Johannesburg 26. decembra (TASR) – Vo veku 90 rokov zomrel v nedeľu juhoafrický duchovný, známy bojovník proti apartheidu a laureát Nobelovej ceny za mier Desmond Tutu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa prezidenta Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrila Ramaphosu.
„Odchod emeritného arcibiskupa Desmonda Tutu je ďalšou kapitolou smútenia pri lúčení nášho národa s generáciou vynikajúcich Juhoafričanov, ktorí nám odkázali oslobodenú Južnú Afriku,“ povedal Ramaphosa.
Desmond Tutu dostal v roku 1984 Nobelovu cenu za mier za svoj odpor voči politike apartheidu. Aj po skončení rasistického režimu Tutu dôsledne bojoval za spravodlivosť a podporoval mier a zmierenie. Z verejného života sa stiahol v roku 2010.
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil:
Desmond Tutu sa narodil 7. októbra 1931 v juhoafrickom meste Klerksdorp v rodine učiteľa v misijných školách, v ktorých tiež získal základné vzdelanie. Od 12 rokov žil v najväčšom meste Juhoafrickej republiky v Johannesburgu. Pôvodne chcel byť lekár, no pre nedostatok peňazí neštudoval medicínu, ale nasledoval príklad otca. Za učiteľa vyštudoval na Pretoria Bantu Normal College a ako učiteľ anglického jazyka a histórie pôsobil na stredných školách v Madibane a Krugersdorpe.
Kariéru učiteľa ukončil v roku 1957 aj pre prevládajúcu rasovú segregáciu. Ešte v tom istom roku začal študovať na teologickej škole sv. Petra v Johannesburgu. Za anglikánskeho kňaza ho vysvätili v roku 1961. O rok neskôr študoval teológiu na londýnskej King’s College London, kde v roku 1966 nadobudol magisterský titul.
Po návrate z Londýna vyučoval teológiu na univerzitách v Botswane a Lesothe. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia pôsobil aj na poste riaditeľa Fondu teologického vzdelávania pre Afriku a v rokoch 1972 – 1975 bol zástupcom generálneho tajomníka Svetovej rady cirkví. V roku 1975 sa stal prvým dekanom čiernej pleti v katedrále Panny Márie v Johannesburgu. O rok neskôr odišiel do Lesotha, kde do roku 1978 pôsobil ako biskup anglikánskej cirkvi. V roku 1978 sa stal generálnym tajomníkom Juhoafrickej rady cirkví a neskôr aj biskupom v Johannesburgu.
V tej dobe už patril k popredným odporcom apartheidu v JAR, proti rasovej segregácii presadzovanej bielou menšinou však protestoval nenásilne. Z pozície svojich vysokých cirkevných funkcií naliehal aj na západné demokratické krajiny, aby proti vláde JAR uplatňovali hospodárske sankcie.
Za nezlomný, ale predovšetkým nenásilný odpor voči apartheidu, dostal Desmond Tutu v roku 1984 Nobelovu cenu za mier. V roku 1986 sa stal prvým černošským anglikánskym arcibiskupom v juhoafrickom Kapskom Meste a tento post aktívne zastával do roku 1996.
Nobelovu cenu za mier po Tutuovi dostal v roku 1993 aj ďalší aktívny bojovník proti juhoafrickému apartheidu vodca Afrického národného kongresu Nelson Mandela spoločne s vtedajším juhoafrickým prezidentom Frederikom de Klerkom. Práve Mandela, už ako prezident JAR, vymenoval v roku 1994 arcibiskupa Tutua za predsedu Komisie pre pravdu a zmierenie, ktorá prešetrovala porušovanie ľudských práv v období apartheidu.
Desmond Tutu, ktorý 7. októbra oslávil deväťdesiatku, upozorňoval aj na problémy chudoby, šírenie choroby AIDS v Afrike, alebo sa zasadzoval za zákaz lovu veľrýb. Pre dlhotrvajúce zdravotné problémy sa stiahol z verejného života. Ešte v roku 2021 však vyzval prostredníctvom svojej nadácie, aby chudobné krajiny mali lepší prístup k vakcínam, liekom a testom na ochorenie COVID-19.
Na zosnulého Desmonda Tutua, juhoafrického emeritného arcibiskupa, bojovníka proti apartheidu a laureáta Nobelovej ceny za mier, ktorý skonal vo veku 90 rokov, reagovali v nedeľu mnohí súčasní svetoví lídri. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Britský premiér Boris Johnson na Twitteri napísal, že je „hlboko zarmútení“ úmrtím Tutua, ktorého označil za „nesmierne dôležitú postavu“ pri porážke apartheidu a budovaní novej Južnej Afriky.
„Všetci sme zničení stratou arcibiskupa Desmonda Tutua,“ uviedla Mary Robinsonová, bývalá írska prezidentka a predsedníčka skupiny The Elder – medzinárodnej mimovládnej organizácie zahŕňajúcej svetových lídrov a bývalých vládnych činiteľov. Skupinu založil v roku 2007 Nelson Mandela.
Členovia samotnej skupiny vo vyhlásení uviedli, že „stratili drahého priateľa, ktorého nákazlivý smiech a šibalský zmysel pre humor ich všetkých potešil a okúzlil“.
Kenský prezident Uhuru Kenyatta povedal, že Tutuova smrť bola „veľkou ranou nielen pre Juhoafrickú republiku, kde za sebou zanecháva obrovské stopy ako hrdina boja proti apartheidu, ale aj pre celý africký kontinent, kde je hlboko rešpektovaný a oslavovaný ako mierotvorca“.
„Bol to výnimočný človek. Mysliteľ. Vodca. Pastier,“ uviedla vo vyhlásení Nadácia Nelsona Mandelu. Tutu a Mandela sa prvýkrát stretli v 50. rokoch 20. storočia. V deň, keď bol Mandela prepustený z väzenia v roku 1990, zostal v tú noc v Tutuovom dome.
Tibetský duchovný vodca dalajláma uviedol, že „arcibiskup Desmond Tutu bol úplne oddaný službe svojim bratom a sestrám pre väčšie spoločné dobro“. Podľa jeho slov bol Tutu skutočným humanistom a odhodlaným zástancom ľudských práv.
