fbpx
- Reklama -
KultúraJANKA POLÁKOVÁ: „Knihu nič nenahradí.“ Celý život venovala knihám,...

JANKA POLÁKOVÁ: „Knihu nič nenahradí.“ Celý život venovala knihám, literatúre a osvetovej činnosti

-

JANKA POLÁKOVÁ: „Knihu nič nenahradí.“ Celý život venovala knihám, literatúre a osvetovej činnosti

Vážení čitatelia,

neustále sa snažíme zlepšovať sa a prinášať vám čoraz väčšie množstvo kvalitnejších informácií. Prednedávnom sme pridali spravodajstvo z regiónov, od júna však pripravujeme podstatne zásadnejšiu zmenu - pravidelné podcasty na rôzne témy, ktoré sa týkajú našej spoločnosti (ekonomika, investigatíva – vyšetrovacia žurnalistika, kultúra) či aktuálne podcasty o našej spoločnosti so zaujímavými hosťami.

Bez vašej podpory to však nebude možné. Potrebujeme technicky vybudovať podcastové štúdio a vybudovať tím pravidelných spolupracovníkov, ktorí budú pre Vás podcasty pripravovať. Zvážte teda možnosť podpory našej práce podľa vašich možností, odmeníme sa Vám kvalitným a nezávislým obsahom.

Podporte nás pravidelnou čiastkou 4, 6 či 10 eur mesačne na č. účtu:


IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Rozhovor s moderátorkou, organizátorkou kultúry, knihovníčkou a seniorkou roka Jankou Polákovou

Janka Poláková je slovenská moderátorka, knihovníčka a propagátorka literatúry. Vyštudovala knihovnícku školu a už od roku 1974, kedy nastúpila na pracovné miesto v trenčianskej knižnici, sa venuje svojmu povolaniu.

Je členkou Spolku slovenských spisovateľov, angažuje sa tiež v trenčianskej organizácii Matici slovenskej, kde zastáva tiež post predsedníčky miestneho odboru.

Organizovala tiež Celoslovenskú literárnu súťaž J. Braneckého, stála pri založení literárneho klubu Omega a aktívna je tiež v trenčianskej odbočke Spolku slovenských spisovateľov, ktorý spoluzakladala. Organizuje tiež besedy so spisovateľmi a celý svoj život zasvätila propagácii kultúry a umenia. V roku 2018 získala titul SENIORKA ROKA.

- reklama -

1. Pozdravujem Vás, nedávno som Vám sľúbil rozhovor a rád túto možnosť využijem. Podľa Vášho životopisu celý život propagujte umelcov, takže si zaslúžite propagáciu aj vy. Prečo ste sa rozhodli zasvätiť svoj život knihám a literatúre? Čo pre vás znamená písanie a tvorba?

V časoch môjho detstva boli prvým dotykom s písaným slovom rozprávkové knižky. Pokiaľ som ešte nevedela čítať, mama večer čítala mne a mojim súrodencom rozprávky alebo sme ich počúvali z rádia v interpretácii nezabudnuteľnej Viery Bálintovej, ktorá začínala slovami: Velikánsku knihu mám pred sebou ju otváram… 

Pre mňa boli v tom čase obľúbené Dobšinského Prostonárodné slovenské rozprávky, s ilustráciami Ľudovíta Fullu, mám ich dodnes. Lásku ku knihám a písanému slovu mám po svojom otcovi. Začala som navštevovať knižnicu, vtedy som ešte netušila, že v nej zotrvám na pozícii knihovničky tridsať rokov. Slovenský jazyk a literatúra boli mojimi obľúbenými, rada som písala slohy, recitovala  pri rôznych príležitostiach. Tak bolo rozhodnuté. Čo sa týka písania, viete, že poéziu píše veľa ľudí, ale menej ju čítajú. Skúšala som aj ja, ale radšej čítam, čo napíšu druhí. Venujem sa ako ste uviedli propagovaniu literatúry, jej spisovateľským osobnostiam, správam o uskutočnených podujatiach, na ktorých organizácii som sa zúčastnila a verte nebolo ich málo.

2. V rámci osvetovej činnosti ste určite propagovalo nemalé množstvo umelcov. Ktorí vás najviac zaujali a ktorú z akcií považujete za svoj najväčší úspech?

Toto je zložitá otázka. Mojou doménou je klasická, i súčasná slovenská literatúra, spisovatelia s ktorými som besedovala pre mňa predstavovali osobnosti. Každý jeden bol niečím výnimočný, niektorý viac dokázal zaujať poslucháčov, iný menej. Aj knihy majú svoje osudy, podľa toho ako ich čitatelia budú čítať. Pre mňa bolo dôležité, že obohatili slovenskú literatúru.

V mojom živote profesionálnom, i súkromnom živote, má prvenstvo kniha a to i napriek možnostiam rôznych informačných technológii, ktoré sú súčasťou života dnešnej modernej spoločnosti. Knihy sú potrebné, ocenili sme ich aj v čase proti-pandemických opatrení. Práca s knihou mi umožnila stretnúť sa pri rôznych príležitostiach ako sú besedy, prezentácie kníh, odborné semináre s osobnosťami, na ktoré si spomínam aj po rokoch. Nedá sa však spomenúť všetkých, napriek tomu, že na každom bolo čo obdivovať a niečím bol výnimočný.

Nezabudnuteľné bolo stretnutie  s básnikom  Milanom Rúfusom, Elenou Čepčekovou v jej pracovni  plnej  políc s knihami, Klárou Jarunkovou, ktorá našej knižnici darovala dve plné škatule kníh, Máriou Ďuríčkovou, literárnou vedkyňou Máriou Bátorovou a poetkou Štefániou Pártošovou, obidve rodáčky z Trenčína.

Významný trenčiansky rodák Vojtech Zamarovský, pokiaľ mu zdravie dovolilo… počas liečebných pobytov v Trenčianskych Tepliciach… vždy rád privítal pracovníkov knižnice a priateľov klubu nesúceho jeho meno… v zariadení kde sa liečil. Napriek chorobe pôsobil optimisticky a nestrácal zmysel pre humor.

Častým návštevníkom trenčianskej knižnice bol spisovateľ Pavel Dvořák, rád tu prezentoval svoje knihy. Podobne ako spisovateľ Rudolf Dobiáš, ktorý stál spolu so spisovateľom Jánom Maršálkom pri založení Literárneho klubu OMEGA. Minulý rok si pripomenul 25 rokov trvania. To považujem za svoj úspech, tiež som klub zakladala a ešte spomeniem Literárnu súťaž J. Braneckého „Studňa sa tajne s dažďom zhovára“… tento rok je 30. ročník jej trvania.

3. Angažujete sa tiež v Spolku slovenských spisovateľov a Matici slovenskej. Aká je podľa Vás úloha týchto organizácií v 21. storočí? Čo všetko sa Vám na pôde týchto inštitúcií podarilo uskutočniť a presadiť?

Založenie trenčianskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov 22. septembra 2015 je prínosom pri organizovaní literárnych a tvorivých aktivitách, čo sa prejavuje v spolupráci s Verejnou knižnicou Michala Rešetku (ktorá poskytuje svoju spoločenskú miestnosť a pomáha pri propagácii), Literárnym klubom OMEGA a jej predsedom Jánom Maršálkom, členom SSS, Miestnym odborom MS a jej predsedom Mgr. Matejom Mindárom, PhD. práve (MO MS bol iniciátorom vzniku LS J. Braneckého), KO Únie žien Slovenska a jej predsedníčkou PhDr. Jankou Jablonskou, členkou SSS a inými organizáciami. Spomeniem, že odbočka Spolku slovenských spisovateľov Trenčianskeho samosprávneho kraja vydala prvé číslo magazínu Literárna studňa. Zásluhou iniciatívy tajomníčky našej odbočky Margity Ivaničkovej, člena odbočky spisovateľa a šéfredaktora Štefana Gardoňa–Kaštýľského a s finančnou pomocou podporovateľov našej kultúry. Vďaka, že ešte sú.

4. Zostavila ste tiež niekoľko zaujímavých bibliografických letákov. Zaujal ma najmä Váš záujem o osobnosti ako Peter Jilemnický, Vincent Šikula či Etela Farkašová. Napísala ste tiež celý rad článkov aj o práci knihovníka či rôzne reportáže z podujatí. A aj o Vás samej vzniklo niekoľko článkov. Zanechala ste teda v oblasti kultúry veľkú stopu. Aké máte najnovšie životné plány?

Bibliografické letáky bývali súčasťou besied a prezentácii kníh spisovateľov. Profesionálne ich pripravili hlavne pracovníčky bibliografie, zopár som ich zostavila samostatne. Ako moderátorka a organizátorka  som si naštudovala informácie o živote a literárnom diele pozvaného spisovateľa, zaujímali ma recenzie a kritiky. O niektorých som napísala aj články, uverejnené boli v Trenčianskych novinách, v Knihovníkovi, Slovenských národných novinách, Literárnom týždenníku a v iných.

Na otázku o mojich ďalších životných plánoch je odpoveď veľmi jednoduchá. V prvom rade zdravie a od neho závisia všetky plány a predsavzatia. Vzhľadom na situáciu zapríčinenou  covidom, treba žiť  v realite, že plány sa môžu zmeniť zo dňa na deň. Neznamená to však, že prestaneme čítať, písať a vydávať knihy. Presvedčila nás o tom účasť 79 autorov na 29. ročníku spomenutej LS. Jozefa Braneckého a vydanie zborníka prác ocenených autorov. 

5. Ak by ste si mala vybrať jedného jediného autora a jednu jedinú knihu, ktorá Vás najviac v živote zaujala, ktorá by to bolo?

Mojou nesplnenou profesionálnou túžbou bolo stretnúť sa so spisovateľkou Hanou Zelinovou. Patrila k obľúbeným autorkám mojej matky. Nestalo sa tak a možno z toho dôvodu a s dávkou nostalgie sa často vraciam k jej knihe Vejár s fialkami alebo s kým mi bolo dobre. Zaujalo ma viac kníh ale pýtate sa na jednu jedinú.

6. Ktoré knihy Vás zaujali v poslednom čase?

Sledujem vydavateľské ponuky, recenzie v Literárnom týždenníku, v Slovenských národných novinách a v kníhkupectvách. Samozrejme nedá sa spomenúť všetky ale niektoré aj nie celkom najnovšie vydané:

Július Lomenčík: S hlbokou vierou v človeka,

Dušan Mikolaj: Medová baba,

Eva Fordinálová: Odklínanie Vajanského,

Mária Gallová: Od Bradla k Bradlu,

Ján Maršálek: Spoločnosť bez svetla,

Jozef Špaček: Od slova do slova,

Ján Tazberík: Spod hladiny kameňa,

Viera Švenková: Počúvaj vietor, Vzácne recepty a rady starých materí,

Peter Virsík, Peter Mišák: Rozprávky spod slovanskej lipy,

Imrich Vaško, Milan Rúfus, Jaroslav Rezník: Ľudovít Štúr, Génius národa a Európy.

7. Čo by ste odkázala našim čitateľom?

Napriek mnohým obavám o osud knihy a knižníc, ktoré nastali nástupom internetu a rôznych informačných technológii, som presvedčená, že kniha má svoje nezastupiteľné miesto a uháji si svoju pozíciu. Práve v knižnici sa internet veľmi skoro udomácnil, hlavne pre používateľov mladej generácie a študentov. Aj keď záujem o čítanie a literatúru poklesol, knihy sa stále vydávajú a majú svojich čitateľov. Knižnice svojimi modernými, nápaditými  aktivitami zvyšujú návštevnosť čitateľov aj z radov detí a mládeže. Moje poznanie: Knihu s jej ilustráciami, obalom, kvalitou tlače a jej vôňou podľa mňa nič nenahradí.

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás