Beata Krasňanská je umelkyňa, v tvorbe ktorej sa snúbi náboženské a estetické cítenie tak jednoducho, akoby išlo o dve strany tej istej mince. V nedávnom rozhovore nám prezradila pár zaujímavosti zo svojej tvorby. Nech sa páči…..
- Ste umelkyňa telom i dušou. Od kedy sa venujete umeniu?
Asi už od detstva. Profesionálne od roku 2013. Aj keď všetky kroky v mojom živote smerovali k umeniu. Pamätám si ako ma v detstve uchvátili nástenné maľby v chrámoch. V hĺbke srdca som zatúžila dotknúť sa tých diel. Niekedy vtedy som sa rozhodla stať sa celoživotnou umelkyňou.
- Keď chce byť niekto umelcom musí aspoň trochu disponovať nadaním. Dá sa naučiť umeniu alebo je to niečo, čo musí byť človeku dané do vienka?
Jeden múdry mysliteľ raz povedal: ,, Talent ťa nestojí nič, ale venovať sa mu stojí celý život.“ Poznám veľa talentovaných ľudí , ale pokiaľ sa ich túžba nedotkla v srdci, tak ich talent upadá. Každý máme talenty. Otázne je či to objavíme a rozvinieme alebo zakopeme.
- Platón hovoril o jednote krásy, dobra a pravdy. Zhoduje sa Beáta Krasňanská s Platónom pri maľovaní svojich diel.
Verím že všetky tieto ideály pochádzajú od Boha. Pokiaľ má umelec v srdci tieto ideály, aj jeho umenie odráža harmóniu.
- Z vašich slov cítim čosi ako Božskú inšpiráciu. Inšpiruje vás viera , náboženstvo, osobné presvedčenie?
Inšpiráciu vnímam ako cestu. Ako túžbu , ktorá ma sprevádza celý život. Zdrojom tejto inšpirácie, je pre mňa viera v Krista a nasledovanie jeho učenia.
- Čo s umelcami ktorí, neboli veriaci a dokázali tvoriť nádherné diela?
Verím, že aj v nich bola zakorenená túžba poznať dobro. Bez toho aby si toho boli vedomí.
- Pri pohľade na postmoderné umenie súčasnosti, mám pocit, akoby nám chcelo evokovať nestálosť, premenlivosť a relativizovať svet. Čo sa stalo s ľuďmi a umením?
Umenie vždy odráža svoju dobu, 19. a 20. storočie bolo veľmi turbulentné. Myslím si, že dnešná spoločnosť zíva prázdnotou. Túto prázdnotu odráža aj umenie.
- Existuje hranica medzi tým, čo je a čo nie je umenie?
Domnievam sa, že umenie končí tam kde sa vytráca zmysel a nastupuje extravagancia ako hlavný prostriedok na oslovenie percipienta.
- Čím sa pri tvorbe svojich diel riadi Beáta Krasňanská?
Jednotou formy a obsahu. Verím, že forma (to ako dielo vyzerá navonok) je rovnako dôležité ako obsah- zmysel, ktorý musí odovzdávať. Pokiaľ sa kladie príliš veľký dôraz na formu, stáva sa umenie bezobsažným a gýčovým. Pokiaľ ale kladie dôraz na obsah, môže byť dielo nepríťažlivé, pretože nepritiahne ľudskú pozornosť. Takže jednota obsahu a formy.
- Vo vašich dielach často pracujete so svetlom. Prečo?
Cez hru so svetlom chcem vyjadriť túžbu osvietiť tento svet a poukázať na vyššiu sféru, ktorá nás presahuje. Snažím sa svetu darovať svetlo. Priniesť svetlo do dnešnej doby.
- Často využívate hru červenej a modrej farby. Má isť o prepojenie pozemského utrpenia s nebeskou nádejou?
Dalo by sa to tak povedať. Aj keď niekedy sa riadim výlučne citom a až neskôr hodnotím to čo som nakombinovala.
- Ďalším so silných motívov je národná tematika. Usilujete o niečo ako národné obrodenie?
Áno cyrilo – metodská tradícia a vzťah k Panne Márii podľa mňa neodmysliteľné patria k našej národnej tradícii. Čo odrážam aj v umení.
- Ktorý svetový autori vás najviac inšpirujú?
Pre mňa boli vždy najväčším zdrojom inšpirácie Michelangelo a Mucha.
- Ktoré obdobie v umení považujete za vrcholné?
Jednoznačne renesanciu.
- Odvtedy sa vzďaľujeme ideálom krásy a dobra?
Podľa mňa áno. Aj keď taká secesia stála za to. Od vtedy to akosi ide dekadentne. Vždy verím, že umenie sa vyvíja v sínusoidách.
- Strávili ste dosť veľa času v Srbsku a krajinách východnej civilizácie. Tieto krajiny nepoznali renesanciu a sú orientované skôr na ikony. Čím sa inšpirujete pri svojich potulkách východnými cestami?
Vo východnom umení ma fascinuje jednoduchosť a cielenosť. Práve forma cez ikony, ktoré obsahujú celý príbeh.
- Vaša tvorba je prioritne sakrálna. Chceli by ste skúsiť písať ikony?
V ikonách je obrovská spiritualita. Nechcem písať ikony. Skôr spirituálne prepojiť obsahovo východ so západom.
- Ako dlho vám trvá vytvoriť jeden obraz?
Priemerne dva tri mesiace.
- Máte nejaké obľúbené miesto inšpirácie?
Pravdupovediac nemám. Na všetko musí prísť čas. Aj na inšpiráciu. Nech už som kdekoľvek.
- Čo by ste jednou vetou odkázali začínajúcim autorom?
Buďte zmysluplný a nebudete musieť nič ľutovať.
Autor: Dominik Petruška