KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Ťaženie USA proti J. Assangeovi –...

František Škvrnda st.: Ťaženie USA proti J. Assangeovi – pomstychtivosť, ale aj rastúci strach z neschopnosti zabrániť svojmu úpadku vo svete

-

František Škvrnda st.: Ťaženie USA proti J. Assangeovi – pomstychtivosť, ale aj rastúci strach z neschopnosti zabrániť svojmu úpadku vo svete

Slovenské médiá hlavného prúdu venovali len okrajovú pozornosť správe, že CIA v roku 2017 uvažovala o únose alebo dokonca až o zavraždení Juliana Assangea – zakladateľa a šéfredaktora internetového portálu WikiLeaks. Služba o tom diskutovala vraj aj s niektorými predstaviteľmi Trumpovej administratívy. Išlo o súčasť dlhodobého „ťaženia“ CIA proti WikiLeaks, pri ktorom chcela rozšíriť aj dohľad nad organizáciou, zasiať nezhody medzi jej členov a ukradnúť ich elektronické zariadenia.

Portál WikiLeaks bol uvedený do prevádzky v roku 2006. Do popredia záujmu svetovej verejnosti sa dostal v roku 2010, keď uverejnil sériu utajovaných materiálov o protiprávnom a nehumánnom konaní USA vo vojnách v Afganistane a Iraku. V novembri 2010 začal portál uverejňovať utajované telegramy, ktoré veľvyslanectvá, konzuláty a diplomatické misie USA na celom svete posielali ministerstvu zahraničných vecí. Išlo o vyše 250 000 telegramov od  decembra 1966 do februára 2010. Bol to dovtedy najväčší súbor uniknutých dokumentov, ktorý neskôr rozsahom prekonali dokumenty zverejnené E. Snowdenom. Otvorenú vojnu portálu však vyhlásili v CIA až v marci 2017 po úniku dokumentov Vault 7, v ktorých sa detailne popisujú jej aktivity z rokov 2013 – 2017 o elektronickom sledovaní ľudí na celom svete a prenikaní do ich elektronických zariadení a možnosti v týchto činnostiach. Sú tam uvedené aj zdrojové kódy softwaru využívaného CIA.

Pripomenieme, že J. Assange sa narodil v roku 1971 v Austrálii v rodine majiteľov bábkového divadla a viedol s nimi kočovný život. Vraj sa v detstve päťdesiatkrát sťahoval a chodil na 37 škôl. V škole mal záujem o matematiku a fyziku, ale viac ho priťahoval svet výpočtovej techniky. Na dvoch univerzitách študoval programovanie, ale ani jednu školu nedokončil. Stal sa však programátorom a do sveta počítačov prenikol aj z opačnej strany – ako hacker. Ešte ako neplnoletý bol členom hackerskej skupiny, ktorú sledovala polícia. Vyšetrovali ho, ale vyviazol s pokutou. Po nedokončenom štúdiu žil vo viacerých krajinách a stal sa „tvárou“ WikiLeaks. 

V novembri 2010 bol v USA kvôli únikom tajných informácií na J. Assangea vydaný zatykač. Dostal sa aj zoznam hľadaných osôb Interpolu, lebo vo Švédsku bol obvinený zo znásilnenia a ďalšieho trestného činu. Z obáv z vydania do Švédska sa v roku 2012 uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne. Obvinenia vo Švédsku sa ukázali ako vykonštruované a v roku 2017 a 2019 sa zrušili. 

Hoci v roku 2018 získal J. Assange ekvádorské občianstvo, po viacerých sporoch s ekvádorskými orgánmi mu v apríli 2019 zrušili azyl. Niektoré zdroje predpokladajú, že za tým mohol stáť aj prezident L. Moreno, ktorý nastúpil v apríli 2017. Na rozdiel od svojho predchodcu R. Correu sa snažil dostať pôžičku od Medzinárodného menového fondu a súčasťou dohody vraj mohlo byť aj vydanie J. Assangea.

V Londýne J. Assangea 11. apríla 2019 zatkla britská polícia. Jeho právnička tvrdila, že to bolo na základe žiadosti z Washingtonu. Obvinili ho z porušenia zákona o kauciách a bol odsúdený na 50 týždňov väzenia. Umiestnili ho v prísne stráženej väznici Belmarsh v Londýne, kde bol držaný denne 23 hodín v cele. Jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil. 

Ministerstvo spravodlivosti USA J. Assangea ešte v deň jeho zatknutia v Londýne doplnilo jeho obvinenia o sprisahanie s Bradleyom Manningom pri získavaní tajných informácií z vládnych počítačov. Mal mu pomôcť pri prelomení hesla, aby mohol vniknúť do počítačov ministerstva obrany. B. Manning bol v auguste 2013 odsúdený na 35 rokov väzenia. V máji 2017 už ako Chelsea Manningová (vo väzení vyhlásil, že odmalička sa cítil byť ženou a začal tranzíciu) bola prepustená z väzenia po omilostení B. Obamom. 

Voči J. Assangeovi do júna 2019 vzniesli v USA 18 obvinení predovšetkým kvôli špionáži, za čo mu hrozí 175-ročné väzenie. Špeciálny spravodajca OSN N. Melzer vydal v novembri 2019 správu, v ktorej odporúčal britskej vláde, aby J. Assangea do USA nevydala, aby ho okamžite prepustili, umožnili sa mu zdravotne zotaviť a obnoviť normálny život.

Vo februári 2020 sa začal v Londýne súd o jeho vydaní do USA. V januári 2021 súd rozhodol, že kvôli zdravotnému stavu nebude vydaný do USA. 

Akcia proti J. Asangeovi, ktorý sa stal jedným z najväčších individuálnych nepriateľov USA, má aj širšie súvislosti. Znovu dokazuje zákerný a pomstychtivý charakter zahraničnej a bezpečnostnej politiky Washingtonu, ktorý „zabezpečuje“ najmä CIA, ale podieľajú sa na ňom aj politici, štátni úradníci a diplomati mašinérie. Nezaostáva za nimi ani časť novinárov, ktorí neľútostne šíria nenávisť voči „nepriateľom“ USA. Zapájajú sa do neho aj húfy  užitočných idiotov v radoch obdivovateľov „Ameriky“ v štátoch na celom svete. 

Nie je náhoda, že mrzký príbeh o J. Assangeovi vytiahli na svetlo sveta „neprajníci Ameriky“ asi aj pod vplyvom udalostí spojených s útekom z Afganistanu a tajne pripravovanom protičínskom spojenectve AUKUS, ktoré výrazne destabilizovali bezpečnostnú situáciu v Ázii, ale majú aj globálne dôsledky. Aj v podmienkach pôsobenia veľkej časti úplatných médií hlavného prúdu v „natvrdlom“ proamerickom duchu existujú na Západe sily, ktoré považujú za potrebné kriticky a neprestajne pripomínať, kto je už dlho zodpovedný za väčšinu nestability a chaosu na svete a aký je skutočný charakter elít USA a ich hlbinného štátu.

V čase úvah o akcii proti J. Assanegeovi stál na čele CIA M. Pompeo, ktorý bol neskôr (od apríla 2018 do januára 2021) ministrom zahraničných vecí a jedným z najvernejších spolupracovníkov D. Trumpa. Zrejme aj pod vplyvom jeho rusofóbie sa v CIA obávali, že J. Assange sa z veľvyslanectva Ekvádoru v Londýne pokúsi utiecť. A kam inam ako do Ruska.

Jeden zo scenárov akcie vraj počítal hlúpo ako v nepodarenej bondovke dokonca s prestrelkou s „agentmi Kremľa“ v uliciach Londýna, ktorý mali pri úteku J. Assageovi pomáhať. V repertoári bola aj úmyselná zrážka s autom, ktoré by ho viezlo. Posledný krok bolo prestrelenie pneumatík lietadla, aby sa mu zabránilo vo vzlete na palube s J. Assangeom.

Americké tajné služby v prípade uvažovanej akcie proti J. Assangeovi dokázali aj to, že vo svojom pôsobení vo svete upadajú čoraz viac, podobne ako celé USA. Pre zaujímavosť doplníme, že v New York Times sa 5. októbra uverejnil článok J. E. Barnesa and A. Goldmana: Captured, Killed or Compromised: C.I.A. Admits to Losing Dozens of Informants (Zabití, zajatí, alebo kompromitovaní: CIA priznáva stratu desiatok informátorov), kde sa píše, že kontrarozviedka služby rozoslala predchádzajúci týždeň všetkým jej „staniciam a základniam“ tajný telegram o tom, že narastá počet „preverbovaní“, uväznení alebo likvidácií jej informátorov. Znepokojujúca je vraj najmä situácia v Číne, Rusku, Iráne a Pakistane, ktoré „zefektívnili odhaľovanie“ špiónov CIA. V článku sú aj rôzne detaily, ale súhrnný počet týchto prípadov za posledné roky sa samozrejme neuvádza. Konštatuje sa, že straty CIA nie sú síce novým problémom, je to však vážnejšie, ako to vidí verejnosť. 

Hlavný spravodajca Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre ochranu oznamovateľov P. Omtzigt, v súvislosti s informáciami o tom, že v CIA uvažovali o zabití J. Assangea  v prehlásení na webovej stránke organizácie vyjadril vážne znepokojenie. Uviedol, že pokiaľ by boli tieto správy pravdivé, je zdesený. Únos alebo zabitie človeka, ktorý umožnil únik dokumentov, by boli do očí bijúcim porušením základných ľudských práv. Americké orgány vyzval, aby objasnili, či sa o tomto otrasnom čine skutočne uvažovalo, a ak áno, ako zabrániť tomu, aby sa to opakovalo.

Zakončíme moralizátorsky. V prípade J. Assangea vzniká otázka, ktorá je aktuálna aj na Slovensku. Kam až môže zájsť štátna moc, ktorá sa neriadi právom ani spravodlivosťou a ide jej najmä o pomstu. A za úniky informácií, ktoré odhaľujú protiprávny a nehumánny charakter moci určitých osôb (skupín osôb, či kruhov) sa mstí nemilosrdne. Pomstychtivosť ľudí bez morálky posadnutých túžbou po moci a jej využití vo vlastný prospech sa však prejavuje aj v iných oblastiach a je bezhraničná. 

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás