Ukrajina sa k tomu vrátila. Napriek tomu, že urobila všetko pre to, aby sa akreditovala ako moderná demokracia a predovšetkým aby sa jej podarilo presvedčiť polovicu sveta, že s otázkou neonacizmus sa vysporiadala, Verchovna rada, jej parlament, si 2. januára opäť uctila Stepana Banderu.
Haaretz proti revizionizmu
Podľa mainstreamových médií je Bandera aj v súčasnosti kontroverznou postavou ukrajinskej histórie, ktorého si právom pamätali ako postavu spojenú s nacizmom a rovnako si pamätali aj jeho skutky.
Keďže uvedená temná strana Ukrajiny by mala byť raz vymazaná rovnako ako rehabilitácia práporu Azov, nie je možné ignorovať ani stále existujúcu Banderovu glorifikáciu. Našťastie pre svet to boli Haaretz (založené v roku 1918, čo z nich robí najdlhšie fungujúce noviny, ktoré sa v súčasnosti tlačia v Izraeli), ktoré si ju pamätajú a pripomenuli ju ľudstvu článkom napísaným Samom Socolom, z ktorého je potrebné uviesť nasledovné úryvky:
„Citujúc ukrajinského ultranacionalistu a antisemitu Stepana Banderu, ukrajinský parlament v pondelok vyhlásil, že „úplné a najvyššie víťazstvo ukrajinského nacionalizmu bude, keď Ruská ríša prestane existovať.“
„V súčasnosti boj s Ruskou ríšou pokračuje,“ napísala Verchovna rada na svojom oficiálnom twitterovom účte a uviedla, že náčelník štábu ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj si je „dobre vedomý“ týchto usmernení Stepana Banderu‘.“
„Zatiaľ čo Bandera strávil väčšinu druhej svetovej vojny v nemeckom koncentračnom tábore, jeho stúpenci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) krajne pravicového hnutia a jeho polovojenské krídlo, Ukrajinská povstalecká armáda (UPA), sa zapojili do kampane etnických čistiek a zabili desaťtisíce Poliakov a Židov.“
Socol si spomína, keď v roku 2016 vtedajší izraelský prezident ReuvenRivlin v prejave k ukrajinskej Rade „kritizoval poslancov za glorifikáciu členov OUN a požadoval, aby Kyjev nerehabilitoval ani neoslavoval antisemitov.“
Nielen Rivlin, ale aj jeho nástupca, súčasný izraelský prezident, v prejave z roku 2021, uverejnenom v ukrajinských médiách pred spomienkou na masaker v BabynYar, „varoval pred pokušením oslavovať vojnových zločincov z druhej svetovej vojny alebo rehabilitovať vojnových kolaborantov.“
Nakoniec, „po minuloročnom výročnom pochode na Banderovu počesť v Kyjeve vtedajší izraelský veľvyslanec Joel Lion tweetoval, že Izrael „dôrazne odsudzuje akúkoľvek glorifikáciu kolaborantov nacistického režimu“ a dodal, aby sa Ukrajina sa „vyrovnala so svojou minulosťou'“.
Poliaci vyhladení Banderom
„Bandera bol vrahom zodpovedným za genocídu Poliakov v rokoch 1943-44, keď jednotky UPA zabili asi 100 000 poľských civilistov,“ tweetoval predseda výboru poľského parlamentu pre záležitosti EÚ.„Je viac ako prekvapujúce, že aj v súčasnom časesvojho boja ukrajinskí priatelia naďalej oslavujú túto „postavu. Nie je to ľahké s Rusmi – pokračoval – ale porazili nacizmus – boli to oni, ktorí prišli do Berlína, nie do USA, ale tieto záležitosti sú súčasťou atavistických nedorozumení medzi Rusmi a Poliakmi.
Toto znamená, že má zásluhu na tom, že aktuálne správy stigmatizoval komentárom, ktorý ešte výraznejšie zdôrazňuje ticho západnej politiky, ktorá síce spúšťa poplachy o fašizme, avšak väčšinou iba symbolicky.
Skutočnosť, že to bola samotná Rada, ktorá oficiálne volala na slávu Banderovi, pripomína pokračujúcu vernosť myšlienkam svojmu zosnulému hrdinovi, čo je znepokojujúce.
Ukrajina roku 2023 ako Nemecko z roku 1933?
Zaplavujeme Kyjev zbraňami, ktoré dali dohromady najmocnejšiu armádu v Európe – jedinú, ktorá bola skutočne organizovaná na boj, pričom ostatné sa doteraz používali väčšinou v mierových misiách.
Ak a keď sa raz táto vojna skončí, vojenská sila Ukrajiny by mohla naďalej zotrvať, nevidno totiž, že by sa zastavil tok zbrojenia, zatiaľ čo jej hospodárska situácia, keď sa vyčerpajú zahraničné finančné prostriedky, sa pravdepodobne zrúti.
Situácia je podobná stavu v Nemecku po prvej svetovej vojne, keď bolo práve pomocou pohlcujúcej krízy zapálené monštrum nacizmu. História má vo zvyku opakovať sa. V tejto súvislosti je tiež dobré pamätať na to, že tragický vzostup nacizmu ostatné európske krajiny podcenili a Spojené štáty ho ignorovali až kým nebolo príliš neskoro. Podceňovanie, ako sa zdá, sa opakuje v prípade Ukrajiny, stále zaplavenej temnými impulzmi minulosti. A zrejme nie v nižších poschodiach.
Preklad: Dana Bystrická
