Nespokojnosť s kontroverzným britským premiérom Borisom Johnsonom z Konzervatívnej strany vyústila do hlasovania o nedôvere, ktoré sa má uskutočniť dnes (6. júna) večer medzi 18.00 – 20.00 miestneho (greenwichského) času (u nás je o hodinu viac). Výsledky hlasovania sa majú zverejniť krátko po jeho skončení.
Nezvyklé na hlasovaní o vyslovení nedôvery je, že ho iniciujú poslanci vládnej Konzervatívnej strany, ktorá dosiahla v parlamentných voľbách 12. decembra výrazné víťazstvo. Získala najviac kresiel od volieb v roku 1987, keď na čele konzervatívcov bola M. Thatcherová. Britský volebný systém je výrazne odlišný od nášho. Poslanci (650) sa volia len v jednomandátových volebných obvodoch v jednom kole, pričom víťazom z kandidátov je ten, ktorý získa najviac hlasov.
Hlasovanie o vyslovení nedôvery oznámil G. Brady – šéf Výboru 1922, združujúceho konzervatívnych poslancov, ktorí nie sú členmi vládneho kabinetu. Uviedol, že bola dosiahnutá hranica, ktorú predstavuje viac ako 15 % všetkých poslancov Strany v Dolnej snemovni. Došlo už 54 listov poslancov, pričom pri súčasnom počte poslancov ich postačuje už 45.
Rozhodnutie o hlasovaní bolo rýchle. Všeobecne sa čakalo, že sa uskutoční neskôr – až po uskutočnení dvoch doplňujúcich volieb poslancov, ktoré by sa mali konať 23. júna. Niektorí pozorovatelia uvádzajú, že táto rýchlosť má zabrániť tomu, aby „rebeli“ viedli kampaň a skoordinovali sa.
Za vyslovenie nedôvery musí hlasovať minimálne 180 z 359 konzervatívnych poslancov, ktorí sú v súčasnosti v Dolnej snemovni. Ak k tomu dôjde, začne sa súperenie o jeho nástupcu. Vo funkcii by však zostal do vtedy, kým sa tento nástupca nezvolí.
Ak B. Johnsonovi nedôveru nevyslovia, opakované hlasovanie sa môže konať najskôr o rok. Neznamená to však, že bude mať úplný pokoj. Znalci britskej politiky tvrdia, že tieto pravidlá sa môžu zmeniť.
Poukazuje sa však aj na prípad bývalej premiérky T. Mayovej, ktorá v časoch rokovaní o brexite „ustála“ hlasovanie o nedôvere 12. decembra 2018, keď ju podporilo 200 konzervatívnych poslancov (117 jej vyslovilo nedôveru). 24. mája 2019 však oznámila, že odstupuje z funkcie vodkyne Konzervatívnej strany a tým aj premiérky, lebo nezískala podporu Dolnej snemovne pre dohodu o podmienkach brexitu. Nehlasovalo za ňu okolo 100 konzervatívnych poslancov. Nahradil ju práve B. Johnson, ktorý bol v jej vláde ministrom zahraničných vecí.
Spúšťačom otvorenej nespokojnosti s B. Johnsonom medzi konzervatívnymi poslancami sa stala kauza „partygate“. Ide o uskutočňovanie večierkov v sídle vlády v rokoch 2020 a 2021 v čase, keď vo Veľkej Británii platili prísne pandemické opatrenia (lockdowny). Zvýšenú mediálnu pozornosť vyvolali koncom novembra 2021. V januári 2022 londýnska polícia začala vyšetrovať dvanásť zhromaždení vrátane najmenej troch, na ktorých sa zúčastnil aj B. Johnson. Premiér sa rôznym spôsobom vykrúcal, odmietal obvinenia, ale nakoniec dostal pokutu, ktorú zaplatil. Za svoje konanie sa ospravedlnil a prevzal na seba aj zodpovednosť za večierky, ale odstúpiť z funkcie odmietol. Aféra však viedla k tomu, že bol viackrát, aj vo svojej strane, označený za klamára.
