Slovenskom sa opätovne prehnala vlna výrokov Daniela Lipšica. Jeho vyjadrenie kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. On nielen môže, ale aj musí, keďže je Lipšicovým nadriadeným. Áno, prokuratúra je monokratický orgán, na čele ktorého stojí jej šéf, ktorým nie je nikto iný ako Maroš Žilinka. Zopakujem, ak by to bolo niektorým menej jasné. Takže v skratke: Maroš Žilinka je šéf a Daniel Lipšic podriadený a ak šéf tohto štátneho orgánu niečo povie, podriadený má zraziť opätky a splniť, čo šéf povedal! Také jednoduché. Hoci sa často zdá, že nie všetci to chápu. Tým, samozrejme, nemyslím pána Lipšica, všakáno! Ostatným prokurátorom nedovoľuje ani zákon, ani etický kódex prokurátorov, ktorých viaže k zdržanlivosti, aby sa vyjadrovali k otvoreným veciam, prípadne otvorene kritizovali kroky svojho šéfa na stránkach alebo vo vysielaní médií. Zdržanlivosť predviedol aj prokurátor Remeta v relácii SME.

Otázky moderátorky sa veľmi často dotýkali káuz, ktoré Remeta nielenže nedozoruje, ale sú aj živé. Niekoľkokrát jej musel vysvetliť, že k živým kauzám sa nielenže nechce, ale ani nesmie vyjadrovať. Nesmie sa vyjadrovať ani z dôvodu, že mnohé sú ešte v štádiu prípravného konania, ktoré je neverejné. Ak by sa k ním prokurátor Remeta vyjadril, i) spreneveril by sa svojmu povolaniu, ii) porušil by etický kódex prokurátora a iii) porušil zákon.
Na otázku, komu je nutné „veriť“ v tejto prestrelke, či vyšetrovateľke Santusovej alebo

Danielovi Lipšicovi, odpovedal Remeta síce šalamúnsky, zato dosť jednoznačne v prospech vyšetrovateľky. Tak mi napadlo, keď som to pozerala, prečo zrovna Santusovú novinári nezaraďujú do „klubu elitných vyšetrovateľov“?! Samozrejme, nikoho nemožno obviniť z toho, že je mizogýn! Na úžasnom Slovensku predsa nemôže byť „klub elitných vyšetrovateľov“ plný mužov, do ktorého vlastne ženy nikdy nebudú mať prístup, všakáno?!

Mimochodom, aj v orgánom „elitnej“ NAKA pôsobí niekoľko šikovných vyšetrovateliek a ešte šikovnejších kriminalistiek. No tie naše médiá nevelebia. Ba dokonca ani ikony samozvaného hlavného prúdu ženského pohlavia! Alebo som niečo prehliadla? Potom sa ospravedlňujem.
Avšak za jednu otázku musím moderátorku pochváliť. Áno, za jednu. Vraj „kedy budú výsledky“, respektíve kedy sa verejnosť dozvie, ako sa príbeh skončil. Konečne si niekto urobil v hlave aspoň na chvíľu poriadok a vyslovil otázku, ako dlho vlastne môže trvať trestné konanie, kedy asi budú informácie dostupné aj verejnosti! Odpoveď v podobe „niekoľko mesiacov“ bola uspokojivá pre verejnosť a médiá. Teda snáď. I keď musím uznať, že ani moderátorka nepoťahovala ústami, že je to veľaaaaaaaa.

Kvitujem, že pán prokurátor Remeta nezachádzal do detailov a odpovedal na otázku medzi riadkami. Jeho odpoveď mala uspokojiť zvedavosť verejnosti. A médií, pochopiteľne. Lenže to nie je také jednoduché. Ako príklad si zoberme trestné konanie Mikuláša Černáka, ktoré stále trvá. Jednou z jeho častí je totiž aj výkon trestu (tzv. vykonávacie konanie – 6. štádium trestného konania). Takže hovoriť s bohorovnosť niektorých politikov o tom, že „vtedy a vtedy sa to skončí“, je blud. Ľudovo povedané nikto totiž nemôže tušiť, koľko obvinenému, ak vôbec k obvineniu dôjde, sudca naparí!

Nikto druhému do hlavy nevidí. Teda, ak nie je niekým špeciálnym. Nie, nemyslela som teraz prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Mala som na mysli veštcov, mentalistov, telepatov a rôzne profesie tohto typu! Skrátka, ak nikto, tak nikto. Neprináleží nikomu sťažovať sa, že sa mu odpovede prokurátora Remetu nepáčili. A už vonkoncom nikto nesmie tvrdiť, a aby sme boli trendoví a použili nové slovo, že ide o „dezolátov“ diskutujúcich pod videozáznamom tejto relácie na YouTube kanáli, ktorí tvoria „sebranku nevzdelaných idiotov nespokojných so svojím životom, keďže nikdy nič nedosiahli“. Ich kritika odpovedí prokurátora Remetu bude tkvieť v niečom inom, samozrejme! Ďalej si nikto nesmie ani len náznakom myslieť, že novinárska obec sa neuspokojila s odpoveďami pána prokurátora preto, lebo dlhodobo spolupracovali s politikmi a namiesto pravdy ich vždy zaujímali iba senzácie, ktoré dominovali na titulných stránkach médií. Toto si nikto nemôže myslieť, lebo to tak určite nie je! Slováci sú veľmi vzdelaní, hlavne v práve a hlavne novinári, dominujú pritom dve disciplíny: ústavné a trestné právo, všakáno!

Tieto dve dominantné právne odvetvia, hlavne na Slovensku, sú doménou aj slovenských žurnalistov. Jednému by sa mohlo zdať, že im ide o senzácie a vďačne strkajú mikrofón pod nos tým politikom, ktorí sú ochotní sa vyjadriť. Hlavne ku každej téme. Lenže to je iba zdanie, všakže, pretože by to mohlo vyvolávať dojem, že novinári za výdatnej pomoci spriaznených politikov manipulujú verejnú mienku tak, ako im to vyhovuje a ako sa im to hodí. Toto si nikto na Slovensku o etalónoch žurnalistického remesla myslieť nemôže! Veď by to bolo popretím všetkého, čo je písané v etickom kódexe novinárov. Áno, aj tí majú také, nielen prokurátori.

Nesmieme zabúdať ani na to, že možná nespokojnosť s odpoveďami, ktoré poskytol prokurátor Remeta, a ich kritika z radov novinárov, sa môže javiť, ako určitá forma spolupáchateľstva, prípadne účastníctva. To sú dva pojmy trestného práva, s ktorým tu veľa osôb šermuje, neuvedomujúc si ich význam. Nikto príčetný si predsa nemôže myslieť, že novinári, a hlavne na Slovensku, by sa znížili k tomu, aby dávali obrovský priestor niektorým vyvoleným politikom iba pre to, aby plnili titulky! A teraz, keď to vyzerá tak, že sa do ich priazne votrel niekto, kto svojmu novému remeslu vlastne vôbec nerozumie a porušuje zákon a etický kódex, a toho „niekoho“ novinári dlhé roky protežovali a chránili pred vecnou kritikou neberúc do úvahy zničujúce fakty a skľučujúci skutkový stav ohľadom jeho osoby, sa vlastne stavajú na jeho ochranu iba preto, lebo vlastne chránia sami seba! Nie je predsa možné, že novinári na Slovensku doslova naleteli niekomu celkom podpriemernému, aby ho teraz PR článkami „kryli“! Toto sa nikomu nemôže takto javiť!