže toto sú dve krajiny, ktoré sú značne – viac ako tie ostatné – závislé od ruskej ropy.  Ako vnímate tieto rôzne iniciatívy zo strany Európskej únie alebo domácej politickej scény a ako vnímate aj to, čo povedal pán Sulík?

No, v prvom rade sme radi, že pán Sulík si osvojil náš názor, pretože my od začiatku tvrdíme, že pre Slovenskú republiku okamžité odpojenie, tak ako kričí pán predseda vlády Eduard Heger s pani prezidentkou, by bola úplná ekonomická katastrofa. Pretože sme jedna z najpriemyselnejších krajín, veľmi proexportne orientovaná a všetky vstupy práve z týchto energonosičov významným spôsobom ovplyvňujú našu ekonomiku.

Čiže bola by to ekonomická samovražda, ktorá by viedla k obrovskej ekonomickej recesii a predovšetkým znižovaniu životnej úrovne, a zaplatili by to občania Slovenskej republiky. Pán Sulík sa zrejme spamätal a pochopil, že je zle, a že tie politické tvrdenia pána Hegera a pani prezidentky nemôže napĺňať.

Náš názor je úplne jasný. Odpojenie Slovenskej republiky od plynu a ropy bude viesť k obrovskej ekonomickej recesii a zdražovaniu, nárastu cien, ktorý bude viesť k tomu, že budeme mať trojnásobne vyššie náklady napríklad na plyn, pretože skvapalnený plyn, ktorý by mal prísť zo Spojených štátov amerických, je takmer trojnásobne drahší ako ten ruský. Teda občania aj podnikatelia to trojnásobne zaplatia.

Ale nielen to. A tu už sa dostávame do tej politicko-morálnej roviny, pretože my sme odsúdili vojnu a myslíme si, že je to porušenie medzinárodného práva, tak ako bolo porušením medzinárodného práva napadnutie Iraku Spojenými štátmi americkými. A rovnako bolo porušením medzinárodného práva napadnutie bývalej Juhoslávie a Belehradu.

Na tomto sa zhodneme. Ale nie sme za to, aby občania Slovenskej republiky platili za túto vojnu nejakú daň. Slovenská republika nijakým spôsobom nespôsobila túto vojnu a táto vláda nás do toho zaťahuje.

Áno, Rusko urobilo veľkú chybu, toto absolútne odsudzujeme. Vojna je najkrajnejšie riešenie, ktoré nemalo byť využité. Mali využiť všetky možné diplomatické kanály a preto to odsudzujeme.

Ale teraz sa pozrime na druhú stranu. Kto bol prvý rokovať v Saudskej Arábii? Minister zahraničných vecí Korčok. A predbežne dohadoval nákup skvapalneného plynu. A teraz si povedzme, kto je Saudská Arábia: je to nedemokratická krajina, kde nemajú ani parlament, kde verejne popravujú ľudí, kde prenasledujú novinárov. Dokonca podľa toho, čo sa udialo na veľvyslanectve Saudskej Arábie v Istanbule, priamo popravujú tých novinárov a mohol by som pokračovať ďalej. A od tejto krajiny my ideme dnes kupovať a tváriť sa, že je všetko v poriadku?

RovnakoKatar, keď to tak zoberieme. Tak kde je teda ten morálny princíp, ktorý berieme teraz do úvahy, že od Ruska, ktoré je agresorom, sa musíme rýchlo odpojiť, ale budeme nakupovať od krajiny, ktorá je z hľadiska dodržiavania ľudských práv, demokracie kdesi úplne na konci? A teraz občania Slovenskej republiky to ešte zaplatia? To je schizofrénia, ktorá je pre nás neprijateľná.

My presadzujeme jedno, pán redaktor. Aby sa lídri Európskej únie konečne spamätali, dali sa dohromady a urobili všetko preto, aby sa s Ruskom čím skôr podpísala mierová dohoda. A nenechali sa tlačiť Spojenými štátmi americkými do tohto dobrodružstva, pretože najviac na to doplatí Európa – nie Spojené štáty americké. Európska únia a Európa. Keď si to čím skôr neuvedomia lídri Európskej únie, tak Európu a rovnako aj Slovensko vďaka tejto vláde čaká obrovská recesia a zdražovanie, čo môže viesť k veľkým sociálnym nepokojom.

Spýtam sa ešte jednu otázku na zahraničnopolitickú tému.Naším priestorom je Európska únia, my sme členským štátom Európskej únie, ale viete – mne to tak často pripadá, keď sledujem kroky tejto vlády, aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine, že naša vláda ako keby viac nasledovala americkú vládu, kroky americkej politiky, než to, čo robí Európska únia. Lebo pokiaľ si všimneme dajme tomu vyjadrenia nemeckých či francúzskych predstaviteľov, je to úplne iné, než to, čo hovoria naši vládni predstavitelia, aj to, čo hovoria v USA. Sme súčasťou Európskej únie a súčasťou tohto priestoru a ako ste povedali, tak Európa bude tou vojnou na Ukrajine nepriamo, ale predsa najväčšmi zasiahnutá. Chcem sa spýtať na to, ktorí by mali byť naši najbližší partneri v Európskej únii. A jasné, že nás napadne, že to by mali byť tie štáty Visegrádskej štvorky. Lenže teraz vidíme, že tá spolupráca Visegrádskej štvorky, neviem, či pokrivkáva, neviem, či ešte vôbec funguje, ako to sledujem. Lebo vidíte: u nás ešte vláda Smeru spolupracovala na tejto báze. Ale teraz vidíme: na Slovensku, v Česku sa zmenila vláda, zostali Maďari a Poliaci. Lenže Poliaci a Maďari teraz majú trošku odlišné názory, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine. Čiže, ja sa chcem spýtať, či si myslíte, že projekt Visegrádskej štvorky ako reálny projekt na presadzovanie záujmov týchto štyroch krajín je ešte životaschopný a či by sa strana Smer zastávala ďalej spolupráce na báze Visegrádskej štvorky.

My sa musíme na Visegrádsku štvorku pozerať ako na iniciatívnu skupinu, ktorá sa spája vo veciach, ktoré sú prevažne spoločné, aby vytvárali nejaký názor, ktorý reprezentuje, môžeme povedať, že až 64 miliónov obyvateľov, čo je veľmi dôležité. A veľakrát aj v histórii fungovania Visegrádskej štvorky sa stalo, že na mnohých témach sme sa nedohodli.

Napríklad, rovnako náš postoj bol teraz odlišný v súvislosti s vyšetrovaním či už Poľska alebo Maďarska v porušovaní právneho štátu. My si myslíme, že krajiny Európskej únie majú právo prijímať si zákony, ktoré sú v súlade s medzinárodnými dohodami a majú právo si riešiť suverénne svoje záležitosti. Ale táto slovenská vláda sa postavila proti týmto dvom krajinám – voči Poľsku aj Maďarsku. Teda, prípad vojny na Ukrajine a správania sa krajín Visegrádskej štvorky je úplne, ale úplne iný.

Teraz to nejako tak „zastreším“. Pre mňa Európska únia napriek tým aj negatívnym veciam, aj možno byrokracii, je predovšetkým možnosť spolupracovať pokojne v hospodárskej oblasti a zároveň všetky veci riešiť za zeleným stolom. A to sa darilo, keď to tak zoberieme, 77 rokov po druhej svetovej vojne. A chvalabohu, že Európa žila v mieri – tá, ktorá sa takto dohodla, okrem Balkánu po rozpade Juhoslávie.

Avšak, dostali sme sa do situácie, kedy ako keby sme brali mier ako samozrejmosť. A teraz hovorím o európskych krajinách a predovšetkým tých veľkých európskych krajinách – Francúzsko, Nemecko, Británia… Stratili ostražitosť a bohužiaľ trestuhodne podľa môjho názoru prenechali tému, ktorá bola na Ukrajine Spojeným štátom americkým.

Boli málo angažovaní. A podľa môjho názoru týmto významne zmenili pohľad na jednu podstatnú a až fundamentálnu vec – že Európska únia dokáže spolupracovať a udržať mier aj so všetkými krajinami okolo seba.

A pre mňa je absolútnym prekvapením, že dokonca Európska únia sa dostala do pozície, že sama financuje nákup a dodávku zbraní do tohto konfliktu. Čo je podľa mňa porušenie tohto základného princípu udržiavania mieru.

Namiesto toho, aby vynaložila toľko isto energie na dosiahnutie dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, aj spoločne so Spojenými štátmi americkými – alebo nech by to stálo aj trikrát toľko ako tie zbrane, ktoré teraz na Ukrajinu dodávali, ale aby sa udržal mier. A myslím si, že to neurobili.

Ignorovaním mnohých vecí, ktoré sa tam diali, či už to bolo na Donbase, ktoré boli zo strany Ruskej federácie kritizované a ukrajinská strana to ignorovala. Zrušením zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Čo kritizoval aj Orbán, pretože je tam  veľká národnostná menšina žijúca na Zakarpatskej Ukrajine.

Od našich predstaviteľov, od pána Korčoka ani len nepočujete nejakú informáciu o tom, ako je to s našou, slovenskou menšinou na Ukrajine. My tam predsa máme niekoľko desiatok tisícov slovenskej národnostnej menšiny! Počuli ste, že by sa táto vláda nejakým spôsobom zaujímala o túto menšinu?

To znamená, toto je podľa môjho názoru zlyhanie. Obrovské zlyhanie! My sa snažíme presadzovať – aj keď z opozície je to veľmi ťažko – aby bol vyvíjaný maximálny tlak na to, aby sa čím skôr dospelo k mierovej dohode. A nie posielanie zbraní, posielanie munície, podporovanie tohto bratovražedného zabíjania, čo môže vyeskalovať až do niečoho, čo už nebude možno zvládnuteľné.

Ja sa Vás ešte spýtam na Váš subjektívny pocit alebo subjektívny názor, či teda veríte v budúcnosť Európskej únie, keď vidíme, aká kríza tu vypukla, aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. A jednak či veríte v budúcu spoluprácu na báze Visegrádskej štvorky.

Pán redaktor, ja sa snažím vždy na veci pozerať do poslednej chvíle optimisticky. Ale uvedomujem si, že v súčasnosti sa tak Európska únia, ako aj svetová bezpečnosť nachádza na križovatke. A to, čo sa udialo, bude mať vplyv na nové svetové bezpečnostné usporiadanie. A bude to mať vplyv aj na globalizáciu.

Preto, verím ešte stále, že je tu šanca aj po návšteve generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v Moskve ako aj v Kyjeve, že na tejto úrovni, ktorú je potrebné rovnako nanovo nastaviť, dôjde k dohode, k bezpečnostnému usporiadaniu a že sa nastaví nový systém na základe týchto negatívnych skúseností.

Lebo ak toto nenastane, tak čaká nielen Európu, ale aj vôbec svet niekoľko rokov nestability a porušovania medzinárodného práva, čo je jediná záruka na udržanie mieru. A my ako Slovenská republika by sme mali byť vždy jednotní a spoločne vystupujúci, pretože to je naša najsilnejšia zbraň – dodržiavanie medzinárodného práva, ktoré sa bohužiaľ flagrantne porušuje, v rozpore s Chartou OSN a Bezpečnostnou radou.

Myslíte si, že keď sa dostane trebárs nová vláda k moci, tak bude obnovená aj akcieschopnosť Visegrádskej štvorky?

Ja nebudem špekulovať. Ja poviem za nás – ak by strana Smer-SD dostala dôveru od voličov a dokázala dať dohromady aj koalíciu, určite budeme postupovať tak, aby sme to, čo hovoríme aj teraz v opozícii, napĺňali. Podporu mierových riešení a podporu vzájomnej spolupráce tak, aby sa napätie a nebezpečenstvá z tohto plynúce znižovali, a robili by sme našu diplomaciu, samozrejme, berúc do úvahy, že sme členmi Európskej únie, na všetky štyri svetové strany.

Pretože, my sa nemôžeme tváriť, že sme si nevšimli, že tu vzniká obrovská ekonomická hegemónia Číny, že tu vzniklo obrovské zoskupenie takzvaných krajín BRICS, ktoré spolupracujú – je to Ruská federácia, Čína, India, Južná Afrika a Brazília. To sú v podstate najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky.

Ak chceme fungovať a kooperovať, musíme tieto fakty brať do úvahy a my sa nemôžeme tváriť, že sa tu niečo nedeje v súvislosti s bezpečnosťou aj v súvislosti s NATO. Pretože ak tu vznikajú separátne zmluvy mimo NATO, takzvané obranné dohody (DCA), iba s jedným partnerom, zatiaľ čo iní veľkí partneri, ako sú Francúzi a Nemci majú iný názor na fungovanie NATO a majú vyjadrenia ako Macron, ktorý povedal, že NATO je v klinickej smrti alebo, že už by sme sa nemali spoliehať viac v garantovaní bezpečnosti na Spojené štáty americké, ale budovať si vlastnú bezpečnosť v rámci Európskej únie, tak toto sa jednoducho musí dotiahnuť. Pretože to naznačuje, že je tu kríza aj vo vnútri samotného NATO.

A to je potrebné v budúcnosti riešiť a my by sme určite boli veľmi aktívni v tomto, aby sa to riešilo v záujme zvýšenia bezpečnosti, mieru a vzájomnej kooperácie v rámci  celej Európskej únie.

Ladislav Kováčik