JUDr. David Lindtner, Velehradská 32, 821 08 Bratislava
Kancelária Súdnej rady
Slovenskej republiky
Hlavné námestie 8
814 22 Bratislava
Do rúk Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky Prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD.
Vec: Podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Petrovi Štiftovi
Prílohy: 1) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 32/2021
2) námietka zaujatosti JUDr. Petra Štifta zo dňa 24.11.2022
3) uznesenie NS SR o nevylúčení JUDr. Petra Štifta zo dňa 17.01.2023, sp. zn. 5Tost 29/2022
4) sťažnosť zo dňa 14.02.2023 proti uzneseniu NS SR o nevylúčení JUDr. Petra Štifta zo dňa 17.01.2023, sp. zn. 5Tost 29/2022
Vážený pán predseda Súdnej rady Slovenskej republiky,
v hore uvedenej veci Vám ako jednému z aktívne legitimovaných navrhovateľ v zmysle § 15 písm. b) zák. č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Disciplinárny súdny poriadok“), inšpirujúc sa Vašimnávrhom na začatie disciplinárneho konania zo dňa 20.10.2020, Spr 173/2020, ktorý ste spoločne s predsedom Špecializovaného trestného súdu JUDr. Jánom Hrubalom podali proti sudcovi Špecializovaného trestného súdu JUDr. Michalovi Trubanovi,a súčasne rešpektujúc aktuálne právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu zo dňa 08.03.2022, sp. zn. 32 D 15/2021, ktorým bol sudca JUDr. Michal Truban uznaný za vinnéhozo spáchania závažného disciplinárneho previnenia, predkladámako subjekt, ktorý nemá procesnú legitimáciu na podanie disciplinárneho návrhu, podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania podľa § 13 a nasl. Disciplinárneho súdneho poriadku proti sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) JUDr. Petrovi Štiftovi pre dôvodné podozrenie zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len „zákon o sudcoch“), na skutkovom základe, že
- potom, čo sa v trestnej veci obvineného JUDr. Davida Lindtnera (ďalej len „obvinený) stal členom senátu 4Tost NS SR zloženého z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta, pred rozhodnutím senátu o väzbe obvineného dňa 12.11.2020, sp. zn. 4Tost 45/2020, napriek tomu, že obvineného dlhoročne pozná, tyká si s ním a v minulosti mal s ním vzájomné negatívne konfrontácie, tieto skutočnosti úmyselne zatajila v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1 Tr. por. si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neoznámil svoju zaujatosť vo veci z dôvodu pomeru k obvinenému, pričom následne tento senát NS SR, ktorého bol členom, rozhodol o vzatí obvineného do väzby uznesením, ktoré bolo Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 32/2021 zo dňa 14.04.2022 zrušené z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- potom, čo v trestnej veci obvineného JUDr. Davida Lindtnera, na ktorého prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „ÚŠP“) dňa 01.07.2022 podal obžalobu na Špecializovaný trestný súd (ďalej len „ŠTS“) v Pezinku bola táto trestná vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. Pamele Záleskej, proti ktorej obvinený podal námietku zaujatosti pre jej výroky, ktoré sú nezlučiteľnés vykonávaním úkonov v trestnej veci obvineného,o ktorej zákonná sudkyňa v zmysle § 32 ods. 3 Trestného poriadku rozhodla tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov v trestnej veci obvineného, proti ktorému obvinený podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola na NS SR pridelená senátu, ktorého členom bol aj sudca JUDr. Peter Štift, proti ktorému obvinený podal námietku zaujatosti pre jeho pomer k osobe obvineného, o ktorej tento senátrozhodol tak, že JUDr. Petra Štifta nevylúčil z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci, JUDr. Peter Štift napriek tomu, že obvineného dlhoročne pozná, tyká si s ním a v minulosti mal s ním vzájomné negatívne konfrontácie, si v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1 Tr. por. nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neoznámil svoju zaujatosť vo veci z dôvodu pomeru k obvinenému,
teda
v bode 1) a 2) zavinene nesplnil povinnosť sudcu a dopustil sa správania, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní a o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania, čím konal v rozpore so základnými povinnosťami sudcu stanovenými v § 30 ods. 1, ods. 2 písm. e), písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich, pričom vzhľadom na okolnosti jeho konania aj okolnosti, ktoré jeho konaniu predchádzali možno konštatovať zvýšenú škodlivosť jeho konania,
čím spáchal
v bode 1) a 2) závažné disciplinárne previneniepodľa § 116 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich.
K okolnostiam skutkového deja:
Ku skutku v bode 1)
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) v Pezinku zo dňa 31.10.2020 pod sp. zn.: 6Tp/4/2020 bol obvinený vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá napadla na NS SR senátu 4Tost v zložení predsedu JUDr. Pavla Farkaša a členiek senátu JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martiny Zeleňákovej. Z obvinenému doposiaľ neznámych dôvodov (ktoré sú v súčasnosti aj predmetom trestného stíhaniavedeného na OR PZ, OKP Bratislava V, pod ČVS: ORP-811/1-VYS-B5-2022, pre podozrenie zo zločinu zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona) a bez toho, aby táto skutočnosť bola oznámená obvinenému, sa členmi senátu, ktorý rozhodoval o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu ŠTS o jeho vzatí do väzby, stali sudcovia JUDr Juraj Kliment a JUDr. Peter Štift. Takýto postup označila podpredsedníčka NS SR vo svojom vyjadrení zo dňa 04.02.2021, č. KP 3/2021-35 Tpj10/2021 ako rozporný s právom obvineného na zákonného sudcu konštatujúc, že „v prípade ak súd neposkytne informáciu o zložení senátu strane trestného konania, možno hovoriť o postupe s dôsledkom v podobe porušenia práva na nezávislý a nestranný súd, resp. na zákonného sudcu“.
Obvinený týchto sudcov nenamietal z dôvodu, že nemal vedomosť o zmene v zložení senátu, ktorý bude ako sťažnostný súd rozhodovať o jeho sťažnosti proti uzneseniu ŠTS o jeho vzatí do väzby.Následne pri ďalšej sťažnosti proti uzneseniu ŠTS o nevyhovení žiadosti o prepustenie z väzby obvineného, obvinený dňa 12.02.2021 preventívne z obavy opakovania nezákonného postupu pri tvorbe zloženia senátu, pokiaľ by rozhodovali o sťažnosti obvineného, namietal sudcov JUDr. Petra Štifta z dôvodu pomeru k obvinenému a JUDr. Juraja Klimenta z dôvodu pomeru k veci.
Sudca JUDr. Peter Štift napriek tomu, že obvineného dlhoročne pozná, tyká si s ním a v minulosti mal s ním vzájomné negatívne konfrontácie, pred rozhodnutím senátu o väzbe obvineného dňa 12.11.2020, sp. zn. 4Tost 45/2020, tieto skutočnosti úmyselne zatajil a v rozpore s ustanovením § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1 Tr. por. si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neoznámil svoju zaujatosť vo veci z dôvodu pomeru k obvinenému, pričom následne tento senát NS SR, ktorého bol členom, rozhodol o vzatí obvineného do väzby.
Na podklade ústavnej sťažnosti obvineného bolo uznesenie NS SR dňa 12.11.2020, sp. zn. 4Tost 45/2020 o vzatí obvineného do väzby Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 32/2021 zo dňa 14.04.2022 zrušené z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ku skutku v bode 2)
Dňa 01.07.2022 bola na obvineného JUDr. Davida Lindtnera(ďalej len „obvinený“) podaná obžaloba na ŠTS. Po zistení, že táto trestná vec bola pod sp. zn. 3T/9/2022 pridelená zaujatej sudkyni Mgr. Pamele Záleskej, obvinený prostredníctvom svojho obhajcu namietol zaujatosť tejto sudkyne s poukazom na jej vyjadrenie smerujúce na skupinu sudcov, medzi ktorými sa nachádzal aj obvinený, ktorých vo verejnej elektronickej komunikáciinazvala „sviňami, o ktorých vine pochybuje len osoba, ktorá žila v poslednom období na mesiaci“. Napriek takémuto flagrantnému prejavu zaujatosti a hrubému porušeniu prezumpcie neviny obvineného Mgr. Záleskáuznesením rozhodla, že nie je vylúčená z rozhodovania v trestnej veci obvineného.Obvinený podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola na NS SR pridelená senátu 5T, ktorého členom bol aj sudca JUDr. Peter Štift.
JUDr. Petra Štifta obvinený namietal z dôvodu (i) ich nepriateľského vzťahu, ktorý svojou intenzitou napĺňa kvalitatívnu požiadavku pre jeho vylúčenie sa z vykonávania úkonov v jeho trestnej veci, (ii) Ústavným súdom konštatované porušenie základných práv a slobôd obvineného rozhodnutím senátu, ktorého členom bol aj sudca JUDr. Štift, (iii) porušenia prezumpcie neviny obvineného rozhodnutím senátuNS SR, ktorého členom bol aj sudca JUDr. Peter Štift a ktoré bolo zrušené nálezom ústavného súdu z dôvodu porušenia práv obvineného na osobnú slobodu, (iv) prebiehajúce trestné konanie v súvislosti s dôvodnými podozreniami z nezákonnej manipulácie pri prideľovaní spisov senátu 5T.
Spoločne ku skutku v bode 1) a 2)
Sudca JUDr. Peter Štift napriek preukázateľným skutočnostiam, teda že obvineného dlhoročne pozná, tyká si s ním a v minulosti mal s obvineným vzájomnú konfrontáciu (ktoré fakty priznal aj sudca JUDr. Peter Štift, aj keď len zámerne v obmedzenom rozsahu), už v čase, keď rozhodoval ako člen senátu NS SR o väzbe obvineného dňa 12.11.2020, tieto skutočnosti vedome a úmyselne zatajil a sám neoznámil svoju zaujatosť (vzhľadom na intenzitu vzťahu s obvineným úplne evidentnú). Rovnako tak tieto závažné skutočnosti, objektívne spôsobilé minimálne z hľadiska teórie zdania založiť jednoznačný dôvod vylúčenia tohto sudcu z konania v trestnej veci obvineného, sudca JUDr. Peter Štift vedome a úmyselne zatajil a sám neoznámil svoju zaujatosť znovu aj po tom, ako senátu NS SR, ktorého je členom, napadla sťažnosť obvineného proti rozhodnutiu sudkyne Mgr. Pamely Záleskej o jej nevylúčení sa z rozhodovania v trestnej veci obvineného.
V tejto súvislosti je mimoriadne závažnou skutočnosťou fakt, že sudca JUDr. Peter Štiftsi bol sám vedomý existencie vážnych pochybností o svojej nezaujatosti pre jeho pomer ku osobe obvineného, čo vyplýva predovšetkýmz toho, že sudca vo svojom vyjadrení k námietke obvineného potvrdil tvrdenia obvineného o ich vzťahu ako aj o (minimálne jednej) vzájomnej negatívnej konfrontácii. Je preto zrejmé, že v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi postup pri vylúčení sudcu k konania,sudca JUDr. Peter Štift vedome a ‚úmyselne neinformoval o existencii objektívnej skutočnosti zakladajúcej jeho zaujatosť, ale naopak, čakal, či si uvedenú skutočnosť takpovediac „niekto všimne“.
Na tomto mieste je vhodné analogicky aplikovať právne úvahy odôvodnenia návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 20.10.2020, Spr 173/2020 proti sudcovi Špecializovaného trestného súdu JUDr. Michalovi Trubanovi (s ktorými sa stotožnil ajdisciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.03.2022, sp. zn. 32 D 15/2021, ktorý menovaného uznal za vinného),ktorého závažné disciplinárne previnenie má podľa navrhovateľov spočívať v tom, žesi sudca JUDr. Michal Truban v trestnej veci vedenej na ŠTS, v ktorej rozhodoval ako sudca pre prípravné konanie o väzbe dvoch obvinených, nesplnil ustanovením § 31 ods. 1 a 32 ods. 1 Trestného poriadku uloženú povinnosť oznámiť svoju zaujatosť pre pomer k veci z dôvodu, že mu bola známa výpoveď osoby v procesnom postavení svedka z prípravného konania, v ktorej tento svedok uvádza skutočnosti, že osoba, ktorá v danej trestnej ani nemá procesné postavenie, má blízky vzťah k osobe JUDr. Michala Trubana a tento svedok zároveň vypovedal o osobách, o ktorých väzbe tento sudca rozhodoval.
Nie nevýznamnou skutočnosťou je fakt, že počas tohto trestného konania žiadna zo strán, teda ani prokurátor alebo obvinený resp. jeho obhajca, z tohto dôvodu zaujatosť sudcu JUDr. Michala Trubana nenamietali.
Napriek tomu, v zmysle argumentácie navrhovateľov disciplinárneho návrhu proti sudcovi JUDr. Michalovi Trubanovi(s ktorou sa stotožnil ajdisciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.03.2022, sp. zn. 32 D 15/2021, ktorý menovaného uznal za vinného)mal sudca JUDr. Michal Truban práve z dôvodu existencie „intenzity vzťahu“a to dokonca aj v miere nedosahujúcej „nadkritickosť“ oznámiť svoju zaujatosť vo veci kvôli pomeru k veci.
Ako uvádzajú navrhovatelia v citovanom návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi JUDr. Michalovi Trubanovi, „V súvislosti s touto vecou je naozaj potrebné pripustiť, že v tomto prípade skúmané vzťahy nemali prebiehať medzi sudcom, na ktorého je podávaný tento disciplinárny návrh, a stranou v konaní, ale medzi sudcom a osobou, ktorú spomína spoluobvinený vypovedajúci proti osobám postaveným pred sudcu pre prípravné konanie. V každom prípade však ide o vzťahy, ktoré sú v rámci tejto veci pre posúdenie „strannosti“ či nestrannosti sudcu naozaj kritické. Informácia, že existuje osoba, ktorá popisuje problematické aktivity JUDr. Jána Gajana a ktorá popisuje aj jeho nadštandardné vzťahy so sudcom rozhodujúcim vec(a jej vierohodnosť je potom práve týmto sudcom výrazným spôsobom spochybnená), nie je vyhodnotená ako informácia znemožňujúca konať,je podľa názoru tento návrh podávajúcich subjektov informáciou závažnou do takej miery, že sudcu mala primäť k rozhodnutiu o tom, že sa z predmetnej veci vylúči.“
Aplikujúc princípy výrokovej logiky, ak v zmysle argumentácie navrhovateľov bol sudca JUDr. Michal Trubanpovinný oznámiť svoju zaujatosť už za situácie, keď mal mať ako sudca rozhodujúc o väzbe osôb v prípravnom konaní, bližší vzťah k osobe, ktorú spomína jeden zo svedkov v danej trestnej veci, ktorá však nie je stranou konania ani nemá žiadne iné procesné postavenie, argumentačným postupom a minori ad maius je z vyššie popísaných ďaleko závažnejších okolností vzťahu JUDr. Petra Štifta a obvineného nevyhnutné dospieť k záveru, že sudca JUDr. Peter Štift bol v zmysle § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1 Trestného poriadku povinný oznámiť svoju zaujatosť, pretože má preukázaný priamy vzťah k obvinenému, v ktorého trestnej veci má rozhodovať.Povedané aj inak, pokiaľ vzťah výrazne nižšej intenzity a kvality (vzťah sudcu JUDr. Michala Trubana s treťou osobou bez procesného postavenia, ktorú spomína svedok v trestnom konaní) zakladá povinnosť sudcu oznámiť svoju zaujatosť, je nepochybné, že vzťah vyššej intenzity (priamy, dokonca nepriateľský vzťah sudcu JUDR. Petra Štifta a obvineného, o ktorom rozhoduje) musí zakladaťpovinnosť tohto sudcu oznámiť svoju zaujatosť.
Aplikujúc argumentáciu navrhovateľov v disciplinárnom konaní proti sudcovi JUDr. Michalovi Trubanovi(s ktorou sa stotožnil ajdisciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.03.2022, sp. zn. 32 D 15/2021, ktorý menovaného uznal za vinného) možno teda uzatvoriť, že pokiaľ vzťah k osobe, ktorá nie je stranou, resp. subjektom konania, zakladá disciplinárnu zodpovednosť sudcu, ak z tohto dôvodu sám neoznámil svoju zaujatosť, jednoznačne musia k tomuto záveru postačovať závažnejšie skutočnosti, z ktorých nespochybniteľne vyplýva, že sudca JUDr. Peter Štiftobvineného, o ktorom má rozhodovať, dlhoročne pozná, tyká si s ním a navyše k nemu prechováva nepriateľský vzťah.
Ak je objektívna stránka disciplinárneho deliktu sudcu JUDr. Michala Trubana naplnená v kontexte argumentácie navrhovateľov disciplinárneho návrhu práve neoznámením jeho potenciálnej zaujatosti(čo potvrdil disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu svojim rozhodnutím zo dňa 08.03.2022, sp. zn. 32 D 15/2021, ktorým menovaného uznal za vinného), analogicky zhodná, avšak závažnejšia situácia nepochybne nastala v prípade konaniasudcu JUDr. Petra Štifta, ktorý si napriek existencii vyššie uvedených závažných skutočností nesplnilelementárnu povinnosť oznámiť svoju potenciálnu zaujatosť voči obvinenému, ktorého dlhoročne pozná a o ktorého trestnej veci bude rozhodovať. Sudca JUDr. Peter Štift tak úplne rezignoval na rešpektovanie esenciálneho predpokladu spravodlivého súdneho konania, ktorým je právo účastníkov konania na zákonného sudcu, ktoré zámerným zatajením svojho vzťahu k obvinenému úplne poprel. Takéto konanie sudcu je nielen v rozpore so zákonom, ale popiera aj elementárne princípy sudcovskej etiky.
K právnej kvalifikáciískutkov:
V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku „Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.“
V zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich je Disciplinárnym previnením zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu.
V zmysle § 116 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich je Disciplinárnym previnením ajsprávanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní a o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania.
V zmysle § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich je závažným disciplinárnym previnením konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
V zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich pri výkone funkcie sudcu sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
V zmysle § 30 ods. 2 písm. e), písm. g)zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacichje sudca v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie povinný najmädbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
Objektívna stránka konania spočíva v vedomom a zámernom nesplnení povinnosti sudcu JUDr. Petra Štifta napriek závažným skutočnostiam o jeho vzťahu k obvinenému, ktorých si bol vedomý, oznámiť svoju potenciálnu zaujatosť v zmysle § 31 ods. 1 Trestného poriadku.
Subjektívna stránka konania sudcu JUDr. Petra Štifta je naplnená úmyselnýmneoznámení jeho potenciálnej zaujatosti napriek jeho vedomosti o vzťahu k obvinenému a jeho významnej intenzite.
Z vyššie uvedeného mám za to, že v príčinnej súvislosti s neoznámením vlastnej zaujatosti pre pomer k osobe obvineného JUDr. Petrom Štiftom v trestnej veci obvineného boli naplnené všetky znaky disciplinárneho deliktu podľa § 116 ods. 2 písm. a), teda sudca svojím úmyselným konanímvedome porušil povinnosť sudcu rozhodovať nestranne nezaujato.
