Svet, ktorý sa bidenovská administratíva a jej západní stúpenci, ako aj ich lokaji po celej Zemi snažia neúspešne vtesnať do rámca „poriadku založeného na pravidlách“, upadá do čoraz väčšieho chaosu. K prejavom politického, bezpečnostného a ekonomického zmätku v posledných mesiacoch pribudla aféra, ktorá zahanbuje jedinú superveľmoc, považujúcu sa za povolanú viesť svet. V záujme zabránenia svojmu pokračujúcemu úpadku je schopná urobiť čokoľvek, pričom vôbec nehľadí na záujmy svojich spojencov.
Začiatkom apríla otriasol nielen arogantným americkým establišmentom, ale aj viacerými spojencami Washingtonu veľký únik tajných dokumentov s chúlostivým obsahom, ktoré sa dotýkajú pôsobenia Pentagonu. Nepokojný zostal najmä „spolok“ Five Eyes (Päť očí) – špecifická organizácia zahŕňajúca po niekoľko spravodajských služieb z Austrálie, Kanady, Nového Zélandu, USA a Veľkej Británie so zameraním na zhromažďovanie informácií rádiotechnickým (elektronickým) spravodajstvom, ktoré má dnes už viacero spôsobov.
Základy Five Eyes sa položili v druhej svetovej vojne. V roku 1946 bola vytvorená dohoda Veľkej Británie a USA o spolupráci v oblasti rádiorozviedky, ku ktorej sa pridali v roku 1947 aj spomenuté tri štáty. „Neformálne“ a v rôznom rozsahu sa do tejto činnosti zapájajú aj technické spravodajské služby iných spojeneckých štátov.
Behom času sa Five Eyes „preslávili“ mnohými nekalými aktivitami, predovšetkým odpočúvaním a zhromažďovaním údajov kdekoho, vrátane vlastných občanov. Veľká aféra s dlhoročným odpočúvaním bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktoré sa „prevalilo“ v roku 2013. Reakcia Nemecka vraj kvôli nedostatku dôkazov bola rozpačitá a zamietlo sa to pod koberec. USA bezohľadne zneužívali informácie získané v sieti Five Eyes (najmä v systéme Echelon) na presadenie svojich ekonomických záujmov.
Edward Snowden z USA po úteku v roku 2013 vo veľkom „balíku“ zverejnených informácií z tajných aktivít poukázal aj na Five Eyes, ako na supra-nacionalistickú spravodajskú organizáciu, ktorej zložky nepôsobia v súlade so zákonmi „členských“ štátov. Po Snowdenovych odhaleniach objektívne uvažujúcu verejnosť neprekvapí už nijaká nelegálna aktivita či aj špinavosť zo zákulisia politiky USA a ich mocenských orgánov ani ich spojencov.
Napriek tomu spôsobil nové pozdvihnutie v informačnej vojne okolo neprehľadnej situácie vo vyše už roka trvajúcej ukrajinskej kríze zvláštny balík uniknutých tajných materiálov, ktorý ju „zasiahol“ na viacerých chúlostivých miestach. Súvisí aj s inými témami ako napr. s Blízkym východom a Čínou. Okrem toho sú v ňom dôkazy o pretrvávajúcom špehovaní spojencov.
Únik informácií je už druhý týždeň „top“ témou médií hlavného prúdu ako aj alternatívnych zdrojov a stále je mimoriadne „žeravý“. Pôsobí teda už niekoľkokrát viac ako tradičný „zázrak, ktorý trvá tri dni“. Spustil sa hon na senzácie, ktorý vytvára priestor pre rôzne dohady a špekulácie a časť médií ako aj politikov sa v tom vyžíva.
Otázky, ktoré víria médiami i politikou, sa krútia najmä okolo troch okruhov problémov:
- odkiaľ a ako unikli informácie,
- čo uniknuté dokumenty obsahujú a nakoľko sú autentické,
- aké to bude mať dôsledky a kto na to doplatí.
V informačnej hmle, ktorá sa okolo materiálov vytvorila, sa zhoduje na tom, že ide o najväčší únik dokumentov, ku ktorému došlo od začiatku ruskej invázie (špeciálnej vojenskej operácie) na Ukrajinu popr. až od uvedenej Snowdenovej aféry. Podľa Pentagonu únik predstavuje pro národnú bezpečnosť USA veľmi závažné riziko.
Pentagon s ministerstvom spravodlivosti rozbehli vyšetrovanie úniku. 13. apríla zatkli osobu podozrivú zo šírenia dokumentov. Objavili sa teatrálne zábery zo zadržania (bez incidentu) 21-ročného príslušníka (dôstojníka?) letectva Národnej gardy v Massachusetts, ktorého vraj FBI aj tak už sledovala.
Bez poznania detailov, ktoré viedli k zadržaniu, sa však treba opýtať, ako sa môže osoba na nízkej funkcii na leteckej základni dostať k takýmto chúlostivým informáciám, ktoré s jeho činnosťou ale ani s pôsobením základne nemajú takmer nič spoločné? Spojenci môžu mať po uverejnení tejto správy zo stavu utajovania spravodajských informácií v USA naďalej obavy.
Niektorým prameňom nedá pokoj najmä otázka, kto mohol mať na tomto úniku záujem. Čoraz trápnejším sa javí aj v tomto prípade obviňovanie zo všetkého „zlého“ Rusov. Časť neoliberálnych „mysliteľov“ (nielen na Slovensku) sa na nič „duchaplnejšie“ nezmôže. Uštipačne dodáme, že keby Rusi mali prsty vo všetkom, čo sa im na Západe prisudzuje, vyzerala by reálna situácia vo svete asi ináč…
Kremeľ slovami tlačového tajomníka prezidenta RF Dmitrija Peskova odmietol akýkoľvek podiel Moskvy na únikoch. Námestník ministra zahraničných vecí RF Sergej Rjabkov vyhlásil, že únik informácií z Pentagonu môže byť zámerným, aby poplietol Moskvu. Zahmlievanie a masívne nejasné informovanie o afére tejto domnienke nahráva.
Škandál vyvolal nové úsilie USA presvedčiť spojencov, že dostatočne chránia spravodajské údaje a sú spoľahlivým partnerom. Minister obrany USA Lloyd Austin sa k problému vyjadril až 11. apríla a vyhlásil, že sa „obráti každý kameň“, aby sa našiel zdroj úniku tajných dokumentov. Celková reakcia Washingtonu je síce plná silných slov, ale neistá a nervózna.
Prezident Joe Biden bol vraj o udalosti informovaný. Dodáme, že vzhľadom na jeho renomé, sa od neho zrejme ani v USA ani vo svete nečaká už nijaké zásadné vyhlásenie, aby veci ešte viac nedoplietol. Nový podnet na uvažovanie o tom, ako to s ním je, vyvolali niektoré zábery 13. apríla zo začiatku návštevy Severného Írska pri príležitosti 25. výročia podpísania Veľkopiatkovej dohody. Diplomaticky pikantné je, že kvôli zdravotnému stavu odriekol účasť na korunovácii kráľa Karola III. 6. mája.
Pretrváva napätie z toho, či sa neobjavia ešte ďalšie dokumenty. John Kirby (kontraadmirál vo výslužbe) koordinátor strategickej komunikácie Národnej bezpečnostnej rady 10. apríla povedal, že USA nevedia zaručiť, že nedôjde k novému úniku.
Množstvo rôznych analýz a komentárov, ktoré sa okolo udalosti objavili a aj na súčasné pomery informačného presýtenia je ich priveľa, vedú len k protichodným záverom. Poukazuje sa na to, že okrem hanby, ktoré spôsobili spravodajským službám i establišmentu USA, vyvolali nové otázky aj medzi spojencami. V súvislosti s pokračujúcim špehovaním spojencov je smutným prejavom submisívnosti (zbalamutenia) myslenia ich predstaviteľov, konštatovanie diplomatov z viacerých štátov (bez upresnenia ich príslušnosti), že sú si vedomí toho, že americká spravodajská komunita zhromažďuje o nich informácie, ale je frustrujúce a pre povesť škodlivé USA vidieť potvrdenie toho verejne.
Na záležitosť zareagovali najmä v južnej Kórei a na Ukrajine. V mimoriadne sa podriaďujúcej južnej Kórei hneď vyhlásili, že dokumenty nie sú pravé. Na Ukrajine sa radšej nedivili odpočúvaniu prezidenta, ale sú znepokojení tým, aké informácie unikli. Niektoré kruhy ich označujú za nepravé (napr. na Západe mediálne „populárny“ Mychajlo Podoljak – poradca vedúceho Úradu prezidenta, ktorý okrem toho vidí za únikom Rusov) a presviedčajú svet, že dokonalé plány Ukrajiny neovplyvnia. Iné zdroj, charakterizovaný ako blízky prezidentovi však uviedol, že kvôli úniku informácií Ukrajina už zmenila niektoré zo svojich vojenských plánov. O kompaktnosti ukrajinských vyhlásení nielen v tomto, ale aj v iných, prípadoch pomlčíme. CNN poukázala na to, že únik nastal v čase, kedy si USA a Ukrajina začali odovzdávať dôvernejšie spravodajské informácie.
O Izraeli sa objavila veľmi špecifická informácia, ktorá s Ukrajinou nesúvisí. Podľa nej vraj spravodajská služba Mossad podporovala protesty proti novej vláde a vydala aj niekoľko výslovných výziev na akciu.
Celkom ide zatiaľ asi o 100 materiálov, ktoré majú informačný charakter a súvisia s pôsobením spravodajského útvaru J2 Spoločného štábu (Joint Staff) Ozbrojených síl USA, ktorý sídli v Pentagone. Objavili sa najmä na Twitteri a Telegrame, ale aj inde. Sú zdroje, ktoré poukazujú na to, že niektoré materiály sa údajne už pred aprílom vyskytovali na platforme sociálnych médií Discord, kde ich mal šíriť zadržaný príslušník Národnej gardy.
Nech sú materiály pravé alebo upravené, Ukrajine už spôsobili veľkú škodu, lebo vraj odhaľujú jej kľúčové slabiny. Môžu poškodiť najmä prípravu jej protiútoku, okolo ktorého je aj tak nesmierne množstvo dohadov a špekulácií. Na úroveň a zameranie uvažovania ukrajinského politického a vojenského vedenia poukazuje aj podivný výrok tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksija Danilova, že informácie o tom, kde a kedy sa začne protiútok, nemá viac ako 5 ľudí na planéte.
Analýza a hodnotenie obsahu uniknutých dokumentov (informácií) sa stala ďalšou záležitosťou, ktorá čím dlhšie trvá, tým spôsobuje len väčší chaos a dezinformácie. Napriek mnohým pochybnostiam o pravosti materiálov, v jednej z analýz na CNN sa uviedlo, že preskúmali 53 uniknutých dokumentov, z ktorých sa zdá, že všetky boli vyrobené od polovice februára do začiatku marca. Len v jednom prípade sa potvrdilo, že skutočne bol upravovaný (k podobnému záveru dospela aj BBC po preskúmaní ale len 20 dokumentov). Niektoré z dokumentov sú aj podľa amerických predstaviteľov autentické.
Jeden z najzaujímavejších dokumentov, ktorý je dostupný v grafickej podobe aj na sieti, uvádza, že najskôr 30. apríla by malo byť pripravených za pomoci Západu 12 brigád s vyše 250 tankmi, asi 1500 obrnenými vozidlami (z toho 350 bojových vozidiel pechoty) a takmer 150 delostreleckými hlavňami. The Guardian uviedol, že z dokumentov však vyplýva, že k protiútoku nie je pripravených 11 z týchto brigád.
Šum je najmä okolo údajov o počtoch strát v bojoch na ukrajinskej a ruskej strane, ktoré sú pri informovaní o ukrajinskej kríze asi najlživejšie. Práve dokument o tomto probléme sa považuje za upravený, vraj v prospech Rusov. Informácie však predpokladajú na ruskej strane väčšie problémy s dopĺňaním síl na bojiskách ako u Ukrajincov.
Doplníme, ešte dve „zaujímavosti“. Washington Post 10. apríla uviedol, že jeden z uniknutých dokumentov obsahuje informáciu, že Egypt bol ochotný utajene pred Západom dopraviť rakety pre RF. 17. februára vraj egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí prikázal pripraviť 40 000 rakiet pre Moskvu. Bližšie údaje o tom, o aký typ by malo ísť, však nie sú. Pre The Hill 11. apríla sa Kurt Volker (v rokoch 2017 – 2019 zvláštny predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA pre Ukrajinu) vyjadril, že na základe uniknutých informácií sa dajú odhaliť informátori USA na Ukrajine a v Rusku (najmä v kruhoch ministerstva obrany a súkromného vojska „vagnerovcov“).
Odborníci, ktorí sa vyjadrovali k obsahu uniknutých dokumentov, v nich nenašli náznaky o výhľade blízkeho ukrajinského ale ani ruského víťazstva v bojoch. V objektívnom pohľade na ukrajinskú krízu sa všeobecne pripúšťa, že ide o zástupnú (proxy) vojnu RF s USA, ktoré do nej zaťahujú aj spojencov. Dokumenty dokazujú, že USA do tejto vojny skutočne a rôznym spôsobom vstúpili. Situácia sa môže, žiaľ, vyvinúť nebezpečným smerom (aj pre Slovensku, vďaka našim proamerickým vládnym bábkovým politikom a ich stúpencom).
Zakončíme tým, že napriek zadržaniu podozrivého o príčinách úniku informácií nie sú hodnoverné závery. V kritických kruhoch sa uvažuje o tom, že za ním môže byť aj súčasné vnútropolitické napätie v USA, ktorých pôsobenie sa stalo pre svet veľkým rizikom.
Skoro ako postskriptum uvedieme, že 13. apríla dvaja známi americkí teoretici medzinárodných vzťahov Richard Haass a Charles Kupchan uverejnili na webovej stránke renomovaného časopisu Foreign Affairs článok „Západ potrebuje na Ukrajine novú stratégiu“ s podtitulom „Plán, ako sa dostať z bojiska k rokovaciemu stolu“. O schopnosti a vôli súčasného washingtonského establišmentu, ktorý si spôsobuje mnoho hanby, niečo zmeniť, sú v odborných kruhoch vážne pochybnosti. Jeho aktivity treba preto stále kriticky sledovať.
