UROBÍME SI PORIADOK V HLAVE ALEBO NÁS UPRACÚ?

Jednou zo zásadných chýb nás Slovákov je naša malosť. Nemyslím geografickú. Mám na mysli vnútornú ľudskú malosť. Sme náchylní (nie, ty, samozrejme, nie, to tí ostatní) klaňať sa funkcii. Nie odbornosti, ale funkcii. A preto sa na Slovensku bez funkcií žije ťažko.

Nebudem tu rozoberať jednotlivé kroky, ktoré k tomu prispeli. Áno, samozrejme, som si vedomá toho, že za tento stav v spoločnosti môžu všetci ostatní! Nikdy nie ten, čo nám umýva ráno zuby, všakáno?!

Tak si to zhrňme.

Do vedúcich pozícii v štáte sme si dokázali navoliť osoby, ktoré sú presvedčené, že ak sa im niečo nepáči, môžu to zmeniť na svoj obraz. Bez ohľadu na následky. O tom, že by niečo mohlo byť aj protiústavné, prípadne porušovať medzinárodné dohody, sa nebudeme ani len zamýšľať, samozrejme. Ľudské práva? No to kto kedy videl, aby ich niekto, kto „dostal od ľudí mandát na zmenu“, aj dodržiaval? Prosím VÁS?! To sú také malichernosti, že každý, kto sa nimi zaoberá, je považovaný za debila. Veď ako povedala jedna z najväčších právnych kapacít v tomto štáte, pardon, v tejto krajine, „počas pandémie som najskôr človekom a až potom právnikom“. Bravo!

Maroš Žilinka a Jozef Kandera ukázali, že najskôr sú právnici a až potom ľudia, čím paradoxne prejavili obrovskú mieru humanizmu, pretože osud našej civilizácie je doslova závislý od dodržiavania zákona. A hneď sa nám tu vyrojili osobnosti svetového formátu, ktoré kritizujú prácu niekoho, kto sa drží litery zákona. Tí dvaja z Generálnej prokuratúry SR asi fakt nie sú normálni! Mohli ísť pokojne s prúdom a nemuseli čeliť kritike takých osobností slovenského právnického neba, akými sú Veronika Remišová, Zuzana Čaputová, ktorej poradcom je Peter Kubina, dobrý to kamarát Daniela Lipšica (určite Kubina nebude vyvíjať tlak na prezidentku v prospech kamoša, všakáno?!), vnímavá Mária Kolíková a vlastne by sme mohli pokračovať v písaní mien, lenže to by bol dlhý zoznam. Rovnakým myslením a prejavmi, aké prezentujú tieto dámy posadené vo výkonnej moci štátu, zaťažuje verejný priestor aj personálny substrát moci zákonodarnej. Tam, naozaj iba a výlučne tam máme profesionálov znalých veci, ktorých vedomosti a odbornosť a profesionálna integrita sú vychýrené v celom svete.

Dnes sa dostávame do situácie, keď sa na Slovensku začínajú vyhrocovať vášne nad všetky udržateľné limity. Mnohí, a väčšinou sú to politici, sa snažia verejnosť presvedčiť, že za všetko môžu ostatní. Pri tomto nastavení zmýšľania sa javí každá snaha o očistu ako prázdna fráza. Niet tej sily, ktorá by mohla tento stav v spoločnosti zvrátiť.

A keďže platia skratky a prázdne frázy pokrývajúce všetko, tak okrem „lebo Fico“ a „lebo Ficov človek“, máme aj inú univerzálnu výhovorku, „lebo platím hypotéku“. Dať výpoveď počas koronakrízy a zostať bez príjmu môže fakt iba idiot. To asi aj som. No iné som chcela.

Sme ochotní nečinne prizerať sa tomu, ako nevzdelanci ničia všetko, čo naši predkovia budovali celý život? Lebo ak áno, tak sme za vodou. Štát riadia diletanti, ktorí sú schopí ho spláchnuť do stavu „demokratúry“. Ak nie, pohodlie jednotlivca musí ísť bokom. Aby sa k slovu dostali fakty namiesto dojmov, ktoré všetci vnímajú, zdravý rozum namiesto propagandy, ktoré nám tu servírujú servilné médiá, a vytrvanie na pevných princípoch tých, ktorých chrbtica to vydrží.

Dnešná digitálna doba totiž ruší jednu axiómu z minulosti: dejiny už nepíšu víťazi, ale sociálne siete a fotka obrazovky ako dôkaz. Už nebude také jednoduché obracať kabáty smerom, odkiaľ aktuálne fúka nový politický vietor. A v tom množstve odborníkov na všetko, je ťažké udržať vztýčenú hlavu a neohnúť sa.

No nie je to nemožné. Niektorí to zvládnu, niektorí nie. Uvidíme, kto sa kam zaradí. Pretože strany sú dané. Jednou je oportunistická cesta pohodlia, druhou ochrana materiálneho právneho štátu. K tomu je nutné nielen vykročiť a mať chrbticu, ale mať poriadok a vedomosti v hlave. Inak s nami urobia poriadky tí, čo to v hlave upratané nemajú…

Zdroj: FB, Judita Laššáková