Slovensko sa v Pláne obnovy a odolnosti v oblasti vzdelávania zaviazalo k viacerým legislatívnym a obsahovým zmenám, ktoré len ťažko hľadajú podporu v širšej pedagogickej verejnosti. Samotné napĺňanie jednotlivých cieľov formou konkrétnych míľnikov sa ukazuje ako časovo nepripravené a vo viacerých prípadoch nereálne.
Poslanec NR SR a podpredseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik (SMER-SD) to uviedol po rokovaní s ministrom školstva Jánom Horeckým k novele školského zákona, o ktorej mal parlament rokovať tento týždeň.
K pripravovanej novele školského zákona sa kriticky vyjadrili viaceré profesijné a stavovské organizácie, špeciálny pedagógovia, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy, ale tiež niekoľkí tvorcovia tzv. kurikulárnej reformy. Problémy, na ktoré poukazujú sú tak vážne, že najlepšie sa javí vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Povinné predprimárne vzdelávanie detí od troch rokov naráža na obmedzené kapacity, profesijné vzdelávanie učiteliek materských škôl sa mení na slabé inovačné vzdelávanie v rozsahu 50 až 100 hodín, bez nároku na príplatok, podpora detí so sociálnym alebo špeciálno-pedagogickým znevýhodnením nie je dostatočne upravená, na financovanie asistentov učiteľov chýbajú peniaze, nový obsah vzdelávania sa má začať učiť bez pripravených učebníc, atď. Praktickým nevyriešeným problémom je rozdelenie ročníkov a predmetov do cyklov a oblastí. Doteraz úlohou učiteľov bolo voliť metódy a formy práce so žiakmi, nie kreovať obsah výchovy a vzdelávania. To je kompetencia štátu, ministerstva a na to zriadených organizácií. Preto obava z chaosu, v dôsledku rýchlych a nekomplexných zmien je úplne oprávnená.
V aktuálnom platnom znení zákona o výchove a vzdelávaní je jasne napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Na druhej strane však projekt kurikula zavádza povinné celoplošné zmeny pre všetky školy od školského roka 2026/2027. Do pilotného programu má byť zaradených len 30 škôl, so žiakmi prvého ročníka v trojročnom cykle a teda neexistuje žiadny časový priestor na jeho vyhodnotenie, spracovanie výsledkov a premietnutie do štandardov.
Podpredseda školského výboru Jozef Habánik napriek rozdielnym názorom oceňuje ochotu ministra školstva rokovať o obsahových zmenách. Aj keď stretnutie neprinieslo výraznejší posun a záruku akceptovania zásadných pripomienok opozície a strany SMER-SD, považuje ho za vecné a kultivované. Upozorňuje tiež na skutočnosť, že parlament v tomto týždni schválil v 1. čítaní dve poslanecké novely školského zákona (hodina telesnej výchovy naviac a rodičovský príspevok v predprimárnom vzdelávaní) , ktoré nie sú kompatibilné s vládnym návrhom a nie je jasné ako sa ministerstvo s uvedenými zmenami vysporiada. Výhovorky na plnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti neobstoja. Skôr, či neskôr vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb bude musieť z Európskou komisiou začať diskusiu na ich modifikáciu a aktualizáciu.
Zdroj: TO strany SMER – SSD