Kvalifikačný znak „zvýšená škodlivosť“ v zmysle § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch je v konaní sudcu JUDr. Petra Štifta naplnený predovšetkým tou skutočnosťou, že sa u menovaného nejedná o ojedinelý prípad, ale vo vzťahu k obvinenému neoznámil svoju zaujatosť pre pomer k osobe obvineného až v dvoch prípadoch, z čoho možno vyvodiť(použijúc slovné spojenie v odôvodnení uznesenia senátu, ktorého bol JUDr. Peter Štift členom, ktorý vzal obvineného do väzby), že takéto konanie sudcu JUDr. Petra Štifta sa javí ako zabehnuté. Nad rámec uvedeného nemožno neuviesť tiež tú závažnú okolnosť, že porušovanie ústavného práva obvinených osôb na zákonného sudcu v rozhodovacej činnosti sudcu JUDr. Petra Štiftamožno označiť(opätovne použijúc slovné spojenie v odôvodnení uznesenia senátu, ktorého bol JUDr. Peter Štift členom, ktorý vzal obvineného do väzby) ako akýsi „modus operandi“, čoho dôkazom sú opakované nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatujúce porušenie práva obvinených na osobnú slobodu v súvislosti porušením práva na zákonného sudcu rozhodnutiami senátu NS SR, ktorého je sudca JUDr. Peter Štift členom (napr. sp. zn. II. ÚS 428/2020, sp. zn. III. ÚS 39/2021, II. ÚS 300/2021, sp. zn. I. ÚS 32/2021, sp. zn. I. ÚS 475/2022).
Vzhľadom na ustanovenie § 118 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z., v zmysle ktorého zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej lehoty, ktorá je v predmetných prípadoch tri roky, je zrejmé, že k zániku disciplinárnej zodpovednosti uplynutím premlčacej doby ani pri jednom skutku doposiaľ nedošlo. Skutku v bode 1) sa totiž sudca JUDr. Peter Štift dopustil pred rozhodnutím senátu NS SR o väzbe obvineného dňa 12.11.2020 a skutku v bode 2) pred tým, ako v senáte NS SR ako jeho člen dňa 17.01.2023 rozhodol o svojom nevylúčení z rozhodovania v trestnej veci obvineného až na podklade námietky obvineného.
V zmysle § 14 Disciplinárneho súdneho poriadku je subjektívna jednoročná lehota predsedu Súdnej rady ako orgánu oprávneného podať návrh na začatie disciplinárneho konania zachovaná, nakoľko sa o závažných disciplinárnych previneniach sudcu JUDr. Petra Štiftanepochybne mohol dozvedieť až podaním tohto podnetu dňa 10.03.2023.
Objektívna trojročná lehota od spáchania disciplinárneho previnenia na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je zachovaná, pretože uplyniepri skutku v bode 1) až v novembri 2023 a pri skutku v bode 2) až v januári roku 2026.
Záverom si, Vážený pán predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem vyjadriť presvedčenie, že od Vás ako uznávanej súdnej autorityrešpektujúcej princíp rovnosti a právnejistoty a odmietajúcej v právnom štáte neprípustný selektívny prístup k jednotlivým osobám v skutkovo a právne totožných veciach,možno legitímne očakávať, že u sudcu NS SR JUDr. Petra Štiftabudete postupovať rovnako razantne a nekompromisne ako vo veci sudcu ŠTS JUDr. Michala Trubana a po naštudovaní tohto kvalifikovaného podnetu podáte návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi JUDr. Petrovi Štiftovi na vyššie uvedenom skutkovom základe, s cieľom zachovať, resp. zvýšiť dôveru občanov v nezávislé a nestranné rozhodovanie súdov.
S úctou
JUDr. David Li ndtner
V Bratislave dňa 10.03.2023
Na vedomie:
- JUDr. Viliam Karas, PhD., Minister spravodlivosti Slovenskej republiky
- JUDr. Ján Šikuta, PhD., predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
- JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. , verejný ochranca práv
- Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
- Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky
