Návrh rozpočtu ministerstva školstva pre rok 2023 počíta s celkovým objemom výdavkov v sume 4,03 mld. EUR, vrátane prostriedkov z rozpočtu EÚ, spolufinancovania, zdrojov Plánu obnovy a odolnosti a v kolektívnom vyjednávaní dohodnutom zvýšení osobných výdavkov (zohľadnenie 3%-nej valorizácie platov v školstve od 1. júla 2022, 10%-nej a 12%-nej valorizácie pre pedagogických, odborných a výskumných zamestnancov, 7%-nej a 12%-nej valorizácie pre nepedagogických zamestnancov od 1. januára, resp. septembra 2023).
Poslanec NR SR a podpredseda Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik (SMER – SD) upozorňuje, že na prvý pohľad si tak školstvo prilepší oproti roku 2022 cca o 10,63%. Ak odpočítame rast výdavkov na zákonnú valorizáciu platov učiteľov a ďalších zamestnancov v školstve v alokovanej výške 392,17 mil. EUR, vidíme, že návrh rozpočtu počíta s objemom výdavkov 3,63 mld. EUR, čo je len 99% aktuálneho roka, a teda nezohľadňuje základné požiadavky na krytie prevádzky škôl a školských zariadení po započítaní vysokej inflácie v tomto a budúcom roku, a už vôbec nie dopady prijatých legislatívnych zmien z vládnych alebo poslaneckých noviel zákonov.
V návrhu rozpočtu je kompenzované zvýšenie normatívnych výdavkov v regionálnom školstve o 40 mil. EUR na pokrytie nárastu počtu žiakov a zvýšenie cien energií, zvýšenie príspevku pre subjekty zapojené do systému duálneho vzdelávania o 2,2 mil. EUR a kapitálové výdavky na riešenie havarijných stavov škôl o 1,5 mil. EUR a výkonnostné odmeňovanie verejných vysokých škôl v sume 27 mil. EUR.
Rozpočet už nepočíta v Národnom programe rozvoja športu s kapitálovými výdavkami pre športovú infraštruktúru (rekonštrukcia a modernizácia futbalových štadiónov) vo výške 4,5 mil. EUR, Fond na podporu športu príde o 11,5 mil. EUR a vysoké školy nedostanú krytie viazaných výdavkov z rokov 2021 až 2022 vo výške 45 mil. EUR.
Podpredseda školského výboru Jozef Habánik ďalej upozorňuje vládu SR, že práve v čase nárastu socio-patologických javov a násilia v našej spoločnosti môžu chýbajúce zdroje na rozvoj športovej a školskej infraštruktúry prehĺbiť dlhodobo pozorované prejavy psychickej a vedomostnej nevyrovnanosti žiakov. Na jednej strane kritizujeme, že mládež sa nehýbe, že obezita a problémy s pohybovým aparátom sa týkajú čoraz mladších vekových kategórií. Kritizujeme ich posadnutosť technológiami a sedavý štýl života. A na druhej strane uberieme práve oblasti športu, ktorý už teraz živorí? Veď niektoré mestá a obce nemajú ani na bežnú prevádzku mládežníckych klubov. Takmer všetko financujú rodičia.
Ako uvádza Jozef Habánik, školám budú v budúcom roku chýbať finančné prostriedky minimálne vo výške 170 mil. EUR, a to v nasledovných oblastiach:
– nepokrytie finančných nárokov na normatívne financovanie v objeme 47,1 mil. EUR,
– nepokrytie výrazného nárastu cien energií, ktoré musia školy a školské zariadenia uhrádzať dodávateľom na základe uzatvorených zmlúv v objeme 38 mil. EUR,
– udržateľnosť pracovných miest pre takmer 1 164 zamestnancov podporných tímov (370 školských psychológov, 544 špeciálnych pedagógov a 250 sociálnych pedagógov), kde tieto pozície boli finančne kryté v rámci projektov z EŠIF,
– osobných nákladov asistentov učiteľov vo výške 47,4 mil. EUR,
– úradom regionálnej školskej správy bude chýbať cca 824 tisíc EUR,
– a na základe analýzy členov Koordinačnej rady súťaží, na dofinancovanie okresných a krajských kôl súťaží žiakov treba ešte 1,1 mil. EUR.
Ak chceme skutočne priniesť systémové zmeny z „papiera a metodických usmernení“ do obsahu vzdelávania a kurikula, je potrebné školstvo dofinancovať minimálne vo vyššie uvedených čiastkach. Podporné tímy, asistenti učiteľa, školskí psychológovia, pohyb a zdravý životný štýl, školská infraštruktúra, vysokoškolské vzdelávanie, implementácia štandardov pri prevencii proti extrémizmu a šikane sa musia stať skutočnou, t.j. aj finančnou prioritou.
