Poslanec Národnej rady SR Ján Podmanický ako dlhoročný starosta malej kysuckej obce Stará Bystrica už osemnásť rokov pravidelne poriada oslavy zvrchovanosti. Týmto spôsobom miestna samospráva dlhodobo supluje najvyššie štátne inštitúcie, ktoré nemajú záujem pripomínať si dôležité míľniky národno-emancipačného zápasu slovenského národa o vlastný štát.
Kedy sa u Vás zrodila myšlienka pripomínať si túto významnú udalosť moderných slovenských dejín?
Stará Bystrica patrí medzi stredne veľké obce v rámci Slovenska, Oslavy zvrchovanosti organizovala prvýkrát v roku 2003 a odvtedy, s výnimkou pandémie, sa konali každoročne. Keď vznikala samostatná Slovenská republika mal som len 15 rokov, no schválenie Deklarácie zvrchovanosti som považoval za mimoriadne unikátny politický akt, ktorý rozbehol proces osamostatnenia. Keď sme mali diskusiu s pánom prezidentom Klausom a rozoberali sme prečo Česká republika nepotrebovala takýto akt prijať zhodli sme sa na tom, že na rozdiel od Čechov, ktorí mali svoje historické kráľovstvo, Slováci nemali ani svoje administratívne vymedzenie v rámci Uhorska. Slovenský národ Deklaráciou zvrchovanosti vlastne oficiálne potvrdil svoje sebaurčovacie právo, čo je mimochodom jeden z princípov medzinárodného práva verejného, a na základe uplatnenia sebaurčovacieho práva národov možno Deklaráciu považovať aj za dokument medzinárodného práva. Ja tak v skratke hovorím, že 17. júl je naším Dňom nezávislosti.
Pred pár dňami sa uskutočnili v Starej Bystrici oslavy tridsiateho výročia zvrchovanosti. Spolu s prezidentom Václavom Klausom a prezidentom Ivanom Gašparovičom prišli aj niektorí bývalí poslanci Slovenskej národnej rady (SNR), ktorí podporili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR 17. júla 1992. S akými ohlasmi z ich strany ste sa streli po skončení oficiálneho programu?
Pán prezident Gašparovič sa Osláv zvrchovanosti zúčastnil už niekoľkokrát, chodieval na ne aj vo funkcii prezidenta a vždy ich podporoval. V tomto roku, keď sme oslavovali jubilejné 30. výročie schválenia Deklarácie zvrchovanosti, sme chceli pozvať aj hlavných aktérov, ktorí stáli pri pokojnom rozdelení federácie, teda vtedajšieho predsedu českej a slovenskej vlády, Václava Klausa a Vladimíra Mečiara. Pán Mečiar sa ospravedlnil, pán prezident Klaus účasť obratom potvrdil. Strávil som s pánom prezidentom Klausom niekoľko dní, a môžem povedať, že niekoľkokrát sa veľmi pochvalne vyjadril aj na adresu organizátorov podujatia, aj na adresu Slovenska a jeho občanov. Václav Klaus je nesporne osobnosť európskeho formátu, som veľmi rád, že prišiel na Slovensko pozdraviť jeho národný sviatok. Myslím si, že to je najlepší dôkaz toho, ako rozdelenie spoločného štátu prospelo vzťahom medzi oboma bratskými národmi.
Objektívne treba povedať, že nie je úlohou Vašej obce takýmto spôsobom suplovať štátne orgány. Nebolo by efektívnejšie a vhodnejšie keby takého oslavy boli v réžii našich troch najvyšších ústavných činiteľov?
Bolo by to vynikajúce. Podávam im ruku, aby sa v budúcom ročníku pridali. V Starej Bystrici majú tieto slávnosti už dlhoročnú tradíciu, je to najväčšie podujatie k tejto udalosti na Slovensku, boli by sme nepochybne radi, keby nás štát podporil. Keď sa pred niekoľkými rokmi osláv zúčastnil vtedajší predseda vlády Róbert Fico, bol natoľko prekvapený atmosférou, počtom ľudí, kvalitou programu, že oficiálne avizoval záujem štátu oficiálne vstúpiť do organizovania týchto osláv a dať im záštitu celonárodného podujatia. V nasledujúcich mesiacoch však došlo k vládnej kríze, výmene vlády, a tento zámer sa nepodarilo naplniť. Myslím si však, že štát by mal spracovať program systematickej podpory všetkých podujatí, ktoré majú celoslovenský charakter a pripomínajú si naše pamätné dni a štátne sviatky.
Zo strany Vašich politických oponentov a niektorých „mienkotvorných“ médií ste boli kritizovaný, že hlavným organizátorom týchto osláv bola strana Smer-SD. Na základe toho na poslednú chvíľu zrušili svoju účasť folklórny súbor SĽUK a hudobná skupina Peter Bič Project…
Po tých niekoľkých dňoch, ktoré od osláv uplynuli, si myslím, že dôvodom kritiky bol fakt, že vôbec si niekto dovolí ešte oslavovať národný sviatok. Progresívne elity predsa neuznávajú také hodnoty, ako národ, ako rodina. Oslavovať sa môže len Pohoda. Finančná podpora zo strany Smer sa použila len ako zámienka na útoky, pritom by sme bez problémov prijali podporu aj z iných politických strán, tá však neprišla. Treba si uvedomiť, že náklady na takéto podujatie, kde vôbec nevyberáme vstupné, sú dosť veľké, v poslednom období ešte vzrástli, snažili sme sa preto osloviť množstvo sponzorov a podporovateľov. Ak nás niekto podporil, treba mu skôr poďakovať a nie naň útočiť. Chcem zdôrazniť, že naším zámerom bolo dať priestor zástupcom politických strán naprieč politickým spektrom, pozvali sme poslancov aj z vládnych strán, prišiel a vystúpil iba pán poslanec Svrček zo Sme rodina. Pozvali sme aj pani prezidentku, pani županku, mohli prísť, mohli vystúpiť s príhovorom a ukázať, že pri oslave našich národných sviatkov vedia politici prekročiť svoj tieň. Napriek zmene programu napokon Oslavy zvrchovanosti dopadli výborne, program bol mimoriadne kvalitný a pôsobivý a do Starej Bystrice prišli tisíce ľudí z celého Slovenska.
Myslíte si, že by sa odkazom Deklarácie o zvrchovanosti po nejakom čase mohla stotožniť slovenská spoločnosť naprieč politickým a hodnotovým spektrom?
Viete, my sme pozvali aj podpredsedu KDH. Chceli sme mu dať priestor, aby vystúpil, aby sme už to ich nešťastné nehlasovanie za Deklaráciu hodili za hlavu. Napokon, KDH tiež chcelo samostatnú hviezdičku na vlajke EÚ pre Slovensko, tiež podporovali národno-emancipačný proces, za Deklaráciu nehlasovali len z malicherných politických dôvodov, lebo Mečiar. Toto by sme už mali hodiť za hlavu. Bolo by to veľké gesto, keby sa KDH pridalo k tým, ktorí si pripomínajú vznik štátu, najmä, keď ho v hĺbke srdca aj skutočne chceli. Myslím, že ľudia na Slovensku by to ocenili. Nie som však naivný v tom, že všetky politické strany sa pridajú, ako som už povedal, progresívci majú vo svojej DNA bol proti národnému štátu a normálnej rodine. Ostatné strany by to však mali prekonať. Veľmi sympatický bol postoj poslanca Gyimesiho, ktorý chcel do Starej Bystrice prísť a plánovali sme aj jeho vystúpenie. Škoda, že opäť z malicherných politických dôvodov mu to zakázali, bolo by to veľké gesto spájania v dôležitých témach, keby vystúpil na Oslavách zvrchovanosti nielen ako politik Oľana, ale najmä ako politik maďarskej národnosti. Škoda, snáď nabudúce sa to podarí.
Ako hodnotíte fakt, že väčšina ľudí, ktorí v roku 1992 bojovali proti slovenskej samostatnosti, prijala neskôr vysoké štátne funkcie?
Pozitívne. Takýmto spôsobom si k novému štátu museli chtiac-nechtiac vytvoriť vzťah. Tým, že na Slovensku boli vo vládach aj ľudia, ktorí samostatné Slovensko v roku 1992 odmietali, boli priamo zainteresovaní na tom, aby bolo úspešné. Nie vždy sa to podarilo, ale u mnohých táto snaha bola. Napokon, najlepšie to bolo vidieť na tom, že po vzniku samostatnej SR vlastne už neexistovala nijaká relevantná politická sila, ktorá by mala záujem obnoviť Česko-Slovensko. Dnes síce vzniká politická sila, ktorá by chcela Slovensko rozpustiť v nejakej anonymnej a globalizovanej Európe, som však presvedčený, že aj tejto výzve sa bude musieť slovenská politika postaviť čelom. Ja osobne považujem Európsku úniu za úniu národných štátov a jedine takýto charakter únie má zmysel. Snahy Francúzska a Nemecka zrušiť právo veta pri hlasovaniach v Európskej rade by znamenalo, že by veľké štáty prevalcovali štáty malé. Dnes má Slovensko rovnaký hlas ako Nemecko a môže zablokovať akékoľvek preň nevýhodné rozhodnutie. Po zmene by sme sa vrátili naspäť do akejsi analogickej podoby Rakúska-Uhorska.
Vráťme sa ešte na chvíľku do roku 1992. O Vás je známe, že ako politik so sociálnym a národným cítením ste silnom veriacim katolíkom. Ako vnímate fakt, že KDH v tom čase nepodporilo národno-emancipačný proces slovenského národa?
Vlastne som sa už k tomu vyjadril. Považujem to za chybu, ale s touto chybou sa môže KDH jednoducho vysporiadať tým, že si ju aspoň čiastočne prizná. Mýliť sa je ľudské. O to viac by to bolo prospešné, keď si uvedomíme, že KDH má v podstate svojho programu zakódovanú ochranu rodiny a národa. Ale nechcem radiť politikom KDH, neprislúcha mi to.
Otázka na záver. Ako hodnotíte takmer tridsaťročný príbeh samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva?
Ja považujem príbeh samostatného Slovenska za príbeh pozitívny. Ak by sme sa neosamostatnili, tak by sme sa dodnes s Čechmi hádali, kto na koho dopláca a skôr či neskôr by k osamostatneniu muselo prísť. Takto sme to urobili kultivovane, ukážkovo, celému svetu sme ukázali, ako dokážu svoje spory riešiť dva civilizované národy. Dali sme svetu lekciu demokracie, humanizmu, vyspelosti, a na to by sme nemali zabúdať. Politikov, ktorí to vtedy dokázali, by sme mali mať v úcte, nebola to samozrejmosť. Najmä, keď sa pozrieme na krvavé spôsoby rozdeľovania na Balkáne a vo východnej Európe. Tým, že sme zrazu nadobudli právo rozhodovať sami o sebe, stratili sme možnosť na niekoho sa vyhovárať. Ak sa nám niečo nepodarilo, museli sme to prijať, ako naše vlastné zlyhanie. A ak sa nám niečo podarilo, mohli sme sa z toho tešiť ako z vlastného úspechu. Hoci najlepšie to vidieť v športe, kde Sagan alebo Vlhová boli stelesnením úspechu slovenskej samostatnosti, môžeme to vidieť v každej oblasti, kde sa nám niečo podarilo.
Zhováral sa: Matej Mindár
