V predchádzajúcom blogu som opisoval pochybenia orgánov činných v trestnom konaní vo všeobecnej rovine. V tomto blogu uvádzam viacero konkrétnych príkladov činnosti a nečinnosti OČTK v rozpore so základnými zásadami trestného konania a ich zákonnými povinnosťami v jednom konkrétnom konaní – s ohľadom na enormný rozsah pochybení neuvádzam všetky pochybenia (vzhľadom na moju advokátsku mlčanlivosť neuvádzam čísla konkrétnych konaní, uznesení… opakovane uvádzam, že za každým jedným slovom a tvrdením si stojím a viem ich podložiť konkrétnymi skutočnosťami a relevantnými listinnými dôkazmi), uvádzam najmarkantnejšie pochybenia zo strany OČTK :
– právna „nadkvalifikácia“ skutku u obvineného v sadzbe trestu odňatia slobody 20-25 rokov až doživotie v rozpore so správnou kvalifikáciou skutku v sadzbe 4-10 rokov trestu odňatia slobody, pričom táto „nadkvalifikácia“ nesúvisela z dôkaznou situáciou, ale výlučne s právnou teóriou (iróniou je, že uvedené prehliadali aj súdy konajúce o väzbe obvineného – vo viacerých rozhodnutiach súdov prvého stupňa ako aj druhého stupňa bolo uvedené označované často ako jediný hlavný dôvod ponechania obvineného vo väzbe, ale najmä ako prekážka využitia náhrad väzby – písomného sľubu, peňažnej záruky, dohľadu probačného úradníka i využitia tzv. elektronického náramku),
– vyšetrovateľ zmenil „nadkvalifikáciu“ skutku po viac ako 14 mesiacoch, a až potom, čo uvedené vytkol väzobný súd – doručenie tak významného oznámenia pre obvineného – Oznámenie o zmene právnej kvalifikácie – trvalo vyšetrovateľovi „úradnou poštou“ mesiac,
– okrem nadkvalifikácie došlo o obvineného aj k nesprávnej právnej kvalifikácii iného skutku – opäť táto nesprávna právna kvalifikácia nijako nesúvisela s vývojom dôkaznej situácie, ale opäť výlučne na základe právnej teórie – táto nesprávna kvalifikácia skutku bola zo strany vyšetrovateľa zmenená po 16-tich mesiacoch väzobného stíhania obvineného – po dvojnásobnom upozornení väzobného súdu o nesprávnosti tejto kvalifikácie (teda u obvineného došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii 2 z 3 skutkov – len a len na základe neznalosti právnej teórie „elitných“ vyšetrovateľov NAKA – existuje však dôvodné podozrenie, že nešlo o neznalosť, ale zámer zo strany OČTK),
– prvý výsluch „korunného svedka“ (spolupracujúcej osoby), ktorý stál za obvinením 25 osôb a väzobným stíhaním 13 osôb (takto to priamo uvádzal vyšetrovateľ NAKA a prokurátor ÚŠP) PO vznesení obvinenia bol naplánovaný takmer 4 mesiace po vznesení obvinenia a väzobného stíhania 13 osôb – samozrejme vykonanie výsluchu uvedeného „korunného svedka“ bolo dôvodom na ďalšie trvanie väzby väzobne stíhaných osôb,
– výsluch „korunného svedka“ neprebiehal v krátkom časovom úseku, aby teda korunný svedok uviedol čo najskôr všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe – tento svedok vypovedal po vznesení obvinenia celkovo 6 krát – pričom každý jednotlivý výsluch bol vykonaný počas jedného dňa – avšak zrealizovanie týchto 6 výsluchov „korunného svedka“ trvalo OČTK 4 mesiace – sumárom, 4 mesiace do začiatku výsluchu tohto svedka, ďalšie 4 mesiace realizácie výsluchov – teda „istých“ 8 mesiacov väzby pre väzobne stíhané osoby, pretože výsluch korunného svedka bol jedným z hlavných dôvodov kolúznej väzby u obvinených,
– nevykonanie jedného jediného výsluchu svedka navrhovaného obvineným, hoci obvinený podal viac ako dve desiatky návrhov na doplnenie dokazovania s riadnou špecifikáciou a odôvodnením, k čomu a akým skutočnostiam majú byť uvedení svedkovia vypočutí – pre úplnosť, jednalo sa o skupinovú vec, v ktorej viacerí obvinení žiadali vykonanie viacerých výsluchov svedkov na preverenie ich obhajobných tvrdení a vyvrátenie výpovedí predovšetkým (takmer výlučne) spolupracujúcich osôb – zo strany vyšetrovateľov NAKA nedošlo k vykonaniu výsluchu ani jedného jediného navrhovaného svedka,
– obvinený si v deň zadržania a obvinenia chcel zvoliť konkrétneho obhajcu – uvedené mu nebolo umožnené s tým, že obhajca bude vo veci vypočutý ako svedok, a hoci obvinený následne opakovane žiadal o výsluch tohto svedka – obhajcu, vyšetrovateľovi sa „nepodarilo“ tohto svedka počas celého prípravného konania (viac ako 18 mesiacov) vôbec vypočuť,
– v prípade, že mal byť vyhotovený znalecký posudok ohľadom obsahu mobilného telefónu, ktorý mal byť v neprospech obvineného/obvinených dokázal uvedené zabezpečiť vyšetrovateľ za naozaj neuveriteľných 6 dní – 6 dní po vydaní mobilu bol vypracovaný znalecký posudok – v prípade znaleckého posudku ohľadom obsahu mobilného telefónu obvineného, ktorý obvinený opakovane požadoval poukazujúc na to, že v tomto mobilnom telefóne sú skutočnosti svedčiace v jeho prospech – uvedené trvalo vyšetrovateľovi viac ako 8 mesiacov po opakovaných urgenciách a sťažnostiach zo strany obvineného – znalecké posudky na mobilné telefóny iných obvinených boli vyhotovené po viac ako roku,
– uznesenie o pribratí znalca na mobilný telefón obvineného bolo obvinenému doručené v čase, kedy bol znalecký posudok vypracovaný – sťažnostné konanie v tomto prípade stratilo zmysel, a de facto bolo obvinenému uprené právo podať voči uzneseniu sťažnosť, obvinený mohol sťažnosť podať v čase, kedy bol vyšetrovateľ oboznámený s obsahom mobilu obvineného,
– vyšetrovateľovi trvalo vo väzobnom konaní 65 dní, aby doručil obvinenému uznesenie o pribratí znalca na mobil obvineného, a to 38 dní po tom, čo mu prokurátor pokynom uložil doručiť obvinenému uvedené uznesenie IHNEĎ (na základe žiadosti obvineného priamo prokurátorovi),
– proti uzneseniu o pribratí znalca na mobilný telefón obvineného podal obvinený sťažnosť – prokurátor ÚŠP GP SR rozhodol o uvedenej sťažnosti bez pár dní po 7 mesiacoch,
– už pred vyhotovením znaleckého posudku na obsah mobilného telefónu obvineného požadoval obvinený o vyhotovenie extrakcie komunikácie obvinený – konkrétny svedok („korunný svedok“), pretože uvedená komunikácia by preukázala jeho obhajobné tvrdenia – až do skončenia prípravného konania nebol vyšetrovateľ schopný (ochotný) extrahovať uvedenú požadovanú komunikáciu – pretože bola zjavne v prospech obvineného,
– obvinený žiadal o extrakciu komunikácie z mobilov spoluobvinených o prípadnej komunikácii medzi ním a jeho spoluobvinenými – hoci by tieto skutočnosti výrazným spôsobom ustálili skutkový stav a priniesli objektívne skutočnosti, vyšetrovateľ tak vôbec neurobil,
– obvinený požadoval doplnenie dokazovania o priloženie iných súdnych a vyšetrovacích spisov, resp. vyhotovenie kópií z požadovaného spisového materiálu – zo súdnych a vyšetrovacích spisov, ktoré mali preukazovať jeho obhajobné tvrdenia a vyvracať skutočnosti svedčiace proti nemu – uvedené trvalo vyšetrovateľovi viac ako 6 mesiacov, pokiaľ zabezpečil časť nekompletných spisov, niektoré spisy, resp. kópie z niektorých iných spisov sa mu „nepodarilo“ zabezpečiť ani po dobu 18 mesiacov prípravného konania a väzobného stíhania obvineného – naproti tomu, keď vyšetrovateľ „potreboval“ zabezpečiť kópie zo súdneho spisu, ktoré mali podľa vyšetrovateľa svedčiť proti obvinenému – tieto zabezpečil sám vyšetrovateľ osobne do 24 hodín, hoci musel cestovať takmer 60 km do sídla súdu, aby si tieto kópie zabezpečil,
– obvinený väzobne stíhaný požiadal o nazretie do vyšetrovacieho spisu, čo mu bolo umožnené po takmer 2 mesiacoch (vo väzobnom konaní) – po nazretí do spisu požiadal vyšetrovateľa o vyhotovenie kópií – (čo je jeho právom vyplývajúcim z Trestného poriadku), ktoré riadne špecifikoval – vyšetrovateľ požadované kópie vôbec nevyhotovil a vôbec neodovzdal obvinenému (pričom na obvineného bola medzitým podaná obžaloba) – v uvedenom konaní ten istý vyšetrovateľ do dnešného dňa nevyhotovil kópie z preštudovania spisu po skončení vyšetrovania viacerým obvineným a ich obhajcom, hoci od preštudovania spisu po skončení vyšetrovania ubehlo viac ako 6 mesiacov- a vznikla absurdná situácia, že po podaní obžaloby už v súdnom konaní nedisponujú obvinení (obžalovaní) a ich obhajcovia kópiami z vyšetrovacieho spisu, o ktoré žiadali pri preštudovaní spisu,
– obvinený podal v zmysle ust. §210 Tr. por. Žiadosť o preskúmanie postupu policajta – v ktorej sa okrem iného sťažoval na prieťahy v konaní vyšetrovateľa – vyšetrovateľ predložil túto žiadosť prokurátorovi po viac ako 6 mesiacoch, hoci tak zo zákona musí urobiť BEZ MEŠKANIA – prokurátor, ktorý má vykonávať dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní, skonštatoval, že je všetko v poriadku – šlo o ľudské zlyhanie, vyšetrovateľ to podanie omylom niekam založil a zabudol na to, a to je pochopiteľné, lebo pán vyšetrovateľ má toho „veľa“ – pre úplnosť uvádzam, že v tomto konaní podali viacerí obvinení obdobné žiadosti, o niektorých bolo rozhodnuté po viac ako 18 mesiacoch, aj tieto „zabudol“ vyšetrovateľ predložiť, ale aj to bolo v poriadku, lebo šlo o „ojedinelé pochybenie na strane vyšetrovateľa“,
– prokurátor ÚŠP GP SR z obsahu spisového materiálu by mal vedieť o podaných námietkach obvineného ohľadom nadkvalifikácie, nesprávnej právnej kvalifikácie, o podaní žiadosti v zmysle ust. §210 Tr. por. …ako aj mnohých iných námietkach obvineného – pričom tieto všetky boli prokurátorovi osobne odovzdané v písomnej podobe pri rozhodovaní o väzbe obvineného – prokurátor tieto všetky prehliadal, a predovšetkým nezjednal žiadnu nápravu pochybení vyšetrovateľov,
– prokurátor ÚŠP GP SR vedel z podaní obvineného, ako aj z výsluchov obvineného pri väzobnom rozhodovaní o námietkach predovšetkým o zjavnej nesprávnej právnej „nadkvalifikácii“ skutku – tieto ignoroval, hoci v rámci jeho zákonných povinností dozoru nad zákonnosťou v prípravnom konaní mal túto zjavnú „nadkvalifikáciu“ zmeniť a napraviť pochybenia vyšetrovateľov v tomto smere,
– obvinený počas väzobného stíhania opakovane a opakovane žiadal o povolenie návštev rodinných príslušníkov v ÚVV – vyšetrovateľ tieto nepovolil po dobu 11 mesiacov s odôvodnením, že obvinený je v kolúznej väzbe – hoci, pri uvedených návštevách je možná prítomnosť OČTK – obvinený tak prvý krát mal povolenú návštevu rodiny v ÚVV po 11 mesiacoch výkonu kolúznej väzby,
– obvinený opakovane žiadal o povolenie telefonovania blízkym osobám z ÚVV – vyšetrovateľ tieto povolil až po takmer 14 mesiacoch výkonu kolúznej väzby obvineného – povolenie na telefonovanie schválil vyšetrovateľ 10 dní pred Vianocami – avšak doručenie tohto povolenia trvalo vyšetrovateľovi „úradnou poštou“ takmer mesiac – obvinený mohol telefonovať so svojou rodinou po takmer 15 mesiacoch vo väzbe, a kvôli mesačnému doručovaniu povolenia znemožnil obvinenému kontakt s rodinou a najmä s maloletými deťmi počas Vianoc – uvedené je o to absurdnejšie, že hovory z ÚVV sú nahrávané a archivované,
– ohľadom povolenia návštev a telefonovania zaslal obvinený vyšetrovateľovi viacero žiadostí, aby mu zaslal riadne odôvodnenie nepovolenia návštev a telefonovania, avšak vždy absentovalo reálne odôvodnenie nepovolení návštev a telefonovania,
– kontrola súkromnej pošty obvineného vyšetrovateľom bežne trvala týždne – a tak bolo bežné, že súkromná pošta obvineného šla jedným smerom aj mesiac, teda ak obvinený zaslal rodine list, odpoveď obdržal niekedy aj po 2 mesiacoch,
– obvinený videl svoje 3 maloleté deti prvýkrát po 13 mesiacoch výkonu väzbu – prostredníctvom tzv. videonávštevy – 20 minút po 13-tich mesiacoch na obrazovke tabletu cca 25x15cm,
– všetky návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obvineného pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania boli zamietnuté ako nedôvodné – a to bez ohľadu na ich dôvodnosť a vysvetlenie obvineného, čo presne sa týmito dôkazmi dá vykonať,
– obvinený bol podľa jeho názoru účelovo vylúčený zo spoločného konania s inými obvinenými, a to len z dôvodu, že sa končila maximálna možná dĺžka väzby u obvineného, bolo urýchlene, až neuveriteľne rýchlo ukončené vyšetrovanie a podaný návrh na podanie obžaloby, následne obžaloba s cieľom ponechať obvineného v súdnej väzbe – už len asi iróniu je, že následne došlo na súde k opätovnému spojeniu trestného konania obvineného s bývalými spoluobvinenými po podaní ich obžaloby,
– obvinenému nebol pri preštudovaní spisového materiálu predložený kompletný celý zadovážený vyšetrovací spis,
– po podaní obžaloby „pribudlo“ k spisovému materiálu viacero iných spisových materiálov, s ktorými sa obvinený nemohol oboznámiť pri preštudovaní spisového materiálu.
O uvedenom prípade by sa dalo ešte mnoho napísať – vyššie uvedené sa týka takmer vo všetkom jedného obvineného v skupinovej veci – súčtom pochybení zo strany OČTK aj u ostatných obvinených by sme došli až k neuveriteľnému a absurdnému počtu zjavných pochybení OČTK, a to tak vyšetrovateľov NAKA ako aj prokurátorov ÚŠP GP SR.
V tejto skupinovej veci došlo podľa vedomostí autora k vydaniu min. 4 Nálezov Ústavného súdu SR o porušovaní základných práv a slobôd obvinených.
Uvedené „konkrétne“ príklady sú v príkrom rozpore so zákonnými povinnosťami OČTK – tak vyšetrovateľov ako aj prokurátorov.
Zásada prezumpcie neviny, zásada práva na obhajobu, zásada stíhania a obvinenia len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, zásada primeranosti a zdržanlivosti, zásada rýchlosti konania, zásada kontradiktórnosti, zásada legality, zásada oficiality, vyhľadávacia zásada, zásada náležitého zistenia skutkového stavu, zásada voľného (nie svojvoľného) hodnotenia dôkazov akoby ani neexistovali – zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti zásada práva na spravodlivý proces sa zdá byť v niektorých trestných konaniach dnešných dní iluzórnou.
Je nutné uvedené „zmeniť“ – pretože bude pribúdať nespravodlivosti, nezákonnosti a z toho prameniacich Nálezov Ústavného súdu SR o porušovaní základných ľudských práv a slobôd obvinených osôb a neskôr následne k rozhodnutiam ESĽP o porušovaní práv našimi OČTK ale aj súdnymi orgánmi.
Zdroj: blog.sme.sk, Martin Ribár
