Bratislava/Viedeň 8. decembra (TASR) – Ukrajina bude potrebovať počas tohtoročnej zimy solidaritu a podporu svojich spojencov, aby mohla na jar spustiť ešte väčšiu ofenzívu a opätovne dobyla od Rusov ešte viac svojho územia. Vo štvrtok to na stretnutí predstaviteľov politickej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente vo Viedni uviedol premiér SR Eduard Heger (OĽANO).
      

„Slovensko ako susedný štát Ukrajiny poskytlo útočisko státisícom matiek s deťmi, ktoré zo svojej vlasti utekali pred vojnou. Ukrajine však pomáhame aj vojensky, humanitárne a technicky,“ uviedol Heger. Dodal, že všetci vidia, čo ruský prezident Vladimir Putin Ukrajincom spôsobuje – ničí ich infraštruktúru a zdroje a necháva ľudí napospas mrazom. Preto je potrebné, aby západní spojenci Ukrajine ešte viac pomáhali, aby dokázala prežiť zimu.
      

Heger mal tlačovú konferenciu spolu s predsedom EPP Manfredom Weberom z Nemecka, ktorý slovenského premiéra vyzdvihol ako jednu z kľúčových postáv toho, ako by mala politika EPP vyzerať.
      

Obaja na tlačovej konferencii odpovedali i na otázky súvisiace s potenciálnym rozšírením schengenu o Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko. Slovenská republika ich prijatie do schengenskej zóny podporuje, no rakúsky minister vnútra Gerhard Karner medzičasom oznámil, že Rakúsko bude pripojenie Rumunska a Bulharska vetovať.
      

Podľa premiéra SR je v tomto období narastajúcej migrácie smerom do EÚ dôležité identifikovať koreň problému. Riešením je podľa neho posilnenie vonkajších hraníc schengenu. Slovensko preto začlenenie troch spomenutých krajín do schengenského priestoru schvaľuje, lebo ich vonkajšie hranice by v takom prípade mohli posilniť aj jednotky pohraničnej stráže zo zahraničia.
      

Heger dodal, že sa o tejto situácii rozprával s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom. Rozdiel je, že utečenci sa snažia dostať do krajín s vysokým životným štandardom, čo Slovensko stále len dosahuje, preto je SR pre nich len tranzitnou, nie cieľovou krajinou, vysvetlil slovenský premiér.
      

Posilnenie vonkajších hraníc schengenského priestoru by preto podľa Hegera nemal byť dlhodobý, ale okamžitý cieľ. Ako dodal, v takom prípade potom členské štáty schengenu nebudú musieť riešiť dlhodobé následky súčasnej situácie.