fbpx
NázoryJ. Laššáková: O DEFINÍCII FAŠIZMU ALEBO AKO SA Z...

J. Laššáková: O DEFINÍCII FAŠIZMU ALEBO AKO SA Z OČKOVANIA STALA POLITICKÁ IDEOLÓGIA (ako bonus video M. Havran)

-

J. Laššáková: O DEFINÍCII FAŠIZMU ALEBO AKO SA Z OČKOVANIA STALA POLITICKÁ IDEOLÓGIA (ako bonus video M. Havran)

Dnes a denne sa stretávame s tým, že sa ľudia od seba viac a viac vzďaľujú. Politici už nie sú štátnikmi. Ani v zahraničí, ani u nás doma. Nielen preto, lebo svet samotný je stále viacej komplikovaný a na jeho problémy neexistujú jednoduché riešenia. Ľudia sú roztrieštení, pretože sa k tomu nechávajú viesť politikmi. Z politiky stalo živobytie. Namiesto princípov politici presadzujú čiastkové, často nepodstatné ideologické agendy, ktoré momentálne takpovediac „just-in-time“ zaujmú pozornosť časti spoločnosti.

Komplexné videnie spoločnosti sa nenosí. V dnešnej politike je utópiou požadovať od lídrov schopnosť vidieť za roh, teda nad rámec štvorročného volebného cyklu. V rozhovore pre portál Startitup sa europoslankyňa Nicholsonová vyjadrila, že k rozdeleniu a polarizácii spoločnosti prispela aj ona. Úprimné (?) a veľmi pravdivé hodnotenie. No na druhej strane si myslím, že nikto neurazil ego prezidentky Čaputovej viac, ako sa to podarilo Nicholsonovej v relácii Zuzany Kovačič Hanzelovej. Garnitúru súčasných slovenských politikov totiž zhodnotila tak, že medzi nimi nevidí nikoho, kto by dokázal stmeliť slovenskú spoločnosť. Jej nápad s oslovením osoby, ktorá by to dokázala, považujem za správny. Dokonca s jej výberom Miroslava Šatana celkom súhlasím tiež. Nie však do funkcie predsedu nejakej novovznikajúcej strany. V tomto sa rozchádzame. Stmelenie spoločnosti nemôže a v dnešnej dobe ani nebude o „boji za určitú politickú stranu“. Musí ísť o spoločnosť ako celok.

Štátnici, ako sa zdá, vymreli. Respektíve ľudia sú natoľko pohádaní, emócie vybičované do takej miery, že stmelenie spoločnosti bude možné dosiahnuť iba veľmi ťažko. Zaujať však k problému postoj mŕtveho chrobáka, teda nič nerobiť, tiež nie je riešením. V knihe „Míľniky a náhrobky právneho štátu“ som prirovnala už bývalú vládu, na čele ktorej stál Igor Matovič aj de iure, nielen de facto ako dnes, k režimu s fašistickými a fašizoidnými praktikami. Ani výčitky osôb venujúcich sa histórii, že používanie tohto pojmu je chybné, neobstoja. Paralely s minulosťou sú evidentné.

- reklama -

Z pohľadu súdržnosti spoločnosti sú úplnou katastrofou pokusy politikov, dokonca výdatne podporované aj médiami, aby sa politici postavili na stranu zaočkovaných, lebo tých sa nemá kto zastať. Sociológovia urobili prieskum, prieskumné agentúry sa tej myšlienky chytili a mnohé politické prázdne nádoby bez vízie a vlastných myšlienok ohľadom budúcnosti národa a jeho postavenia vo svete sa toho chytili. Nerozmýšľajúc pri tom o dôsledkoch ani o minulosti. Nielen o svetovej histórii, ale ani o našej vlastnej. Mnohí politici majú podľa definície Michala Havrana mladšieho nábeh stať sa fašistami. Žiaľ, až pričasto sa obracajú na sociológov s požiadavkou, „povedz mi, čo národ chce, a ja mu to budem ponúkať“. No to, čo prezentuje ako fašizmus tento protestantský teológ, nie je definíciou fašizmu, ale je symptomatickým prejavom tejto zhubnej ideológie.

Pozrite si video a vypočujte si, ako definuje fašizmus pán Havran. A potom sa skúste zamyslieť, čo by sa stalo, ak by sa niekto verejne a nahlas zastával takzvaných tradičných hodnôt a práv „skupín patriacich k väčšine“. Predstavme si spolu, ako by v takzvaných mienkotvorných médiách dopadol niekto, kto by sa verejne zastal „heterosexuálov“, „kresťanov na Slovensku“, prípadne „bielych Slovákov“… Ako by ho označovali niektorí novinári? Ako by sa tvárili niektorí politici?

Ak bola platná definícia, ktorú vyslovil Michal Havran v januári 2017 v debate s Richardom Sulíkom a ktorá bola navyše v čase jej vyslovenia oslavne prijímaná vtedy ešte naozaj hlavným prúdom, ako je možné, že dnes niektoré politické strany a niektorí novinári kričia na poplach, že „očkovanej väčšiny sa nikto nezastáva“? Možno tomu budú viacerí rozumieť. Osobne sa priznám, že ja medzi tých, čo tomuto trendu rozumejú, nepatrím. Neviem si totiž dosť dobre vysvetliť, ako dokážu novinári tlačiť aj opozičných politikov do toho, aby podporili očkovanie. Nechápem, ako môžu novinári vyčítať Ficovi, ale aj Pellegrinimu, že sa nevyjadria jednoznačne v prospech očkovania. Aby sa už konečne z očkovaných stala „väčšina“, ktorej záujmov sa bude politik zastávať na úkor menšiny. Lebo potom už bude platiť Havranova definícia? Nerozumiem tomu, prečo zrovna novinári, ktorí by mali zastávať pluralitu názorov, nerozumejú tomu, že nejaká „spoločnosť“, či už politická strana, debatný krúžok, ale aj národ ako taký, môže žiť v pokoji a harmónii aj vtedy, ak sú medzi nimi určité názorové rozdiely. Prečo treba tak tlačiť na očkovanie? Prečo je nutné dosiahnuť väčšinu v spoločnosti v tejto konkrétnej otázke? Aby mohla väčšina prevalcovať menšinu? Nebrať na ňu ohľad a nútiť ju prispôsobiť sa? Potom už bude boj za práva väčšiny legitímny? Zrieknu sa novinári protežovania očkovania v momente, keď sa z neočkovaných stane na Slovensku menšina? Budú sa jej zastávať tak, ako sa zastávajú iných menšín? Aby ich nikto, a už vôbec nie Michal Havran, nemohol označiť za fašistov?

…jedine, že by niektorí odkryli karty a oficiálne si nalepili na čelo nálepku „diktátor neuznávajúci iný, iba vlastný názor“!

Úprimne sa priznám, že nie som tolerantná v prípade, ak niekto niekomu vnucuje svoj názor nasilu v štýle „podrob sa a budeš patriť k väčšine!“ Tu nejde o medicínsky názor, ale právny aspekt problematiky. Každý má právo rozhodovať sám o sebe a o svojom tele. A ak uzná za vhodné, môže sa vystaviť nebezpečenstvu. Nie som fanúšikom extrémnych športov. No nikto mi nedal právo zakazovať ho tým, ktorých nadchýna! Zákazom týchto aktivít by nepochybne bola zaistená vyššia bezpečnosť osôb praktizujúcich extrémne športy. Lenže rozhodnutie, či sa ich niekto chce, ba či dokonca môže zúčastniť, nie je na mne. Je to o slobodnom rozhodnutí jednotlivca. A na toto sa dnes zabúda pri tak chúlostivej otázke, akou je očkovanie experimentálnou vakcínou, ktorá dostala iba podmienečné povolenie.

Zdroj: FB, Judita Laššáková

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Čakajú nás zásadné politické udalosti – referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné… Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

INLIBRI - online kníhkupectvo

spot_imgspot_img

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás