fbpx
- Reklama -
KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Syn Muammara al-Kaddáfího kandiduje v prezidentských...

František Škvrnda st.: Syn Muammara al-Kaddáfího kandiduje v prezidentských voľbách v Líbyi

-

František Škvrnda st.: Syn Muammara al-Kaddáfího kandiduje v prezidentských voľbách v Líbyi

Prezidentské voľby v Líbyi sa majú konať 24. decembra 2021. Tento krok je výsledkom činnosti Fóra líbyjského politického dialógu, ktorý začal fungovať s podporou UNSMIL (Podpornej misie OSN v Líbyi) so sídlom v Tunise, v septembri 2019. Zástupcovia rôznych líbyjských politických síl sa stretávali spravidla v Ženeve.

- reklama -

Fórum líbyjského politického dialógu vo februári 2021 prijalo rozhodnutie o vytvorení prezidentskej rady a vlády národnej jednoty, ktorých hlavnou úlohou je doviesť štát k prezidentským a parlamentným voľbám. V prezidentskej rade sú traja členovia, ktorí zastupujú tri historické líbyjské regióny: Kyrenaiku (na východe), Tripolsko (na západe) a Fezzán (na juhu). Predsedom rady je M. al-Menfi (*1976, bývalý veľvyslanec v Grécku). Za predsedu vlády bol vybraný A. H. Dbeiba (*1958). Jeho zvolenie bolo určitým prekvapením, lebo ako stavebný podnikateľ spolupracoval s vládou M. al-Kaddáfího a viedol štátnu investičnú a rozvojovú spoločnosť, ktorá realizovala veľké projekty verejných prác.

Vytvorením prezidentskej rady a vlády národnej jednoty sa malo prekonať dlhoročné súperenie (od roku 2014) dvoch hlavných politických centier v štáte. Prvým centrom bola vláda v Tripolise na čele s F. Sarrádžom, kde sídli aj Najvyššia štátna rada, vytvorená v apríli 2016, ktorá môže vydávať záväzné stanoviská k činnosti vlády a parlamentu. Toto centrum uznával (a podporoval) Západ a Turecko ako aj OSN. Druhým centrom sily je Tobruk, kde sa nachádza Poslanecká snemovňa na čele s A. Salehom s podporou veliteľa Líbyjskej národnej armády poľný maršal Ch. Haftára. Fungovala v nej aj vláda na čele s A. al-Táním, ktorú líbyjský najvyšší súd prehlásil za neústavnú. Zo západných štátov na  strane tohto centra moci stálo Francúzsko.

Uskutočnením líbyjských volieb v decembri 2021 a ich spôsobom sa zaoberali aj ďalšie medzinárodné rokovania. Naposledy to bolo na Medzinárodnej konferencii o Líbyi v Paríži 12. novembra, kde vedúci predstavitelia veľmocí vyzvali, aby voľby boli slobodné a dôveryhodné. Okrem toho sa ukázalo aj na potrebu stiahnutia všetkých cudzích vojsk a vojenských zoskupení z Líbye.

V Líbyi vzniklo totiž vnútropolitické napätie okolo prijímania nových zákonov o voľbách prezidenta (v septembri) a parlamentu (v októbri), s ktorými nesúhlasila Najvyššia štátna rada.

Pôvodne sa mali 24. decembra spolu s prezidentskými voľbami konať aj parlamentné voľby, ale rozhodlo sa o ich presunutí o 30 dní na január 2022. Zdôvodnilo sa to tým, že prezidentské voľby sú prioritou, lebo štát už roky nemá prezidenta.

Registrácia kandidátov sa začala 8. novembra a mala by skončiť 22. novembra. K 16. novembru boli  oficiálne zaregistrovaní len dvaja kandidáti. Ako prvý to bol 14. novembra Sajf Islám al-Kaddáfí, syn M. al-Kaddáfího v meste Sabhá (juh Líbye). Druhým sa stal poľný maršal Chalifa Haftár, ktorého zaregistrovali 16. novembra v Bengází (východ Líbye).

Podľa západných médií sa o post prezidenta budú uchádzať o. i. aj premiér A. H. Dbeiba a predseda parlamentu A. Saleh (*1944). Bývalý právnik je na čele parlamentu od augusta 2014. Po obsadení Tripolisu islamistickými silami sa parlament koncom roka 2014 premiestnil do Tobruku. Vo februári 2015 na dom A. Saleha v al-Kube zaútočili teroristi z Islamského štátu. V septembri sa dočasne vzdal funkcie v parlamente, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách.

Už v časoch vlády svojho otca bol S. I. al-Kaddáfí (*1962) považovaný za jeho najpravdepodobnejšieho nástupcu. Okrem Líbye študoval aj vo Švajčiarsku a na prestížnej London School of Economics and Political Science. Počas bojov proti vláde svojho otca zostal v Líbyi. Po zmene pomerov sa jeho život dramaticky zmenil. V novembri 2011 ho zajali zintanské milície, ale držali ho na juhozápade Líbye. V júli 2015 bol v Tripolise v kritizovanom procese odsúdený na trest smrti, ale z väzenia ho nevydali. V máji 2017 údajne prežil pokus o atentát. V júni 2017 bol prepustený na slobodu s tým, že aj na neho sa vzťahuje amnestia  a mocenské centrum v Tobruku ho omilostilo. Informácií o ňom však bolo stále málo a mali protirečivý charakter.

Zámer kandidovať v prezidentských voľbách prezentoval S. I. al-Kaddáfí v júli 2021 v rozhovore pre The New York Times. Pochopiteľne tvrdo kritizoval vládu v Tripolise, ktorej konanie označil za fiasko a uviedol, že Líbyi chce vrátiť stratenú jednotu. Hoci sa v západných médiách, ktoré ho často označujú za výstredného a brutálneho, pripúšťa, že jeho podpora vzrastá, analytici sa vyjadrujú, že nemá taký potenciál, aby voľby vyhral. Tieto výroky však naznačujú strach z návratu niektorých prvkov „kaddáfízmu“ po jeho víťazstve, lebo Líbya patrí k najväčším obetiam západnej politiky v 21. storočí. Politickú pozíciu S. I. al-Kaddáfího v medzinárodnom rozmere oslabuje, že je hľadaný Medzinárodným súdnym dvorom pre obvinenia zo zločinov proti ľudskosti v roku 2011.

Druhý kandidát Ch. Haftár (*1943) má za sebou tiež pohnutú minulosť. Podieľal sa na prevrate, ktorý viedol M. al-Kaddáfí v septembri 1969 a patril k jeho najbližším spolupracovníkom. Velil líbyjskému kontingentu, ktorý podporoval egyptské vojská na Sinajskom polostrove vo vojne s Izraelom v roku 1973. Neskôr absolvoval kurzy na vojenských školách v ZSSR a ovláda ruský jazyk. Vo vojne s Čadom v roku 1987 padol do zajatia, kde nadviazal kontakt s Národným frontom spásy Líbye, ktorý pripravoval zvrhnutie M. al-Kaddáfího a bol prepustený z väzenia. V roku 1990 sa dostal do USA, spolupracoval s CIA a získal tam aj štátne občianstvo. V neprítomnosti bol v Líbyi v roku 1993 odsúdený na trest smrti.

V roku 2011 sa Ch. Haftár vrátil do vlasti a zapojil sa do boja proti M. al-Kaddáfímu. Keď však nezískal vedúce postavenie v ozbrojených silách novej vlády, vrátil sa do USA. Po ďalšom návrate do Líbye sa vo februári 2014 pokúsil prevziať moc v štáte s tým, že chce  upraviť smerovanie revolúcie. Vláda označila akciu za pokus o štátny prevrat a na Ch. Haftára vydala zatykač.

Parlament zvolený v júni 2014 vymenoval vo februári 2015 Ch. Haftára za hlavného veliteľa Líbyjskej národnej armády, s čím však nesúhlasila vláda v Tripolise, ktorá ho označila za vojnového zločinca. V septembri 2016 mu parlament udelil hodnosť poľného maršala. Svoje aktivity začal bojom proti islamistickým radikálom, čím si získal vo veľkej časti spoločnosti uznanie. V septembri 2021 sa Ch. Haftar vzdal funkcie veliteľa armády a na 3 mesiace vymenoval dočasného veliteľa, čo sa považovalo za signál, že sa chce zúčastniť na prezidentských voľbách. Viackrát sa stretol s ruskými politickými a vojenskými predstaviteľmi, čo na Západe prijali s nevôľou. Západní analytici preto ani v tomto prípade radšej o ňom nehovoria ako o víťazovi volieb.

Na zložité pomery v predvolebnej situácii ukazuje aj to, že volebná komisia krátko po registrácii S. I. al-Kaddáfího uviedla, že jeho kandidatúru odmietla. Vzápätí (vraj už asi desať minút) sa táto informácia z facebookovej stránky komisie stiahla. OSN sa v súvislosti s líbyjskými voľbami uviedla, že sa nebude vyjadrovať k jednotlivým kandidátom a že všetky otázky, ktoré sa toho týkajú, sa musia vyriešiť v líbyjskej volebnej komisii.

Na koniec treba s obavami a nepekne dodať, že „samozrejme“, ak aj voľby prebehnú (predtým bol dohodnutý termín ich konania v decembri 2018, ale k nim nedošlo), nebude to automaticky znamenať zlepšenie mimoriadne zložitej politickej i sociálno-ekonomickej situácie v štáte. Líbya totiž patrí spolu s Afganistanom, Irakom a Sýriou k štátom, v ktorých spôsobili USA a ich spojenci svojou agresívnou politikou a vojenským zasahovaním rozvrat, ktorý zatiaľ nemá konca. Bezprecedentne porušili medzinárodné právo, keď vyhlásenie bezletovej zóny v marci 2011 v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1973 zneužili na podporu rebélie proti vláde Muammara al-Kaddáfího. Výrazne tak pomohli zvíťaziť silám, ktoré sa po beštiálnom zabití vodcu líbyjskej revolúcie pustili do bratovražedného boja v niekoľkých „dejstvách“ občianskej vojny. Okrem toho je Líbya stále objektom súperenia  rôznych štátov o získanie vplyvu v nej.  

Líbyjská spoločnosť je hlboko rozdelená a je pochopiteľné, že nová moc nedokázala riešiť problémy, ktoré nastali po rebélii proti M. al-Kaddáfímu a pribudli k nim aj neželané následky vyvolané snahou Západu zmeniť pomery za akúkoľvek cenu. Hrozí, že niektorá časť spoločnosti výsledky volieb odmietne rešpektovať. Zásadnou otázkou je, ak sa stane víťazom volieb kandidát, ktorý nemá podporu Západu, ako sa upadajúci Západ najmä USA, cítiace sa stále svetovým žandárom, k tomuto faktu postavia. Vážnym mementom je Irak ale najmä Afganistan, kde boli na čele štátu roky politici podporovaní Washingtonom, ale nedokázali naviesť primeraný poriadok, nehovoriac už o spolupráci širšieho politického spektra či podpore väčšiny obyvateľstva.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Vážení priaznivci Veci Verejných

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu.

Vo Veciach verejných stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme onedlho.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity.

Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať Veci verejné.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..

Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás