Krajinské voľby v Bavorsku a Hesensku – dnes Bavorsko
V podmienkach zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácie nemeckého obyvateľstva sa uskutočnili voľby do krajinských parlamentov v Bavorsku a Hesensku, ktoré patria medzi bohatšie spolkové krajiny. Blíži sa „polčas“ mandátu vlády semaforovej koalície na čele s kancelárom Olafom Scholzom, ktorej podpora upadla na „antirekordne“ nízku úroveň. Podľa reprezentatívnej štúdie pripravenej v ARD „Umfrage zur aktuellen politischen Stimmung in Deutschland September 2023“ (Prieskum aktuálnej politickej nálady v Nemecku v septembri 2023) nespokojnosť s vládou sa zvýšila na 81 % (čo je o 4 % viac ako na konci augusta) a spokojnosť je len na úrovni 14 %. V AfD bolo nespokojných s vládou až 96 % opýtaných.
Vo výskume ARD-DeutschlandTREND z 29. septembra bolo s vládou úplne nespokojných 40 %, nespokojných a menej nespokojných 39 % respondentov. Veľmi spokojné bolo 1 % a spokojných 18 % respondentov, čo je zhruba rovnaké ako na konci augusta. Vzrastá nespokojnosť s migračnou politikou. Za takejto situácie nie je vylúčené, že semaforová koalícia nedovládne do konca trvania mandátu.
Z rozsiahlej štúdie ešte doplníme, že najväčšie obavy po 65 % vyvolávali nárast kriminality a zhoršenie živobytia v dôsledku klimatických zmien. Na treťom mieste boli obavy 48 % respondentov z príliš veľkého počtu cudzincov, ktorí prichádzajú do Nemecka. Nemeckú podporu Ukrajiny považovalo za slabú len 39 % opýtaných.
Stále vysoké sú preferencie AfD, ktoré ešte pomaly rastú nielen v nových, ale aj v starých spolkových krajinách. Už stabilne má druhú najvyššiu podporu medzi stranami v Bundestagu. S výnimkou prieskumov Institut für Demoskopie v Allensbachu sa udržiava nad hranicou 20 %. V prieskumoch Yougov 4. augusta a 8. septembra a GMS (Gesellschaft für Markt- und Sozialforschung) 19. septembra dosiahla podpora už 23 % (v tomto prípade to bolo len o 4 % menej ako mala CDU/CSU). V dynamickom prehľade posledných prieskumov všetkých agentúr 7. októbra bola podpora CDU/CSU 27,3 %, AfD 21,3 %, SPD 16,8 %, Zelených 14,5 %, FDP 6,0 % a Ľavice 4,5 %.
Často sa poukazuje aj na to, že ide o posledné krajinské voľby pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v prvej dekáde júna 2024. Tu je problémom, že ani v Nemecku nie je spokojnosť s pôsobením Európskej komisie, na čele ktorej je Ursula von der Leyenová z CDU. Predpokladá sa však, že o post sa už v ďalšom období nebude uchádzať. Posledný prieskum k týmto voľbám uskutočnila agentúra INSA 31. júla. CDU/CSU v ňom mala podporu 26 %, AfD 23 %, SPD 19 %, Zelení 15 %, FDP 7 % a Ľavica 5 %.
Prieskumy pred krajinskými voľbami ukazovali v Bavorsku na víťazstvo CSU s 36 – 38 % pred Slobodnými voličmi s 15 – 17 % a Zelenými s 13 – 16 %. AfD podporovalo 12 – 14 % respondentov. V Hesensku by mala podľa posledných prieskumov zvíťaziť CDU s 29 – 32 % pred SPD so 16 – 20 % a Zelenými so 16 – 19 %. AfD mala podporu 15 – 17 %. Víťaz v oboch krajinách je nepochybný, pričom na čele krajinských vlád by nemalo dôjsť k zmenám, lebo ich vedú nominanti CSU a CDU. Očakávalo sa však, ako dopadnú strany na 2 – 4. mieste, čo môže ovplyvniť zloženie vládnych koalícií.
Stručne o Bavorsku a jeho dejinách
Bavorsko – oficiálne Bavorský slobodný štát (Freistaat Bayern) s hlavným mestom Mníchov má rozlohu vyše 70 500 km² a je najväčšou spolkovou krajinou. Na konci roku 2022 v ňom žilo vyše 13,3 milióna obyvateľov, čo ho zaraďuje na druhé miesto v Nemecku. Voličov je v Bavorsku okolo 9,4 milióna.
Z pestrých dejín Bavorska (Bavori sa niekedy považujú aj za samostatnú vetvu nemeckého národa) len stručne uvedieme, že v roku 1806 sa v mierových zmluvách z čias napoleonských vojen (o. i. aj Bratislavského mieru) stalo kráľovstvom, ktoré existovalo do roku 1918. Od roku 1871 bolo súčasťou Nemeckého cisárstva. Počas novembrovej revolúcie 1918 vyhlásili Bavorsko za slobodný a ľudový štát – Freien Volksstaat Bayern. 7. apríla 1919 vznikla Bavorská (niekedy Mníchovská) republika rád, ktoré prežila len necelý mesiac. V auguste 1919 bola prijatá Bamberská ústava, ktorá sa stala prvou demokratickou ústavou Bavorska.
Bavorsko bolo určitým spôsobom spojené aj s nacizmom. V Mníchove mal svoje hlavné pôsobisko Adolf Hitler a tu boli v septembri 1935 na zasadaní Ríšskeho snemu v Norimbergu prijaté norimberské zákony. Týkali sa občianstva a nemeckého pôvodu občanov a ovplyvnili aj ďalšie nemecké právne normy, ktoré sa stali nástrojmi na perzekúciu tzv. rasovo menejcenného obyvateľstva. V Norimbergu v Reichsparteitagsgelände (voľne územie ríšskych straníckych zjazdov) sa v rokoch 1933 – 1938 konali zjazdy Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Počas druhej svetovej vojny boli zničené bombardovaním Augsburg, Mníchov, Norimberg a ďalšie mestá.
Po druhej svetovej vojne sa bavorské územie stalo súčasťou okupačnej zóny USA. Američania boli proti obnove monarchie a zakázali aj niektoré strany s touto snahou. Nová ústava Bavorského slobodného štátu bola schválená v referende 1. decembra 1946. Bavorsko je od 23. mája 1949 nemeckou spolkovou krajinou, ktorá má niektoré špecifické prvky, čo vyjadruje jeho názov slobodný štát.
Vývoj volieb do bavorského krajinského parlamentu
CSU zvíťazila vo všetkých krajinských voľbách v Bavorsku od roku 1946, s výnimkou novembra 1950, keď ju tesne predbehla SPD. CSU mala viackrát nadpolovičnú väčšinu kresiel v Landtagu. Komunisti sa dostali do krajinského parlamentu len v júni 1946. V rokoch 1946 – 1962 tam bola aj Strana Bavorska, ktorá sa snažila o osamostatnenie krajiny. SPD bola druhou najväčšou stranou do roku 2018, keď sa prepadla na piate miesto, keď nezískala ani 10 % hlasov. FDP sa dostala krajinského parlamentu už v roku 1950, ale neskôr viackrát od polovice 80. rokov neprekročila volebné kvórum. V rokoch 1950 – 1958 bola v Landtagu strana Gesamtdeutscher Block/Bund der Heimatvertriebenen und Entrechteten (Celonemecký blok/Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva) a v roku 1962 jej nástupca Gesamtdeutsche Partei (Celonemecká strana). Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) sa dostala do krajinského parlamentu len v roku 1966. Zelení boli v Landtagu prvýkrát v októbri 1986 a odvtedy sú tam zastúpení stále. V roku 2008 sa dostali do krajinského parlamentu Slobodní voliči (Landesvereinigung Freie Wähler Bayern). Ľavici sa nepodarilo dostať do Landtagu. Najviac hlasov (4,4 %) mala v roku 2008, ale neskôr ich počet klesal.
Vo voľbách v roku 2018 zvíťazila CSU s 37,2 %, čo však bol najnižší zisk hlasov od roku 1950. Druhí boli Zelení so 17,6 % hlasov, čo bol, naopak, historicky ich najlepší výsledok. Najlepší výsledok dosiahli aj Slobodní voliči (11,6 %). Prvýkrát sa do Landtagu dostala AfD s 10,2 % hlasov. SPD utrpela historickú porážku s 9,7 % podpory voličov. Poslednou zastúpenou stranou bola FDP (v roku 2013 sa tam nedostala) s 5,1 % hlasov. Po voľbách sa vytvorila koalícia CSU a Slobodných voličov.
Výsledky volieb
O niektorých črtách predvolebnej kampane v Bavorsku sme písali 7. septembra v príspevku Po dovolenkách a prázdninách Nemci nebudú príliš spokojní (2. časť). Nebývalý rozruch spôsobil 4. októbra kolaps spolupredsedu AfD Tina Chrupallu na predvolebnom mítingu v Ingolstadte, po ktorom bol prevezený do nemocnice. Okolo udalosti boli nejasnosti a na druhý deň po hospitalizácii bol síce prepustený, ale vzdal sa všetkých ďalších predvolebných akcií.
Jednotlivé strany dosiahli nasledovné výsledky. Podľa neoficiálnych konečných výsledkov zvíťazila znovu CSU s 37,0 % (o 0,2 % menej ako v roku 2018 – opäť najhorší výsledok od roku 1950) a 85 kreslami. Druhí boli Slobodní voliči s 15,5 % (o 4,2 % viac) a 37 kresiel, čo je pre nich historicky najvyšší zisk. Posilnila aj AfD s 14,6 % (o 4,4 % viac) a 32 kresiel, čo je pre ňu tiež zatiaľ najlepší výsledok. Až na štvrté miesto spadli Zelení s 14,4 % (o 3,2 % menej) a 32 kresiel. Piata bola SPD s 8,4 % (o 1,3 % menej) a 17 kresiel a teda pokračoval jej historický pokles. Z parlamentu vypadla FDP s 3,0 % (o 2,1 % menej). Ľavica mala len 1,5 % (o 1,7 % menej).
Vo voľbách teda nedošlo k nijakému prekvapeniu, pričom za víťazov sa môžu vzhľadom na nárast získaných hlasov počítať aj AfD a Slobodní voliči. Voliči sa odvrátili od vládnych koaličných strán, viac od Zelených, ako od FDP, ale tú to stálo zastúpenie v Landtagu. Pomaly strácajú aj tradičné dve veľké strany, pričom viac to pocítila SPD.
Pri zostavovaní koalície by nemali byť problémy. Predpokladá sa, že bude pokračovať súčasná koalícia a bude vzhľadom na nárast počtu poslancov pre Slobodných voličov silnejšia. Počítalo sa s tým už pred voľbami, keď predseda bavorskej vlády Marcus Söder nerozviroval kauzu Huberta Aiwangera, predsedu strany Slobodných voličov Bavorska, ktorý je aj podpredsedom bavorskej vlády, s jeho obvinením zo sklonov k nacistickým názorom pred zhruba 25 rokmi v čase stredoškolských štúdií.
Predbežne a stručne to zhrnieme tak, že Bavorsko, ktoré patrí tradične k najpravicovejším nemeckým spolkovým krajinám, sa dostalo zase trochu viac doprava. Vyjadruje to asi aj atmosféru v krajine. Hlavným ukazovateľom je nárast podpory AfD, s ktorou však ani tu nikto nechce ísť do koalície.
Zdroj: noveslovo.eu
