Väčšinou máme pocit, že stáť pred kamerou je jednoduché a prirodzené. Z vlastnej skúsenosti viem, že to tak nie je. Vyjadrovať sa pred kamerou, hovoriť súvislo, bez všelijakých „hmmm“, „eee“, a podobných zvukových vsuviek si vyžaduje tréning a prax. Pravdou však zostáva, že aj tí najtrénovanejší, medzi ktorých sa určite neradím, majú niekedy problém. Nájsť vhodné slová, hovoriť k veci, nezapliesť sa a byť pohotový je umenie. Okrem mediálneho tréningu si kvalitný výkon vyžaduje aj určitú dávku odvahy. Prekonať vlastný strach, potlačiť ho a povedať, čo je potrebné a hlavne tak, aby tomu rozumeli masy, je umením dosiahnuť vyváženosť. Samozrejmým a nevyhnutným predpokladom je znalosť problematiky.
Problém, ktorý dlhodobo kvári verejnú diskusiu, je šírenie takzvaných poloprávd, prípadne dezinterpretácia niektorých faktov. Ľudia sledujúci vystúpenie verejne činnej osoby sa môžu aj strhať, aby poukázali na „zámerné šírenie dezinformácií“. Napísať text, ktorý si autor môže pred vydaním po sebe niekoľkokrát prečítať, nájsť chyby a opraviť ich, je oveľa jednoduchšie. Ani takáto niekoľkonásobná kontrola však nezaručuje úplnú bezchybnosť. Aj o tom niečo viem.
Preto obdivujem ľudí, ako je aj pán Šimečka, na ktorom je miestami vidieť, že ani on sa tréme nevyhne. Z pozície europoslanca si nemôže dovoliť nevyjadrovať sa verejne, prípadne odmietať verejné debaty. Samozrejme, v čase, keď bol odborným asistentom Borisa Zalu, europoslanca za Smer, bola jeho situácia iná a takýmto verejným debatám sa mohol vyhnúť. Dnes je žiadaným respondentom a mnohé médiá ho pozývajú do debát. Nedávno som si vypočula jeho vyjadrenia z 20. decembra 2021. Bol v debate s ministerkou spravodlivosti Kolíkovou a Vladimírom Šuchom. Pán Šucha sa stal vedúcim Zastúpenia Európskej komisie v SR. I keď by sa mohlo zdať, že pán Šucha dostal tento post preto, lebo je spolu s pánom Šimečkom a prezidentkou Čaputovou členom Progresívneho Slovenska, z jeho vyjadrení som mala pocit, že vie, o čom hovorí a profesionalita mu nechýba.
Pán europoslanec Šimečka sa však v niektorých pojmoch plietol. Netreba azda pripomínať, že neexistuje „Európsky súdny dvor“. Tento termín nesedí, keďže existuje Súdny dvor EÚ. Jedným z najväčších prebreptov, ak to takto smiem nazvať, bolo vyhlásenie pána Šimečku, že „…ale ja osobne neverím, že tá Konferencia o budúcnosti Európy povedie priamo k zmene Lisabonskej zmluvy a zmene toho článku 7“. Zopakujem to, človek v priamom prenose môže a aj urobí niekoľko prešľapov. Krátke vysvetlenie toho, prečo nie je možné zmeniť Lisabonskú zmluvu, je fakt, že Lisabonská zmluva je nemeniteľná, keďže je revíziou zakladajúcich zmlúv EÚ rovnako, ako napríklad Maastrichská zmluva, prípadne Amsterdamská alebo zmluva z Nice. Tieto zmluvy sú dané a nemeniteľné. Meniť je možné iba a výlučne zakladajúce zmluvy. Novelizačnými zmluvami, ako je aj zmluva Lisabonská. Na druhej strane je možné konštatovať, že v tomto prípade sa pánovi europoslancovi jeho viera vyplatí. Lisabonská zmluva nebude menená nikdy.
Jeho vyjadrenie však môže vzbudzovať dojem, že jej zmena možná je. Upozorňujem na to z dôvodu, že pani ministerka Kolíková pripravuje nový trestný čin „šírenia nepravdivých informácií“. Aj takéto vyjadrenia, hlavne politikov, môžu vzbudiť rôzne obavy príjemcov týchto informácií. Preto opätovne vyzývam k tomu, aby sa slovenská spoločnosť ako celok, a hlavne my právnici, postavila proti prijatiu takejto zmeny Trestného zákona. Ak by takáto zmena trestného zákona prešla, neznamenalo by to, že kráčame smerom do pekla. Bolo by to dôkazom toho, že už sme brány pekla prekročili!
P. S.: Chcela by som predísť konšpiráciám. Tak, prosím, nech nikto nešíri bludy o tom, že pani prezidentka drží túto vládu preto, lebo sa jej po dohode podarilo strategicky rozmiestniť ľudí z Progresívneho Slovenska! To určite nie je dôvod, prečo nevypísala referendum o predčasných voľbách, všakáno!
Zdroj:
