Parlamentné voľby v Maďarsku začali vzbudzovať zvýšený mediálno-politický záujem na Západe až tesne pred ich uskutočnením. V. Orbánovi pripísali okrem nacionalistického populizmu v neoliberálnom deformovanom pohľade na európsku politiku až dvakrát pozíciu škodlivého enfant terrible. Po prvé to bolo s kritikou EÚ najmä za „prehrešky“ proti právnemu štátu, slobode médií, demokracii a uctievaniu LBGT v maďarskej politike v posledných rokoch. Po druhé, aktuálne v súvislosti s udalosťami na Ukrajine, sa V. Orbán zaradil medzi zlých tým, že odmieta posielať na Ukrajinu zbrane a nechce sa pripojiť k embargu na ruský plyn a ropu.
Mediálno-politická pozícia Západu bola síce vyčkávacia, ale z pozadia sa riadila zásadou, že prianie je otcom myšlienky a manipulovaný informačný priestor zhltne „všetko aj s návnadou“. Prieskumy preferencií zisťovali spravidla väčšiu podporu koalícii Fidesz-MMP a KDNP, ale naznačovali tesný výsledok. Vôbec sa nepredpokladalo víťazstvo, ktoré bude na úrovni ústavnej väčšiny. Analytici poukazovali na to, že nebude záležať ani tak na úrovni účasti voličov, ako na „zemepisnom“ (teritoriálnom) faktore.
Opozičná koalícia šiestich strán Spoločne za Maďarsko zlepená protiorbánovským cieľom s proeurópskou, prozápadnou „víziou“, vyvolávala už od jej vytvorenia viacero pochybností. V. Orbán ju označoval za ľavicovú. Zo šiestich strán, ktoré koalíciu tvoria, je však jedna strana pravicová, tri ľavicové so silnou inklináciou k liberalizmu a dve zelené s nejakými prvkami ľavicovosti. Ako veľmi pochybná sa ukázala aj voľba vodcu opozície P. Márki-Zaya, ktorý ani v tejto širokej koalícii nepatril k žiadnej z jej strán! Ide pri tom o politika s konzervatívnymi názormi, silne nábožensky založeného, čo ukázal aj na tom, že voliť išiel po účasti na nedeľnej omši. Koalícia však nedokázala prísť s ničím, čo by vážne ohrozilo vládu v očiach jej podporovateľov, hoci sociálno-ekonomický stav maďarskej spoločnosti je spojený s mnohými ťažkosťami. Svojim konaním nepriamo poukázala, že neoliberalizmus po neúspechoch v posledných rokoch (prinajmenšom od veľkej krízy v roku 2008) bez pôsobenia médií a mimovládnych organizácií podporovaných (platených) zo zahraničia nedokáže v postsocialistických štátoch získať výraznejší vplyv a zasiahnuť do volieb.
Predvolebná kampaň bola ostrá. Vládna ani opozičná koalícia si nič nedarovali. Vzájomné obviňovanie z rôznych hrozieb, ktoré súper vytvára pre Maďarsko, bolo veľmi pestré, sugestívne, neraz na hranici politickej i spoločenskej reality, ale neprerástlo do vulgarizmov. Ďalšie strany či koalície, ktoré postavili kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch, či zostavili celoštátny zoznam kandidátov, ničím neupútali a prezentovali sa len okrajovo.
Na dôkladné hodnotenie toho, čo priviedlo už štvrtýkrát za sebou k výraznému víťazstvu koalície vedenej V. Orbánom, bude treba dlhší čas. K faktorom volebného víťazstva však iste patrilo, že sa mu podarilo znížiť vplyv zasahovania zo zahraničia. Zdôrazňoval suverenitu Maďarska a potrebu presadzovania jeho národných záujmov. Zavážilo zrejme aj poukazovanie na nebezpečenstvo zatiahnutia Maďarska do ukrajinských udalostí.
Maďarské Národné (krajinské) zhromaždenie (Országgyűlés) má 199 poslancov, z ktorých 106 sa volí v jednomandátových volebných obvodoch a 93 na základe zisku hlasov pre celoštátne zoznamy. Z nich sa môžu oddeliť mandáty pre kandidátov zo zoznamov národnostných menšín v prípade, ak splnia stanovený počet hlasov.
Národný volebný úrad (Nemzeti választási iroda) zverejnil po sčítaní 98,96 % hlasov za celoštátne zoznamy a 98,97 % hlasov v obvodoch predbežné údaje. Podľa nich má koalícia Fidesz-MPP-KDNP spolu 135 kresiel (o 2 viac ako v roku 2018), čo teda znamená opäť ústavnú väčšinu. Za celoštátny zoznam získala koalícia 47 mandátov (53,29 % hlasov) a v obvodoch 88 miest. Opozičná koalícia Spoločne za Maďarsko má spolu 56 kresiel. Za celoštátny zoznam získala 38 mandátov (34,89 % hlasov) a v obvodoch 18 miest.
Veľkým prekvapením volieb, ku ktorému došlo na pozadí vládno-opozičného boja a s ktorým sa nestrelo ani v prieskumoch preferencií, sa stal zisk 6,15 % hlasov pre hnutie Naša vlasť (Mi hazánk) a tým 7 mandátov. Jej úspech niektorí analytici spájajú so sklamaním bývalých voličov strany Jobbik, ktorá prešla v rámci opozičnej koalície z radikálne nacionalistických pozícií do pravého stredu. Hnutie sa označuje za nacionalistické, ale vzhľadom na to, že je nové, ťažko robiť závery a o jeho možnom pôsobení. Dá sa však predpokladať, že pre vládu nebude takým súperom ako opozičné Spolu za Maďarsko. Jeden mandát získal I. Ritter zo zoznamu Samosprávy maďarských Nemcov.
V 106 jednomandátových obvodoch zvíťazili len kandidáti vládnej alebo opozičnej koalície. Opozícia Spoločne za Maďarsko mala veľkú podporu v Budapešti, kde vyhrala v 16 z 18 obvodov. Víťazstvo mimo Budapešti dosiahla len v prvom obvode v Segedíne (Szeged, župa Csongrád-Csanád na juhu Maďarska) a v prvom obvode v Päťkostolí (Pécs, župa Baranya tiež na juhu Maďarska).
Účasť na voľbách bola predbežne 69,54 % – o niečo menej ako v roku 2018. Viaceré komentáre uviedli, že vládna i opozičná koalícia urobili maximum pre to, aby ich prívrženci prišli voliť. Poukázalo sa však aj na to, že takmer jedna tretina občanov nemá záujem o voľby. Je to síce v liberálnych demokraciách bežný jav, ale svedčí o existencii mnohých problémov súčasnej politiky aj v Maďarsku.
Oficiálne sa výsledky volieb majú vyhlásiť až po spracovaní údajov z volebných okrskov v zahraničí a hlasov zaslaných poštou. Výsledky v obvodoch musia byť oznámené najneskôr 9. apríla a úplné výsledky do 22. apríla.
Boli podané desiatky oznámení o narušení volieb, ale nepredpokladá sa, že čosi môžu zmeniť na výsledkoch volieb. Opozícia dokonca rezignovane prehlásila, že pri takomto víťazstve vládnej koalície ani nemá zmysel sa tým zaoberať.
Na pozadí „veľkého – dvojtretinového“ víťazstva V. Orbána však neúspešne skončilo referendum o otázkach regulácie sexuálne orientovanej informácie pre mladistvých, v rámci ktorého vláda položila 4 otázky. Vládne médiá akciu označovali za referendum o ochrane detí a „nezávislé“ médiá za homofóbne referendum. Po sčítaní 98,94 % hlasov v referende bolo len 44,46 % platných hlasov, čo nestačí, lebo zákon vyžaduje 50 %. Ide o malý úspech opozičnej koalície, ktorá vyzývala k odmietnutiu účasti na referende.
Po odchode A. Merkelovej z postu nemeckej kancelárky v decembri 2021 sa V. Orbán stal obrazne vyjadrené „doyenom“ európskych premiérov. Na konci mája tohto roku začne vo funkcii pôsobiť už trinásty rok. Druhým najdlhšie „slúžiacim“ európskym premiérom je M. Rutte v Holandsku – od októbra 2010.
Víťazstvo koalície vedenej V. Orbánom zrejme nepoteší Brusel ani Washington a neprospeje ani V4. V súvislosti so súčasnou medzinárodnopolitickou, bezpečnostnou i ekonomickou situáciou vzniká otázka, ako bude zahraničnopolitická orientácia staronovej vlády – v lišiackej Orbánovej politike sa môže kadečo zmeniť. Vo všeobecnosti možno povedať, že výsledky volieb asi posilnia pravicové, nacionalistické sily v Európe. Vyplýva z nich aj to, že posun či už tradičných alebo radikálnych ľavicových síl do stredu a ich príklon k neoliberálnym hodnotám a zásadám im, čím ďalej tým viac škodí. Liberáli i ľavica budú mať vo vzťahu k sebe v Maďarsku, čo kriticky hodnotiť a nie sú vylúčené ani „stínania“ hláv. Vodca opozície P. Márki-Zay sa nechal počuť, že rozmýšľa nad tým, či bude pôsobiť v parlamente, alebo zostane starostom v Hódmezővásárhely (župa Csongrád-Csanád).
Výsledky volieb v Maďarsku, aj keď ide o špecifickú politické prostredie i situáciu, by sa mali stať aj podnetom pre hodnotenie ľavicových a národne orientovaných síl na Slovensku pri príprave na nasledujúce voľby. Keby sme nepoznali súčasnú slovenskú vládu, odporučili by sme zamyslieť sa aj jej. V jej prípade to je však úplne zbytočné, lebo nemá schopnosť ani minimálnej sebareflexie ani tvorby nejakej politickej línie okrem tej, že chce vydržať pri moci za každú cenu čo najdlhšie.
