fbpx
- Reklama -
NázoryFrantišek Škvrnda st.: Súperenie o vodcu konzervatívcov – Veľká Británia...

František Škvrnda st.: Súperenie o vodcu konzervatívcov – Veľká Británia nemá aktuálne výraznú osobnosť, ktorá by monarchiu politicky vyviedla z kríz

-

František Škvrnda st.: Súperenie o vodcu konzervatívcov – Veľká Británia nemá aktuálne výraznú osobnosť, ktorá by monarchiu politicky vyviedla z kríz

Vážení čitatelia,

neustále sa snažíme zlepšovať sa a prinášať vám čoraz väčšie množstvo kvalitnejších informácií. Prednedávnom sme pridali spravodajstvo z regiónov, od júna však pripravujeme podstatne zásadnejšiu zmenu - pravidelné podcasty na rôzne témy, ktoré sa týkajú našej spoločnosti (ekonomika, investigatíva – vyšetrovacia žurnalistika, kultúra) či aktuálne podcasty o našej spoločnosti so zaujímavými hosťami.

Bez vašej podpory to však nebude možné. Potrebujeme technicky vybudovať podcastové štúdio a vybudovať tím pravidelných spolupracovníkov, ktorí budú pre Vás podcasty pripravovať. Zvážte teda možnosť podpory našej práce podľa vašich možností, odmeníme sa Vám kvalitným a nezávislým obsahom.

Podporte nás pravidelnou čiastkou 4, 6 či 10 eur mesačne na č. účtu:


IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Na čele Konzervatívnej strany vo Veľkej Británii bude od 5. septembra už štvrtý vodca od júla 2016. K takémuto vývoja došlo prvýkrát od 20. rokov minulého storočia, keď toryovia modernizovali stranu na nové spoločensko-politické pomery. Situácia vyvolali najmä protirečivé politické pohyby spojené s brexitom a jeho následkami, ale ich začali dopĺňať aj iné faktory. 

Problémy s brexitom rýchlo menia vodcov konzervatívcov

V júli 2016 kvôli nesúhlasu s brexitom odstúpil z funkcie David Cameron (*1966), ktorý bol vodcom strany od decembra 2005. Do mája 2010 pôsobil len ako vodca opozície a po víťazných voľbách do Dolnej snemovne sa stal predsedom vlády. Parlamentné voľby vyhrali konzervatívci pod jeho vedením aj v máji 2015. Vo funkcii ho nahradila Theresa Mayová (*1956), ktorá v nej vydržala do júla 2019. Odstúpila lebo v Dolnej snemovni sa jej nepodarilo získať podporu pre dohodu s EÚ o podmienkach brexitu. 

- reklama -

Príchod Borisa Johnsona k moci

Novým vodcom konzervatívcov sa stal kontroverzný B. Johnson (*1964), ktorého už v minulosti sprevádzali škandály. Začal spôsobovať problémy aj v britskej ekonomike. Od začiatku svojho pôsobenia bol kriticky hodnotený nielen opozičnými labouristami, ale aj niektorými kruhmi konzervatívcov. Problémy najmä kvôli rokovaniam o podmienkach brexitu vyvolával aj v zahraničí. Na jeho obranu možno uviesť, že k vláde sa dostal v zložitých podmienkach, ktoré ešte skomplikovala pandémia. Štýl jeho práce rozháranej osoby, ktorú sprevádzali aféry, ale aj výmysly a lži, sa premietol aj do politiky. Kopiace sa problémy neriešil a štát doviedol do ťažkého sociálno-ekonomického stavu, ktorý sa bežne označuje za blízky katastrofe. Sľubovaný prudký rozvoj Veľkej Británie po vystúpení z EÚ neprišiel a hospodárske problémy narastali. Ešte dodnes je otvorená otázka severoírskeho protokolu. Johnsonova politika sa označovala aj za hanbu britských dejín a on samotný za jedného z najneúspešnejších predsedov vlád. Podľa niektorých zdrojov sa stal aj zlovestným symbolom úpadku súčasnej politiky Veľkej Británie. 

Konzervatívci pod vedením B. Johnsona dosiahli v decembri 2019 v predčasných voľbách najvýraznejšie víťazstvo od roku 1987. Vzhľadom na systém britských parlamentných volieb, úloha vodcu strany v nich nie je taká významná ako to poznáme z kontinentálnej Európy. Charizma vodcu strany k úspechu však vždy napomáha. 

Kreslo pod B. Johnsonom sa začalo otriasať po prepuknutí aféry „partygate“ na konci roku 2021. Bol označovaný aj za príčinu neúspechu konzervatívcov v regionálnych voľbách v máji 2022. V júni ustál hlasovanie o nedôvere medzi poslancami vlastnej strany. 7. júla po krátkej vládnej kríze bol však donútený podať demisiu, hoci tento krok ešte tesne predtým odmietal urobiť.

Už od začiatku tohto roku bolo zrejmé, že B. Johnson skôr či neskôr vo funkcii predčasne skončí. Vyprofilovaný súper, ktorý by ho chcel nahradiť a vyvíjal primerané aktivity, sa v radoch strany nenašiel. Spomínali sa síce viaceré mená, ktoré by ho mohli nahradiť, ale po náhlom odstúpení po dvojdňovej kríze zostala otázka nového vodcu konzervatívcov otvorená. 

Vývoj volieb o miesto vodcu konzervatívcov

Záujem o miesto vodcu konzervatívcov prejavilo 12 politikov. Prvým krokom volebného procesu vodcu konzervatívcov je získanie podpory aspoň 20 poslancov strany v Dolnej snemovni. Vzhľadom na to, že jeden kandidát sa vzdal v prospech iného uchádzača a traja nezískali požadovanú podporu medzi poslancami strany do posudzovania v Dolnej snemovni sa dostalo osem kandidátov. Nasledovali viacero kôl volieb, po ktorých zostali len dvaja uchádzači. Z nich si budú vyberať už všetci členovia strany (podľa mediálnych údajov ich v roku 2019 pri voľbách bolo okolo 180 000). 

Po ukončení hlasovania v Dolnej snemovni zostali v hre Rishi Sunak a Liz (riadnym menom Mary Elizabeth) Trussová. Medzi poslancami mal väčšiu podporu R. Sunak (hneď po oznámení mien kandidátov ho stávkové kancelárie označili za jedného z favoritov). Prieskumy, ktoré sa uskutočnili po zverejnení ich mien, mali rozdielny výsledky. L. Trussová má silnejšiu pozíciu v radoch členov strany, ale R. Sunak je viac podporovaný voličmi konzervatívcov. Niekedy sa poukazuje na to, že straníkmi zvolený vodca nemusí mať tak silnú podporu medzi voličmi. Podľa väčšiny zdrojov to aktuálne vyzerá tak, že výsledok volieb bude otvorený do posledných chvíľ, pričom kampaň počas dovolenkovej sezóny a v horúčavách nie je jednoduchá. Vzhľadom na to, že ide vlastne o „vnútrostranícku“ záležitosť, sa k nej médiá vyjadrujú všeobecne a objavujú sa v nich len „útržky“ z vyjadrení. Zhruba za dva týždne od zverejnenia mien nemá ani jeden z kandidátov médium, ktoré by na jeho „úspechu“ pracovalo aj keď bulvár niekedy trochu „nadržiava“ L. Trussovej. 

Pri „stranícko-politickej“ charakteristike oboch kandidátov sa poukazuje na to, že zastávali viaceré posty vo vládach konzervatívcov. Údaje o ich kariére sa v rôznom rozsahu uvádzajú v mnohých zdrojoch. Zatiaľ sa neobjavili nijaké kompromitujúce materiály.

Stručne o L. Trussovej

V politike i vo vládnych funkciách pôsobí L. Trussová (*1975) dlhšie. Jej meno sa objavovalo medzi možnými nástupcami B. Johnsona. Trussovej rodičia boli orientovaní výrazne ľavicovo (naľavo od labouristov) a podieľali sa na kampani za jadrové odzbrojenie (neskôr otec odmietol podporovať jej kandidatúru za konzervatívcov). V roku 1966 ukončila štúdium filozofie, politiky a ekonómie na Merton College v Oxforde. Po škole pracovala ako ekonómka a neskôr pôsobila v mimovládnej organizácii.

Počas štúdií sa angažovala v liberálnodemokratickom mládežníckom hnutí (mala vraj republikánske názory a bola za zrušenie monarchie). V roku 1996 vstúpila do Konzervatívnej strany. V rokoch 2001 a 2005 za ňu neúspešne kandidovala. V roku 2009 bola zaradená na stranícky zoznam „A“. Voči jej zaradeniu niektorí členovia z regiónu protestovali za to, že nenahlásila predchádzajúci pomer so ženatým konzervatívnym poslancom, ale neboli úspešní. 

Poslankyňou Dolnej snemovne sa stala v máji 2010. vo vládnych úradoch zastávala pozície od septembra 2012 (čitateľom sa ospravedlňujeme za jednoduché označovanie funkcií v zložitej britskej vládnej sústave spojenej s mnohými reliktmi monarchistickej terminológie). Začínala za D. Camerona ako parlamentná zástupkyňa (parliamentary under-secretary) ministra pre starostlivosť o deti a vzdelávanie (od septembra 2012 do júla 2014) a neskôr bola ministerkou pre životné prostredie, potraviny a vidiecke záležitosti (od júla 2014 do júla 2016). Vo vláde T. Mayovej bola ministerkou spravodlivosti (júl 2016 – jún 2017) a ministerkou financií (od júna 2017 do júla 2019). V kabinete B. Johnsona sa stala ministerkou medzinárodného obchodu (júl 2019 – september 2021) a od septembra 2021 je ministerkou zahraničia. Z prehľadu je zrejmé, že rozhodujúcim kritériom jej menovaní bola stranícka príslušnosť. Výhrady voči jej pôsobeniu sa objavili najviac v súvislosti s funkciou ministerky spravodlivosti (ani vo Veľkej Británii nevadí, keď nemá právnické vzdelanie). Bokom necháme niektoré slovné lapsusy vo funkcii ministerky zahraničia, ktoré nemusia byť spojené len s medzerami v poznatkoch, lebo niekedy súvisia s vydávaním vlastných predstáv za politickú realitu. Je vydatá a má dve deti. 

Stručne o R. Sunakovi

Príbeh R. Sunaka (*1980) je iný. Jeho prarodičia pochádzajú majú indický pôvod, rodičia sa narodili v britských kolóniách v Afrike a on už v anglickom Southamptone. Absolvoval elitnú Winchester College. Ukončil štúdium filozofie, politiky a ekonómie na Lincoln College v Oxforde v roku 2001. Ako fulbrightovský štipendista získal v roku 2006 titul MBA na Stanfordskej univerzite v Kalifornii (tam sa zoznámil aj so svoju ženou, ktorá je Indkou). O jeho politických názoroch a aktivitách počas štúdia nie sú relevantné informácie. 

Pracovnú dráhu začal v banke Goldman Sachs. Potom pracoval v hedžových fondoch. Jeden čas pôsobil aj vo firme svojho svokra, ktorý je indickým miliardárom. Rodina R. Sunaka (má dve dcéry) patrí k bohatým britským rodinám (v roku 2020 bola zaradená do tretej stovky).

Politickú kariéru začal v máji 2015, keď sa stal poslancom Dolnej snemovne. Vo volebnom obvode nahradil Williama Haguea, bývalého vodcu strany. Vo vláde T. Mayovej pôsobil ako parlamentný námestník ministra pre miestnu samosprávu od januára 2018 do júla 2019. V kabinete B. Johnsona bol od júla 2019 hlavným tajomníkom ministerstva financií (Chief Secretary to the Treasury) a vo februári 2020 sa stal ministrom financií (kancelárom štátnej pokladnice – Chancellor of the Exchequer) 5. júla 2022 počas vládnej krízy z funkcie odstúpil. 

Záverom o ťažkej situácii britskej ekonomiky a politiky a nejasných vyhliadkach na ich riešenie

Vývoj politickej a sociálno-ekonomickej situácie vo Veľkej Británie možno vidieť v štyroch horizontoch. Prvé dva sú spojené s výsledkom voľby vodcu konzervatívcov. Po prvé, jeho voľba povedie k personálnym zmenám vo vláde, lebo za súčasného zloženia Dolnej snemovne sa automaticky stane aj predsedom vlády. Druhým horizontom je, či tento krok bude vyslovene len formálnou reakciou na vynútený beh udalostí, alebo prinesie aj kroky k riešeniu súčasnej viacrozmernej krízovej situácie. Napriek tomu, že obaja potenciálni vodcovia konzervatívcov majú aj ekonomické vzdelanie a prax v ekonomických vládnych funkciách existuje značná skepsa o ich potenciáli zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu.

Tretím horizontom sú parlamentné voľby. Podľa platných pravidiel by mali byť najneskôr v januári 2025, čo je v súčasnej situácii veľmi ďaleko. Predčasné voľby nie sú vylúčené, ale zatiaľ sa o nich neuvažuje. Potenciál, ktorý konzervatívci získali v decembri 2019, vláda B. Johnsona premárnila. 

Štvrtý horizont vidíme až okolo roku 2030, ale aj vtedy sú vyhliadky na zlepšenie britskej ekonomiky i politiky stále nejasné. Nie je to len v dôsledku krízového vývoja, ktorý vo svete začal v roku 2020 a jeho koniec je v nedohľadne, ale aj preto, že nie sú charizmatickí politickí vodcovia, ktorí by dokázali zjednotiť spoločnosť, špecificky rozdelenú najmä v dôsledku brexitu. Chýbajú nielen konzervatívcom ale aj labouristom. 

Rusofóbia spojená s dlhodobými britskými historickými lžami a agresívna podpora Kyjeva, ktorú niekedy sarkasticky označujú za podporu boja Ukrajiny do posledného Ukrajinca, problémy Veľkej Británie, Ukrajiny, Európy ani sveta nevyriešia. V súčasnosti ich len ďalej komplikujú. Iste snaha riešiť problémy v tomto rámci existuje, ale ide o to, či to nie je len útek od reality, ktorý má zmanipulovať domácu i medzinárodnú verejnosť a či sú sily, ktoré majú pripravené splniteľné vízie riešenia problémov. Bývalý vodca labouristov Jeremy Corbyn (*1949) sa nechal už viackrát počuť, že dodávky zbraní na Ukrajinu mier neprinesú. 

A to necháme bokom osudovú otázku možného rozpadu monarchie. V Škótsku znovu silnejú tlaky na jeho osamostatnenie. Na konci júna bol ohlásený úmysel škótskej vlády usporiadať v októbri 2023 nové referendum o nezávislosti (konalo sa už v septembri 2014). Obaja kandidáti na vodcu nesúhlasia s uskutočnením referenda. Zamyslenie sa nad týmto problémom však vyžaduje samostatnú analýzu.

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás