Donald Trump prisľúbil v predvolebnej kampani stiahnutie vojsk zo zahraničia. Sťahovanie vojsk aj z Afganistanu započalo počas jeho éry. Nový prezident USA Joe Biden v tom pokračoval. Dosť radikálne, keďže nedodržal termín výročia pádu Dvojičiek. Američania neodišli symbolicky, ale narýchlo.
Aktuálna situácia v Afganistane si vyžaduje širší pohľad. Z medzinárodno-právneho hľadiska, ale aj z geopolitického. Pozerať sa na jednotlivé krajiny vo svete bez súvislostí nie je možné. Teda, možné je, len to vedie k debaklom, ako sme boli toho svedkami minulý týždeň. Debakel nastal a ani krasorečnenie niektorých analytikov na tom nič nezmení. Keďže je táto téma veľmi komplexná, budem sa jej venovať širšie. Ale o tom budem informovať neskôr.
Konšpirácia na dnes, samozrejme, musí byť. Aby nedošlo k omylu, to, čo sa chystám napísať ďalej, vychádza z knihy Jiřího Hrkala – hydrogeológa. Kniha má názov „O lidech a vodě“ a vrelo ju odporúčam. Mnohým poskytne iný pohľad na dianie vo svete. Hlavne z pohľadu príčin vedenia vojen. Možno niektorých prekvapí, že jedným z dôvodov vedenia vojny je aj voda. Celkom zaujímavé zistenie, ak sa človek zamyslí nad tým, aké vodné zdroje má aj Slovenská republika, všakáno?!
Vráťme sa však k Afganistanu a k Hrkalovej knihe. Na strane 55 píše:
„Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) síce v roku 2011 konštatoval, že sa podarilo znížiť plochu, na ktorej sa pestuje ópium, o celých 22 %, keď si ale túto správu čítate ďalej, zistíte, že efektivita pestovania v Afganistane stúpla na 56 kilogramov ópia na hektár. Pre porovnanie, v krajinách Zlatého trojuholníka – Laosu, Vietnamu, Barmy a Thajska – dokážu z hektáru získať iba desať kilogramov ópia. Správa NATO z roku 2009 uvádza, že vojaci zničili 90 ton ópia, 7 ton morfia a 1,5 ton heroínu. Problém je v tom, že ročná produkcia ópia je v Afganistane zhruba 7.000 ton, čo na drogovom trhu predstavuje čiastku okolo troch miliárd dolárov ročne. Ópium je preto jedným z hlavných zdrojov financií Talibanu.“
Toľko citácia z knihy z roku 2014. Údaje nie sú najčerstvejšie, ale dokresľujú realitu. A dávajú za pravdu ľuďom, ktorí zastávajú názor, že tieto otázky nie je možné vytrhávať z kontextu, ale je nutné sa na ne pozerať komplexne. Úplnou konšpiráciou by bolo tvrdenie, že vojská opustili Afganistan preto, lebo zbrojársky priemysel si našiel náhradu príjmov v podobe výroby vakcín. Toto netvrdím, toto som len počula. Je to však oveľa väčšia konšpirácia ako tvrdenie, že predstavitelia moci z USA sa dohodli s predstaviteľmi Talibanu. Aj pre predstaviteľov tohto národnooslobodzovacieho alebo teroristického hnutia (závisí od uhľa pohľadu) bolo nevyhnutné, aby si pred Afgancami zachovali tvár. To sa dalo dosiahnuť tým, že USA a spojenecké vojská NATO opustia krajinu v chvate, čo vyvolá dojem, že Taliban víťazí. To môže vyvolať postupné upokojenie situácie v krajine. Na oplátku Taliban sľúbil, že nebude porušovať práva žien, bude rešpektovať aj niektoré ďalšie slobody a nebude sa mstiť obyvateľstvu, ktoré podporovalo spojencov alebo im poskytovalo rôzne služby.
A tu sa dostávame k dôvodu titulku tohto statusu. Afganistan sa po dvoch desaťročiach zbavil západných votrelcov. Nech sa na to z nášho „západného kresla“ pozeráme akokoľvek, odpor obyvateľstva proti „exportu liberálnej demokracii“ do krajiny, ktorá je z pohľadu západu nábožensky konzervatívna a politicky neliberálna, je pochopiteľný. Pre tých, ktorí uvažujú mozgom. To, čo vyhovuje jednému, nemusí a dosť často ani nevyhovuje inému. Afganci nie sú jednoliaty národ. Afganistan ako umelo vytvorený štátny útvar je tvorený rozdielnymi kmeňmi. Nikto nečakal, že tieto kmene sa dokážu zjednotiť. Podarilo sa to spojencom NATO a USA. Nie tým, že dokázali pretvoriť krajinu na liberálnu demokraciu západného typu. Dokázali to tým, že sa stali pre mnohé kmene a klany spoločným a nenávideným nepriateľom.
Bola by som rada, keby sme sa z tohto poučili aj my, Slováci, bez ohľadu na pohlavie, národnosť, farbu pleti, skrátka bez ohľadu na akékoľvek rozdiely. Musíme definovať spoločný cieľ. Všetci sa na ňom musíme zhodnúť a začať posúvať našu vlasť dopredu. Prvá vec na tejto ceste je stanovenie si správneho cieľa (v štvavej kampani politikov by slovo „cieľ“ niektorí nahradili slovom „nepriateľ“). Týmto cieľom by mala byť akceptácia iného názoru suseda, postavenie sa po jeho pravici či ľavici, a upretie zraku na politikov a vyzvať ich, aby začali národ zjednocovať, a nie rozoštvávať! Uvidíme, či to ako národ dokážeme. Pretože ak nie, sme na rozdiel od Afgancov odsúdení na zánik ako národ, dokonca aj ako štát.
P. S.: Pre tých, ktorých zaujíma geopolitika a vecný opis udalostí v Afganistane, odporúčam ostatný článok na stránke datel.sk.
Zdroj: FB, Judita Laššáková