Premiér Johnson privítal plánované večerné hlasovanie poslancov Konzervatívnej strany a vidí v ňom šancu uzavrieť kauzu „partygate“ a posunúť sa ďalej. Hovorkyňa Downing Street 10 (sídla vlády) povedala, že aj pre vládu to je krok, ktorý umožní ukončiť mesiace trvajúce špekulácie a urobiť za nimi hrubú čiaru. Uviedla, že B. Johnson chce konzervatívnym poslancom pripomenúť, že ak sú jednotní a sústredia sa na otázky, ktoré sú dôležité pre voličov, sú impozantnou politickou silou.
Na podporu B. Johnsona vystúpili viacerí členovia kabinetu. Poponáhľala sa ministerka zahraničných vecí L. Trussová a vyzvala k tomu aj ďalších. L. Trussová sa považuje za jednu z možných nástupkýň B. Johnsona. V niektorých kruhoch britskej politiky však nemá najlepšie meno. Poukazuje sa na to, že sa v mladosti (údajne pod vplyvom matky) zúčastňovala na akciách proti politike M. Thatcherovej. Od roku 2014 zastávala viacero postov vo vládach troch premiérov. Bola najmladšou ženou v dejinách Veľkej Británie na poste ministerky. V pozícii ministerky spravodlivosti (2016 – 2017) boli voči nej však viaceré odborné výhrady aj v súvislosti s tým, že nemá právne vzdelanie. Aj v iných oblastiach svojho pôsobenia preukázala určité medzery v poznatkoch. V súčasnosti patrí k najangažovanejším britským politike vo vzťahu k Ukrajine. Vzhľadom na situáciu v strane však existuje aj určitá skepsa, či konzervatívci majú vodcu, ktorý ich dokáže v nasledujúcich voľbách priviesť znovu k víťazstvu.
Dôvodov na nespokojnosť s B. Johnsonom je však viac ako len „partygate“. Spomína sa najmä protirečivý postoj k riešeniu korupčných afér Konzervatívnej strany pod jeho vedením a aféra okolo financovania rekonštrukcie jeho bytu na Downing Street 10.
V Konzervatívnej strane sú kruhy, ktoré vyčítajú jej neúspech v regionálnych voľbách 5. mája práve politike B. Johnsona. Ozvali sa aj hlasy, ktoré viac či menej silne volali po jeho odstúpení z čela Konzervatívnej strany.
Najmä po víťazstve strany Sinn Féin v Severnom Írsku môžu vzniknúť problémy s rastom snahy o zjednotenie Írska. Aktuálne sa však objavujú možné ťažkosti v súvislosti s protokolom o Írsku a Severnom Írsku, ktorého cieľom je zabrániť obnoveniu fyzickej hranice medzi britským Severným Írskom a Írskou republikou, ako členským štátom EÚ. V záujme riešenia problémom s protokolom B. Johnson krátko po voľbách odcestoval do Belfastu.
Ďalším problémom, ktorému B. Johnson čelí, je zhoršujúca sa sociálno-ekonomická situácia vo Veľkej Británii. Ide o súhrn následkov brexitu, pandémie i protiruských sankcií a ich objasnenie si vyžaduje väčší priestor – samostatný rozbor. Nespokojnosť s politikou vlády v širokých kruhoch obyvateľstva však stále narastá. Sú zdroje, ktoré poukazujú aj na to, že britské aktivity okolo Ukrajiny majú za cieľ odviesť pozornosť od domácich problémov.
Napriek tomu, že mnohí poslanci Konzervatívnej strany sú v tejto situácii na pochybnostiach, nepredpokladá sa, že B. Johnsonovi vyslovia nedôveru. Napriek tomu je to však udalosť, ktorá jeho pozíciu neposilní. Vodca opozičnej Labouristickej strany K. Starmer už dávnejšie povedal, že hlasovanie o nedôvere v rámci Konzervatívnej strany sa môže stať začiatkom konca premiéra B. Johnsona.
