Vysoký nárast cien energií ovplyvnil aj základné fungovanie samospráv. Ich činnosť bola do veľkej miery ochromená aj neodbornými a populistickými návrhmi bývalého ministra financií Igora Matoviča. Nielen o tom sme sa rozprávali s primátorom mesta Partizánske a podpredsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozefom Božikom.
Ako prebiehali prvé komunikácie dnes už dosluhujúcej koalície so zástupcami samospráv krátko po jej nástupe?
Ako samosprávy sme v prvom rade sme očakávali, že v žiadnom prípade nebude pokračovať v šľapajach jej predchodcov. Dnes si už nikto nespomenie na to ako sa s nami veľmi nešťastným spôsobom vláda Petra Pellegriniho rozlúčila. Z iniciatívy jedného z koaličných partnerov nám zobrala viac ako 200 miliónov eur keď sa zvyšovala odpočítateľná položka základu dane. Značným spôsobom to okresalo rozpočty mnohých miest a obcí. Na prvých rokovaniach so zástupcami novej Matovičovej vlády som sa zúčastnil ako člen Prezídia Únie miest Slovenska. Z ich strany bol prejavený veľký záujem o spoluprácu. Preto sme očakávali, že svoje prísľuby aj dodržia. No nestalo sa tak. Už po veľmi krátkom čase sme zistili, že ich slová nemali žiadnu váhu.
Môžeme povedať, že prvá veľká roztržka medzi vládou a samosprávami nastala počas vrcholiacej pandémie Covid-19?
Dalo by sa to tak povedať. Ale na druhej strane treba povedať aj to, že som si veľmi dobre uvedomoval, že žiadna vláda vo svete nemala presný recept, ako túto situáciu bez väčších problémov zvládnuť. Rozumel som aj tomu, že jej vládni politici mali svoje predstavy a možnosti. Jej súčasťou boli tiež ľudia a politické strany bez nejakých väčších reálnych skúseností a členskej základne. Preto bolo logické, že potrebovali pomoc zo strany samospráv, aby mohli realizovať svoje prijaté opatrenia. Ale prvý taký zásadný rozkol medzi dnes už dosluhujúcou koalíciou a samosprávami prišiel vo chvíli,keď sa jednalo o pandemickú pomoc. Vtedy sme sa s údivom pozerali na bratov Čechov. Videli sme ako česká vláda ďaleko viac pomáhala samosprávam. Poviem aj konkrétne čísla. Českým samosprávam boli poskytnuté dve dotácie vo výške stodesať eur na hlavu občana, pričom na Slovensku sme v rovnakom čase ako samosprávy, dostali pôžičku v celkovej výške dvadsať eur na hlavu občana. Je však pravdou, že financovanie samospráv v Českej republike je dlhé desaťročia o stopäťdesiat až dvesto percent vyššie ako na Slovensku pokiaľ ide o podielové dane. Napriek výnimočnej situácii nebola u nás politická vôľa zo strany vlády komunikovať o týchto veciach so zástupcami samospráv. Najväčšiemu zlomu ale došlo vo chvíli, keď prišiel návrh na to, aby sa cez daňové bonusy zobralo samosprávam viac ako 600 miliónov eur. To sa už písal rok 2022
Ostaňme ešte na chvíľku pri pandémii. Ako ste vnímali celoplošné testovania, ktorých priebeh by nebol úspešný bez súčinnosti samospráv?
Úlohou samosprávy vo výnimočnej situácii, ktorá na Slovensku bez pochyby bola, je podrobiť sa subordinácii a počúvať pokyny ústredných orgánov, štátnej správy a verejnej moci. Samozrejme niektorí ľudia boli nervózni a nahnevaní na to. Čas ukázal, že tie plošné testovania aj vzhľadom na priebeh šírenia nákazy asi neboli najlepšie. Na jednej strane však rozumiem, že v danej chvíli sa v porovnaní s okolitými štátmi, chceli popasovať s ochorením Covid-19 trochu iným spôsobom. Ale cez to všetko žiaľ bohu u nás zomrelo viac ako dvadsaťtisíc ľudí, čo sú dosť veľké dôsledky.Ale teraz už je neskoro hodnotiť, čo sa malo robiť ináč lebo verím, že ani oni nemali krištáľovú guľu, do ktorej by sa pozreli a tá by im povedala ako sa majú správať. Ale je pravdou to, že nebyť samosprávy, bola by situácia s pandémiou oveľa horšia, pretože v silách okresných úradov nebolo takmer nič. V tejto krízovej situácii sa ukázala vysoká miera akcieschopnosti miest a obcí, ktoré si plnili svoju úlohu na stodvadsať percent, pretože preto lebo chceli zabrániť šíreniu nákazy koronavírusu. Síce sa im to vracalo tým, že niektorí ľudia ich upodozrievali, že prečo to robia a kto vie čo za to dostávajú atď. Bola to však totálna hlúposť. Ale samozrejme ak sa v štáte darí konšpiráciám, ľudia sú ochotní napísať a uveriť čomukoľvek.
Počas končiacej sa pandémie sme boli svedkami ruskej agresie na Ukrajinu. Jedným z jej dôsledkov bol aj enormný nárast cien energií, predovšetkým elektrickej energie a plynu. Táto situácia nepríjemným spôsobom zaťažila rozpočty samospráv. Do akej miery dosluhujúca vláda kompenzovala Vaše zvýšené výdavky?
Zatiaľ boli vyplatené kompenzácie iba za mesiace august a september 2022 v celkovej výške osemstotisíc eur. Ich výška a výška stropových limitov bola stanovená v nejakom čase. Preto je logické, že veľa miest a obcí nemôže dnes žiadať o preplatenie zvýšených nákladov za energie. Dôvod je veľmi jednoduchý. Samosprávy platiace spotové ceny sú pod úrovňou 199 eur za elektrickú energiu a 99 eur za plyn. V našom meste Partizánske v súčasnosti platíme za cenu elektrickej energie na úrovni 360 eur, pretože cez distribučné poplatky sa ceny zvýšili a sú skutočne vysoké. Napriek tomu si nemôžeme uplatniť ani cent keďže zložka silovej elektriny je pod úrovňou 199 eur. Aktuálne za mesiac január bola vo výške 160 eur. Samozrejme sa cítime byť podhodnotení. Hlavne malé obce do päťsto obyvateľov majú veľký problém.
Koľko máme na Slovensku obcí do päťsto obyvateľov?
Ich počet je 1034.
Akým spôsobom sa zo súčasnou situáciou vysporiadali väčšie obce a mestá?
Niektoré mestá a väčšie obce nezvyšovali dane a poplatky a majú dnes obrovské problémy. Napríklad mesto Gelnica sa ešte v decembri 2022 rozhodlo zatvoriť zimný štadión. Podobným spôsobom postupoval aj Svit, ktorý zatvoril plaváreň. Mesto Dolný Kubín v januári zase bolo nútene zatvoriť materskú školu.
Ako hodnotíte zvýšenie daňového bonusu, s ktorým prišiel bývalý minister financií Igor Matovič?
Samotné zvýšenie daňového bonusu ochudobnilo mestá a obce o 618 miliónov eur. Okrem toho sme boli zo zákona nútení zvýšiť platy vo verejnej správe o dvadsať resp. dvadsaťtri percent, čo predstavuje ďalšie náklady pre samosprávy v celkovej výške 150 miliónov eur. Zo strany štátu nebola táto valorizácia žiadnym spôsobom krytá. Ak si spočítate obe sumy máte trištvrte miliardy eur.
Očakávate podobné problémy aj v podnikateľskom prostredí?
Áno. Pre vysoký nárast cien energií už niektorí podnikatelia prerušili svoju činnosť. Iní zase optimalizovali počty pracovných miest. Je preto možné, že keď sa skončila na konci marca kompenzačná schéma, problém ešte narastie. Buď vyššie náklady ešte viac premietnu do cien tovarov a služieb alebo budú už tak drahé, že nebudú uplatniteľné na trhu a tým pádom stratia odbytištia. A keď nebude odbyt, tak nebude ani podnikateľská aktivita a nebude ani tvorba zisku, ktorý by bol zdaňovaný. Jednoduchá matematika. Ako samospráva sa preto musíme správať maximálne obozretne.
Aký vývoj očakávajú mestá a obce v najbližšom období?
Ešte stále žijeme v takom režime, že mestá a obce nejakým spôsobom fungujú. Zároveň ale hrozí, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch prídu faktúry, ktoré nebudú vedieť zaplatiť, respektíve nebudú vedieť zabezpečiť to, aby garantovali tie služby, ktoré dnes poskytujú. Mestá a obce, ktoré išli cestou zvyšovania daní a poplatkov, na istý čas vytvorili grantovú schému, ktorá pomáha športu aj kultúre. Touto cestou išli aj naše mesto Partizánske. Boli sme nútení zvýšiť poplatky za materské školy, školské kluby detí, na réžiu v oblasti stravy. Popri tom sme aj zvyšovali niektoré miestne dane. Vďaka tomu zabezpečujeme ako tak základné služby pre našich občanov. Ale napríklad Piešťany sa pred nedávnom pasovalo s protestom rodičov a mladých hokejistov, pretože mesto jednoducho dnes nemá peniaze na to ,aby zadotovalo hokej. Podobný problém majú viaceré mestá, ktoré budú siahať na dotácie, pretože nevedia čo bude počas letných mesiacoch.
Akým spôsobom okolité štáty pomáhali svojim samosprávam?
V okolitých štátoch nikto samosprávam nesiahal na ich príjmy. Práve naopak zvýšili dotácie. To znamená, že okrem tých tzv. podielových daní, ktoré sú určené na výkon samosprávnych funkcií miest a obcí jednotlivých štátov ešte navyšovali objem peňazí. Je ale pravdou, že u nás naša vláda asi už nemala z čoho. Ale jedným dychom dodávam, že nemala robiť to čo robila. Prečo aj z toho mála s čím disponovali naše samosprávy, nám bolo zo strany vlády a parlamentu odobraté? Nerozumiem úplne tomu. Ja chápem, že chceli pomôcť rodinám ale pomohli takým spôsobom, že aj tak veľká časť miest a obcí musela siahať na niektoré poplatky a dane a časť tých peňazí tým ľuďom ako keby zobrala. Ale zobrala aj tým ľuďom, ktorí majú buď veľké deti alebo deti nemajú vôbec. To znamená, že nemajú daňové bonusy, ktoré by im pomohli riešiť súčasnú zlú ekonomickú situáciu, ktorá v tomto štáte momentálne je. Je fakt ale asi pravdou, že náš štát je v zlej ekonomickej kondícii. Tiež zrejme nemá peniaze a preto ťažko môže niečo dať navyše samosprávam. Ale ja osobne za kľúčovú chybu považujem to, že nám boli odobraté peniaze týmto nešťastným spôsobom.
Zástupcovia samospráv 22. februára 2023 protestovali pred Národnou radou SR. Do akej miery tento protest prinútil zástupov vlády a parlamentu rokovať s primátormi a starostami?
Prvý veľký výsledok bol ešte dosiahnutý pred samotným protestom. Rokoval som spolu s predsedom ZMOSu a zástupcami Únie miest Slovenska s predsedom Národnej rady SR a s niektorými poslancami z dvoch bývalých koaličných strán. Prisľúbili nám, že v žiadnom prípade nepodporia neodborný zásah do kompetencií miest a obcí vo väzbe na zákon 369, ktorý predložil pán poslanec Milan Vetrák.Jeho návrhy by úplne destabilizoval samosprávu.Pár dní na to 28. februára sme mali rokovanie s premiérom Eduardom Hegerom a štátnym tajomníkom ministerstva financií Marcelom Klimekom. Bolo nám povedané, že obdobie do ktorého ideme, je skutočne veľmi ťažké a náročné. Ale pevne verím, že nájdeme cestu, aby aspoň sme tým, ktorí to majú najhoršie pomohli. Úprimne poviem je dosť možné, že sa pomoc neujde všetkým samosprávam rovnako. A to len preto lebo štát dnes vynakladá veľké zdroje na pomoc rodinám, ktoré pociťujú zvyšovanie cien minimálne. Ale mestá a obce ich pociťujú vo veľkej miere. Ale uvidíme čo ukážu nasledujúce týždne. S vládou ideme do intenzívnych rokovaní.
Aké ďalšie výsledky prinieslo rokovanie s premiérom Eduardom Hegerom?
Rokovali sme aj s ostatnými predstaviteľmi časti koalície. Prisľúbili nám, že nebudú podporovať diletantské návrhy, ktoré by destabilizovali osobitný stabilný článok v tomto štáte, ktorým je samospráva aktuálne bez pochyby je. Takže toto je prvý výsledok, ktorý považujem za pozitívny. Druhý pozitívny výsledok je, že po tomto rokovaní sa opäť otvorila diskusia o pôvodnom zamietnutom návrhu, aby pandemické úvery boli preklasifikované na dotácie. Je záujem o tom diskutovať aj keď sa stále ešte nevie presne, že z čoho by sa kompenzovali. Ďalšia pozitívna vec je to, že pán štátny tajomník ministerstva financií sa stal súčasťou rokovania komory miest ZMOSu a predsedov regionálnych združení ZMOSu. Zároveň vznikla pracovná skupina, ktorú bude nominovať premiér za účasti predstaviteľov ministerstva vnútra, ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Jej hlavnou úlohou bude spolu so samosprávami hľadať najúčinnejšie a najefektívnejšie spôsoby ako vynaložiť v tomto roku zatiaľ definovaných 228 miliónov eur ako kompenzáciu na pomoc samosprávam s vysokými cenami. Budeme však požadovať, aby objem prisľúbených peňazí bol oveľa vyšší. Ale či sa to podarí naplniť je dnes predčasné hovoriť. Ale konečne sa ZMOS po tomto rokovaní stal reálnym partnerom v tom kontexte, že bude v pravidelných intervaloch každé dva týždne vyhodnocovať spôsob kompenzácie cien elektrickej energie vo väzbe na požiadavky miest a obcí Slovenskej republiky. Pred niekoľkými dňami sa nám ako samosprávam podarilo s vládou dohodnúť, že prisľúbená sumu z dane príjmov právnických osôb 228 miliónov eur bude do bodky naplnená. Je to jeden z výsledkov našich nátlakových akcií. Veľmi ma teší, že ZMOS získava naspäť svoje adekvátne postavenie. Ale potrebujeme aj ďalšie formy pomoci. O tých momentálne rokujeme na týždennej báze.
Prišli ste na tomto rokovaní aj s vlastným návrhom?
Osobne som navrhol, aby kompenzačné opatrenia boli rozložené nielen v rámci celého územia Slovenskej republiky, ale aj proporcionálne podľa miery potreby pomoci. Hovoríme o adresnejšom spôsobe, ktorým by sa pomohlo najmä tým mestám a obciam, ktoré sú najviac ohrozené. To však bude vyžadovať ďaleko väčšiu mieru solidarity medzi občanmi a samosprávami.
Otázka na záver. Akým ideálnym spôsobom môže podľa Vá sštát spolu so samosprávami zvládnuť túto súčasnú krízu?
Osobne si myslím, že bude veľmi dôležité, aby sme zachovali zdravý rozum, rozvahu a neopakovali chyby, ktoré sa tu už stali. Máme jedinečnú príležitosť v predčasných voľbách vybrať si povedzme trošku inú zostavu. Hlavne ZMOS má veľkú úlohu, aby s každou stranou pohybujúcou sa podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo nad päť percent, spísal memorandum. Jeho obsahom by malo byť po prvé, že roky 2019 a 2022 sa už nebudú opakovať pokiaľ ide o odoberanie peňazí samosprávam. Po druhé všetky relevantné politické strany musia garantovať samosprávam právo veta ako je to vo vyspelých európskych krajinách v prípade návrhov zákonov, ktoré by bytostným spôsobom vplývali na kvalitu služieb poskytovaných samosprávami.Ideálne riešenie by bolo keby tu žiadna kríza nebola. Ale ak tu kríza je, tak sa jej riešení musíme samozrejme všetci rovnako spolupodieľať. Nie je predsa možné, aby na jednej strane hovorili zástupcovia dosluhujúcej koalície ako štát nemá viac peňazí pre samosprávy a na strane druhej sa na volebnú korupciu v parlamente predkladajú návrhy zákonov, ktoré by zadlžili štát o dve miliardy eur. To čo sa teraz deje v parlamente mám pocit, že ide o totálny chaos. Bojím sa, že nezodpovední ľudia v parlamente za každú cenu budú robiť všetko preto, aby zdecimovali verejné financie. Lebo keby rozmýšľali trošku ináč, tak samosprávam peniaze nezoberú a samosprávy by dokázali vyriešiť tie problémy ďaleko rýchlejšie a efektívnejšie Pre mestá a obce je však dôležité, aby nejakým spôsobom vydržali tento a budúci rok. Otázka či to vydržíme je otázkou nielen na nás primátorov a starostov, ale aj otázkou na parlamentných politikov, ktorí sa začínajú predháňať v tom ako sa viacej zapáčiť svojim voličom. Chcú za každú cenu rozdávať peniaze, ktoré táto ekonomika a tento štát jednoducho nemá.
Zhováral sa: Matej Mindár
