Po takmer päťmesačnej prestávke sa v Nemecku (od 15. mája v Severnom Porýní-Vestfálsku) uskutočnili ďalšie krajinské voľby. Boli v Dolnom Sasku (nemecky Niedersachsen), „starej“ spolkovej krajine na severozápade Nemecka, ktorá má prístup k Severnému moru. Z hľadiska rozlohy je to druhá najväčšia krajina (takmer 48 tis. km2 – o niečo viac ako Slovensko), ale v počte obyvateľov (o niečo viac ako 8 mil.) je až na štvrtom mieste.
Hlavným mestom Dolného Saska je Hannover s viac ako 500 tis. obyvateľmi. Skoro polovica obyvateľov krajiny žije v metropolitnom regióne Hannover-Braunschweig-Göttingen-Wolfsburg, ktorý tvorí viac ako tretinu územia krajiny. Ministerská konferencia pre regionálne plánovanie v rozhodnutí z roku 1995 o akčnom rámci politiky územného plánovania poukázala na význam metropolitných regiónov v Nemecku. Mali by sa stať motormi ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja, prispieť ku konkurencieschopnosti Nemecka a Európy, ako aj k urýchleniu procesu európskej integrácie. V súčasnom Nemecku je celkom 13 metropolitných regiónov, ktoré sa rozprestierajú na viac ako polovici jeho územia a žije tam takmer 60 miliónov ľudí.
Dolné Sasko malo dlho silne vidiecke osídlenie s veľkým podielom zamestnaných v poľnohospodárstve a lesníctve. Aj v ekonomicky priaznivých časoch tu bola miera nezamestnanosti vyššia ako celoštátny priemer. Tento ukazovateľ sa samozrejme po zjednotení Nemecka zmenil.
Ako zaujímavosť uvedieme, že na území krajiny je 86 priehradných nádrží (asi 30 z nich je však na rybníkoch). Využívajú sa najmä na ochranu pred povodňami, ako zásobárne pitnej vody, i na výrobu elektriny. Najväčša priehrada je na rieke Oker pri Altenau, ktorá má vodnú plochu 2,25 km2 a pojme takmer 47 miliónov kubických metrov vody. Je tam aj elektráreň, ktorá dokáže vyrábať aj vyše 9,5 mil. kWh ročne. Vodné elektrárne v celom Nemecku vyrábajú ročne takmer 27 mil. kWh a ich význam v podmienkach energetickej krízy narastie.
Z hľadiska volebných výsledkov možno obyvateľstvo Dolného Saska z dlhodobého trendu zaradiť v nemeckých pomeroch medzi mierne viac sociálnodemokraticky (ľavicovo) orientované spolkové krajiny. V 18 krajinských voľbách od roku 1947 do roku 2017 zvíťazila 11-krát SPD a teraz si pripísala ďalšie víťazstvo. Pred voľbami vystúpila v meste Goslar aj bývalá kancelárka Angela Merkelová. Jej vystúpenie vyvolalo v časti rusofóbnych kruhov nevôľu, ale víťazstvo CDU v krajinských voľbách neprinieslo.
Stručne o dejinách územia spolkovej krajiny Dolné Sasko
Súčasné Dolné Sasko sa rozprestiera na území, ktoré sa v dejinách označovalo ako Sasko, pričom jeho rozsah a usporiadanie sa menili. Približne od 7. storočia územie obýval germánsky kmeň Sasov. Existovalo tu saské (kmeňové) vojvodstvo, ktoré v roku 1180 zaniklo a jeho územie sa rozdelilo. Vymedzovanie toho, čo sa neskôr nazývalo Dolné (niekedy aj staré) Sasko, sa začalo v 12. storočí a na tomto území došlo k členitému, zložitému politicko-administratívnemu vývoju s mnohými zmenami, ktoré vzhľadom na charakter článku nebudeme rozoberať. Dodáme, že na časti územia vojvodstva na východe krajiny od 8. stor. žili aj Polabskí Slovania, ktorých si však Sasi podrobili.
Pri vzniku a zániku mnohých štátov, štátikov, kniežatstiev a pod. na území dnešného Nemecka sa v stredoveku pôvodné Sasko rozširovalo aj na východ. V rokoch 1356 – 1806 existovalo Saské kurfirstvo, od 1806 kráľovstvo, ktoré sa v roku 1871 stalo súčasťou Nemeckej ríše. Toto územie sa označovalo ako horné Sasko a dnes ide o spolkovú krajinu Sasko na území bývalej NDR (s hlavným mestom v Drážďanoch).
Okrem toho existuje aj tretia spolková krajina so Saskom vo svojom názve – Sasko-Anhaltsko, ktoré je na území bývalej NDR s hlavným mestom v Magdeburgu. Susedí s Dolným Saskom i Saskom. „Saské“ územia sa teda spojito tiahnu naprieč severnou časťou Nemecka – od západu na východ – od Severného mora až po hranice s Českou republikou a Poľskom. Niekedy, najmä v minulosti, sa ľudovo Nemci nazývali na Slovensku aj Sasmi.
Spolková krajina Dolné Sasko v súčasných hraniciach bola vytvorená v rámci britskej okupačnej zóny. 23. augusta 1946 po rozpustení bývalej provincie Slobodný štát Prusko vznikla krajina Hannover. Po pripojení slobodných štátov Braunschweig, Oldenburg a Schaumburg-Lippe k nej s účinnosťou od 1. novembra 1946 začalo fungovať Dolné Sasko. V súčasnosti je administratívne krajina rozdelená na 37 zemských okresov (vrátane regiónu Hannover) a 8 mestských okresov.
O výsledkoch volieb a vládach v Dolnom Sasku do zjednotenia povojnového Nemecka
V krajinských voľbách do roku 1970 víťazila SPD. V rokoch 1974 – 1986 ju vymenila na prvom mieste CDU. V posledných voľbách pred zjednotením Nemecka v máji 1990 znovu zvíťazila SPD. Nadpolovičnú väčšinu mandátov v Landtagu mala SPD v roku 1970, a 75 zo 149 kresiel), CDU v roku 1978 (48,7 % a 83 zo 155 kresiel) a 1982 (50,7 % hlasov a 87 zo 171 kresiel).
Zloženie krajinského parlamentu sa menilo. V prvých voľbách v roku 1947 sa do Landtagu dostalo 6 strán. Okrem SPD a CDU to boli Nemecká strana (Deutsche Partei), FDP, komunisti a Nemecká strana stredu (Deutsche Zentrumspartei) – niekedy len Centrum. Najviac strán bolo v krajinskom parlamente zastúpených po voľbách v roku 1951 – až 9. Pribudli radikálne pravicové strany Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva (Bund der Heimatvertriebenen und Entrechteten), Socialistická ríšska strana (Sozialistische Reichspartei), ktorá sa videla v tradíciách v nacistickej NSDAP a získala až 11 % hlasov (v roku 1952 bola zakázaná Ústavným súdom) a Nemecká ríšska strana (Deutsche Reichspartei). Všetky tieto strany (okrem zakázanej Socialistickej ríšskej strany) sa dostali do Landtagu aj v roku 1955. V roku 1959 (v roku 1956 bola zakázaná aj komunistická strana) zostalo v parlamente už len 5 strán – SPD, CDU, Nemecká strana, Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva a FDP. V ďalších voľbách v roku 1963 sa dostali do Landtagu už len tri strany SPD, CDU a FDP. Po voľbách v roku 1967 k nim na jedno obdobie pribudla aj pravicovo extrémistická Národnodemokratická strana Nemecka (Nationaldemokratische Partei Deutschlands), ktorá získala 7,0 % hlasov.
Od 1970 do 1986 neúspešne kandidovala novovytvorená Nemecká komunistická strana (Deutsche Kommunistische Partei), ktorá získala najviac 0,39 % hlasov. V roku 1978 a 1982 sa o miesta uchádzal aj Komunistický zväz Západného Nemecka (Kommunistische Bund Westdeutschland), ktorý získal ešte menej hlasov ako Nemecká komunistická strana.
V 70. rokoch došlo k určitému „ustáleniu“ zloženia krajinského parlamentu. V rokoch 1970 a 1978 boli v ňom len SPD a CDU. V ďalších voľbách do roku 1990 tam bola už stále zastúpená aj FDP a od roku 1982 i Zelení.
V rokoch 1947 až 1963 boli vládne koalície z troch i viacerých strán, pričom na ich čele nebol vždy len víťaz volieb. Od júna 1947 do marca 1948 boli vo vláde zastúpené všetky strany v parlamente (vrátane komunistov). Na čele vlád bol päťkrát Hinrich Wilhelm Kopf (*1893, v rokoch 1947 – 1955 a 1959 – 1961) a raz Georg Diederichs (*1900, v rokoch 1961 – 1963) obaja z SPD a v rokoch 1955 – 1959 to bol dvakrát Heinrich Hellwege (*1908) z Nemeckej strany.
Od roku 1963 to boli už len koalície z dvoch strán, alebo jednofarebné vlády (dvakrát SPD a trikrát CDU). Krajinskými predsedami vlád boli trikrát G. Diederichs (1963 – 1970), dvakrát Alfred Kubel z SPD (*1909, v rokoch 1970 – 1976) a päťkrát Ernst Albrecht (*1930, v rokoch 1976 – 1990). Po voľbách v roku 1990 sa v júni stal predsedom vlády Gerhard Schröder (*1944) z SPD.
O výsledkoch volieb a vládach v Dolnom Sasku v rokoch 1994 – 2017
Po zjednotení Nemecka sa krajinské voľby konali vždy v riadnych termínoch a pokračovali striedavé víťazstvá SPD a CDU, ktoré sa vo všetkých voľbách umiestnili na prvých dvoch miestach. Do roku 1998 dvakrát vyhrala SPD. V rokoch 2003 – 2013 trikrát za sebou zvíťazila CDU. V roku 2017 sa na prvé miesto dostala zase SPD.
Landtag sa stal relatívne stabilným a homogénnym. Okrem SPD a CDU sa dostali do všetkých snemov aj Zelení, ktorí boli s výnimkou rokov 2003 a 2008 na treťom mieste. FDP nebola zastúpená vo voľbách v roku 1994 a 1998.
Okrem tejto štvorky sa do krajinského zastupiteľstva dostali už len dve strany. Ľavica (DieLinke) to dokázala iba v roku 2008 (7,1 %). Neskôr sa už do Landtagu už nedostala (v roku 2013 získala 3,1 % hlasov a v roku 2017 to bolo 4,6 %). AfD už pri prvom pokuse v roku 2017 dosiahla 6,2 % hlasov.
Ďalšie ľavicové strany dosiahli v týchto rokoch len minimálne zisky. Strana demokratického socializmu (Partei des Demokratischen Sozialismus), ktorá bola nástupníckou stranou Jednotnej socialistickej strany Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands) vládnucej v NDR od jej vzniku v roku 1949 až do roku 1989, postavila krajinskú kandidátku len v roku 2003 a mala zisk 0,5 % hlasov. Nemecká komunistická strana (Deutsche Kommunistische Partei) kandidovala len v roku 1998 (0,20 % hlasov). Do Landtagu sa nedostali ani Piráti, ani žiadna radikálna pravicová strana.
Vo voľbách v marci 1994 zvíťazila SPD pod vedením Gerharda Schrödera (*1944; v rokoch 1990 – 1998 bol predsedom krajinskej vlády), keď získala 44,3 % hlasov, za čo mala väčšinu v Landtagu (81 zo 161 kresiel) a vytvorila jednofarebnú vládu, ktorá pokračovala aj po víťazstve vo voľbách v marci 1998. Vtedy získala 48,0 % hlasov a 83 zo 157 kresiel. Predsedom krajinskej vlády sa v októbri 1998 po vymenovaní G. Schrödera za spolkového kancelára stal Gerhard Glogowski (*1943). V decembri 1999 ho vystriedal Sigmar Gabriel (*1959), ktorý vládu viedol do marca 2003.
Vo februári 2003 zvíťazila vo voľbách CDU (48,3 %). Nezískala však väčšinu v Landtagu a vytvorila koaličnú vládu s FDP na čele s Christianom Wulffom (*1959), ktorá pokračovala aj po voľbách v januári 2013. Vyhrala ich CDU napriek poklesu zisku hlasov na 36,0 %. C. Wulff sa v júni 2010 stal prezidentom NSR a na čele krajinskej vlády ho nahradil David McAllister (má aj britské štátne občianstvo), kde zotrval do februára 2013.
Vo voľbách v januári 2013 síce zvíťazila CDU (36,0 %), ale vytvorila sa koalícia SPD a Zelených, ktoré išli už do volebnej kampane spolu s cieľom vytvoriť novú vládu. Jej predsedom sa stal Stephan Weil (*1958) z SPD.
Voľby v októbri 2017 vyhrala SPD s 36,9 % a tiež musela vytvoriť koalíciu. Tentokrát sa spojila sa do veľkej koalície s CDU. Predsedom krajinskej vlády zostal S. Weil. Na tomto prípade vidieť, že aj keď politická scéna v Nemecku je v porovnaní s našou miestom pokoja a stability, politické strany aj tam robia v záujme získania (uchovania) moci kroky, ktoré voličov nepotešia. Po zvolení poslancov už nie sú silou, ktorá vládne.
Až traja ministerskí predsedovia Dolného Saska, ktorí vykonávali funkcie po zjednotení Nemecka, postúpili na vysoké posty na spolkovej úrovni. Už sme uviedli, že išlo o G. Schrödera, ktorý bol spolkovým kancelárom od októbra 1998 – 2005 a viedol dve vlády koalície SPD – Zelení. Druhým z SPD bol S. Gabriel, ktorý sa stal od decembra 2013 do marca 2018 vicekancelárom vo veľkej koalícii CDU – SPD a od januára 2017 do marca 2018 bol aj ministrom zahraničných vecí (predtým od decembra 2013 pôsobil ako minister hospodárstva a energetiky).
Horšie dopadol prezident C. Wulff. V decembri 2011 vznikli pochybnosti o financovaní výstavby jeho domu (tzv. úverová aféra) a neskôr bol obvinený aj zo snahy zabrániť informovaniu o ňom (tzv. mediálna aféra). Objavili sa aj iné problémy z čias jeho minulého pôsobenia. Prokuratúra v Hannoveri k tomu pridala podozrenie z prijatia výhody pri dovolenke na Sylte, ktorú mu údajne zaplatil jeden filmový producent a požiadala o zbavenie Wulffovej imunity ako spolkového prezidenta, čo vo februári 2012 viedlo k jeho odstúpeniu.
Trochu inú kariéru urobil – na európskej úrovni, kde je však funkcií neúrekom – ďalší ministerský predseda z CDU D. McAllister. Ako člen Európskeho parlamentu (od roku 2014) sa v januári 2017 stal predsedom výboru pro zahraničné veci a vo funkcii je dodnes.
O výsledkoch volieb do Landtagu Dolného Saska 9. októbra 2022
Voľby nepriniesli nijaké veľké prekvapenia a potvrdili sa trendy z prieskumov preferencií. Kandidovalo 21 strán, z ktorých krajinské zoznamy zostavilo len 14. Len 4 strany (SPD, CDU, Zelení a FPD) postavili kandidátov vo všetkých 87 jednomandátových obvodoch.
Zvíťazila SPD, ktorej dalo hlas 33,4 % (o 3,5 % menej ako v roku 2017) voličov a získala 57 zo 146 kresiel. CDU získala hlasy 28,1 % voličov, čo znamenalo stratu 5,5 % oproti roku 2017. Za Zelených hlasovalo 14,5 % voličov. Dosiahli najväčší nárast hlasov o 5,8 %. AfD pokračovala v posilňovaní svojich pozícií v rámci ziskov v krajinských voľbách. Podporilo ju 10,9 % voličov, čo znamenalo nárast 4,7 %. FDP zostala s 4,7 % hlasov (pokles o 2,8 %) prvý raz od roku 1998 mimo parlamentu. Ľavica získala len 2,7 % hlasov (o 1,9 % menej).
Účasť na voľbách dosiahla 60,3 % (v roku 2017 to bolo 63,1%). Neklesla však pod najhorší výsledok z roku 2008 – 57,1 %.
Vybrané štatistické súhrnné výsledky krajinských volieb v Nemecku
V súvislosti s tým, že už dlhodobejšie sledujeme vývoj krajinských volieb v Nemecku, uvedieme pre zaujímavosť ich vybrané štatistické súhrnné výsledky. Ak porovnáme výsledky volieb do krajinských parlamentov a im zodpovedajúcich zhromaždení v Brémach a Hamburgu na území „starej“ NSR, v roku 1946 ich bolo 11 (Bádensko-Württembersko bolo rozdelené na tri krajiny a Sársko k nemu ešte nepatrilo), tak v šiestich vyhrala CDU a v piatich SPD. Komunistická strana Nemecka sa dostala do 9 krajinských parlamentov (nebola zastúpená len v Bavorsku a Šlezvicku-Holštajnsku). V prvých voľbách po vzniku NSR (v rokoch 1949 až 1952) v 9 spolkových krajinách zvíťazila päťkrát CDU a štyrikrát SPD. Výrazne pokleslo zastúpenie Komunistickej strany Nemecka – bola už len v štyroch zhromaždeniach (Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Brémy a Hamburg).
V posledných voľbách do 16 krajinských parlamentov (už aj so 6 novými spolkovými krajinami), ktoré prebiehajú od roku 2018 (s výnimkou Brém sú cykly volieb päťročné), zvíťazila po sedemkrát SPD (z toho trikrát v „nových“ krajinách) i CDU (z toho dvakrát v „nových“ krajinách) a po jednom raze Zelení (v Bádensku-Württembersku) a DieLinke (v Durínsku).
Podľa neoficiálnych údajov bol pred voľbami v Dolnom Sasku súhrnný počet poslancov (1876) v 16 krajinských zhromaždeniach za jednotlivé strany nasledovný:
CDU – 578 (zastúpená v 16),
SPD – 458 (16),
Zelení – 319 (15),
Ľavica – 129 (9),
FDP – 109 (13),
Slobodní voliči – 38 (3)
Iní a mimofrakční – 15.
Vzhľadom na to, že novozvolení poslanci v Dolnom Sasku neprevzali dekréty, zmeny počtov po voľbách ešte nie sú zohľadnené. V dolnosaskom Landtagu v roku 2017 bolo 137 kresiel a po tohtoročných voľbách ich je 146, teda celkový počet poslancov krajinských zhromaždení bude 1885. Pre orientáciu uvedieme, že neoficiálne CDU by mala mať o 3 kreslá menej, SPD o 3 viac, Zelení o 13 viac, AfD o 18 viac (v roku 2017 nevytvorili frakciu a boli zaradení medzi mimofrakčných) a FDP o 11 menej (a bude zastúpená už len v 12 parlamentoch).
Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že na tejto úrovni nemeckej politiky je „stredový“ zápas ľavice a pravice relatívne vyrovnaný, ale z hľadiska počtu má CDU výrazne viac poslancov ako SPD. Rastie sila zelených a radikálnej pravice a oslabuje sa autentická ľavica. Liberáli dosahujú kolísavé výsledky.
Záverom – čo prinesú výsledky dolnosaských krajinských volieb
Vládnuce politické strany, najmä „stredové“, už veľmi dávno a nielen v Nemecku, nemali taký strach z toho, čo prinesú najbližšie mesiace, lebo sú obavy z vývoja v zime. No a vo Washingtone, ktorý drží EÚ už spôsobom „takmer pod krkom“, sa tiež nevie, ako dopadnú polčasové voľby do Kongresu za necelý mesiac. „Bidenovci“ sa boja nielen výsledkov volieb doma, ale aj toho, aby s ich podporou neprestali najmä francúzska, nemecká, španielska a talianska vláda. V neprehľadnej situácii a v stále umelo vyhrocovanej rusofóbii sa zdá, že vlády klamú ostošesť, aby utlmili nespokojnosť más obyvateľstva, ale priame dôkazy o tom chýbajú. Žiaľ, ak sa preukážu, bude už neskoro a potvrdí sa stará slovenská múdrosť, že politika je panské huncútstvo, dnes sprevádzaná aj ťažkými dopadmi na obyvateľstvo.
Výsledky volieb v Dolnom Sasku majú podľa väčšiny analýz len regionálny (krajinský) dosah, pričom treba za nimi vidieť aj vplyv (neraz aj charizmu) krajinských vodcov strán (popr. zloženie ich kandidátov). Situáciu v Nemecku nemajú potenciál zlepšiť, aj keď kancelár O. Scholz ich privítal ako úspech, ale médiá zdôrazňujú, že on má na ňom minimálny podiel.
Z hľadiska trendov výsledkov volieb v posledných rokoch na krajinskej i spolkovej úrovni znovu došlo k strate hlasov pre dve veľké strany SPD a CDU (pre tú o niečo viac). Zelení napriek zmätkom, ktoré vniesli na spolkovej úrovni do politiky, tu posilnili najviac. Posilnila aj AfD, ktorá získava body najmä ostrou kritikou politiky vládnej koalície.
Najbližšie budú krajinské voľby v máji 2023 v Brémach a na budúcu jeseň by mali byť v Bavorsku a Hesensku. Okrem toho sa časť médií i odborníkov domnieva, že vláda kancelára O. Scholza môže skončiť predčasne.
Objavujú sa rôzne protesty (niekedy aj pod taktovkou AfD) proti politike spolkovej vlády v oblasti poklesu životnej úrovne obyvateľstva, energetiky, migračnej politiky i protiruských sankcií (popr. podpory Ukrajiny). Regionálne (krajinsky) organizované protesty sa zatiaľ neobjavujú, hoci stále je viac nespokojnosti na východe štátu (na území bývalej NDR).
Použité skratky:
AfD = Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland)
CDU = Kresťanskodemokratická únia Nemecka (Christlich Demokratische Union Deutschlands)
FDP = Slobodná demokratická strana (Freie Demokratische Partei)
NDR = Nemecká demokratická republika
NSDAP = Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana)
SPD = Sociálnodemokratická strana Nemecka (Sozialdemokratische Partei Deutschlands)
Poznámka: Pri percentách hlasov uvádzame vždy len počet druhých hlasov, t. j. za krajinské zoznamy strán, pri ktorých je stanovené kvórum na zisk kresiel v parlamente (vo všeobecnosti 5 %). Prvý hlas voliči dávajú kandidátom v jednomandátových obvodoch. Konečný počet mandátov pre jednotlivé strany je stanovený tak, že ich tvoria priamo zvolení kandidáti a potom sa dopĺňa podľa poradia príslušným počtom kandidátov z krajinských zoznamov strán podľa toho, koľko hlasov získali. Okrem toho sa volebnými komisiami prideľujú podľa stanovených kritérií presahujúce a vyrovnávajúce mandáty. Počty poslancov sa preto spravidla od volieb k voľbám menia.
Zdroj: noveslovo.eu
