Slovenské médiá hlavného prúdu nevenovali pozornosť správe, že 10. decembra Najvyšší súd v Londýne (High Court of Justice of England and Wales) vyhovel odvolaniu USA a rozhodol o vydaní J. Assangea z Veľkej Británie. Prípad sa vráti na Westminsterský súd, ktorý materiály musí zaslať ministerke vnútra P. Pratelovej (vo funkcii od júla 2019) a tá bude mať rozhodujúce slovo pri vydaní J. Assangea.
O pani Pratelovej je známe, že bola ministerkou pre medzinárodný rozvoj vo vládach T. Mayovej, ale v novembri 2017 odstúpila, keď vypukol škandál okolo jej tajných schôdzok s B. Netanjahuom (vtedy izraelským premiérom). O jej „demokratickom“ profile svedčí aj to, že v júni 2020 odsúdila z titulu svojej funkcie násilie pri protestoch Blake Lives Matter voči čomu nemožno nič namietať. Uviedla však aj to, že neexistuje žiadne ospravedlnenie pre vandalstvo voči soche W. Churchilla, lebo to bol „jeden z najväčších ochrancov britských slobôd“. A to je už značne scestné tvrdenie.
Zúrivý rusofób (i antikomunista) a silný pijan alkoholu W. Churchill toho totiž „britsko-demokraticky“ napáchal až-až. Okrem pôsobenia v kresle premiéra bol aj ministrom vnútra a ministrom kolónií a urobil veľa krokov, ktoré s demokraciou nemajú nič spoločné a ešte dodnes sa kritizujú. Za vrchol jeho „ochrany britskej demokracie“ možno považovať prípravu barbarskej operácie Unthinkable (Nemysliteľná), keď po skončení bojov v druhej svetovej vojny chcel zaútočiť na oslabený ZSSR, aby sa obnovila anglo-americká dominancia nad svetom, pričom rátal aj s nasadením zajatých nacistických vojsk. Plán operácie v britskom generálnom štábe pripravili už 22. mája 1945. Predpokladá sa, že sovietska rozviedka získala o týchto plánoch informácie a maršal Žukov dostal v júni 1945 z Moskvy príkaz reorganizovať rozmiestnenie síl v Nemecku a pripraviť ich na obranu. A tak z toho nič nebolo.
Ospravedlňujeme sa čitateľom za túto exkurziu do britských dejín, ale predpokladáme, že osoba, ktorá má takéto právne myslenie a vzory, nebude ani chvíľku váhať, či J. Assangea vydať do USA. Niektorí kritici súdneho konania s J. Assangeom obrazne hovoria o „ľudožrútskom“ charaktere angloamerického právneho tandemu, ktorý sa nezastaví pred ničím.
Smutne symbolické ale aj cynické na rozhodnutí londýnskeho súdu je, že sa uskutočnilo v deň, keď si svet pripomínal ľudské práva. Navyše prebiehal aj druhý deň potuteľného virtuálneho samitu demokracií organizovaného administratívou J. Bidena, ktorý „Ameriku vrátil späť svetu“. Svet bol „inštruovaný“ z Washingtonu, čo robiť v dnešných podmienkach, keď sa mu verí čoraz menej. Amerikanofili kadejakej sorty sa predháňali, kto bude poníženejšie ospevovať a presadzovať záujmy USA. Zapojila sa do toho naučenými frázami a abstraktnými víziami aj jedna pani z prezidentského paláca s nepolitickou záľubou v „módnom“ obliekaní z nemenovaného malého štátu v strednej Európy. Smutne sa v tejto kampani na rokovaní Bukureštskej deviatky ešte pred samitom, kde J. Biden informoval o obsahu svojho rokovania s ruským prezidentom V. Putinom, vyznamenal aj predseda vlády z tohto štátu, ktorý si svoju rétoriku v minulosti vytváral ako laický náboženský kazateľ.
Pomstychtivosť washingtonskej moci, ktorá sa premenila na svojráznu poľovačku na J. Asangea (stal sa terčom takmer ako v časoch bielych otrokárov), je v príkrom protiklade k tomu, čo Washington pokrytecky prezentuje ako jeden zo základov svojej demokracie – slobodu slova. Znovu sa dokázalo, že pre USA (a s ich „láskavým dovolením“ aj pre ich spojencov a chránencov) platí celkom iná demokracia ako pre „zvyšok sveta“.
Vďaka aktivitám J. Assangea (rozoberali sme ich na stránke Vecí verejných 8. októbra v komentári „Ťaženie USA proti J. Assangeovi – pomstychtivosť, ale aj rastúci strach z neschopnosti zabrániť svojmu úpadku vo svete“) sa odhalilo viacero vojnových zločinov USA. Washington, ktorý rád veľkohubo a mravokárne káže o slobode a neprípustnosti porušovania ľudských práv sa do vyšetrovania vojnových zločinov a potrestania tých, ktorí ich spáchali, nepustil. Ak sa aj niečo urobilo, bolo to len na „vytretie zraku“ slaboduchým amerikanofilom. V duchu amerických tradícií sa spustila hanebná mediálna kampaň proti človeku, ktorý sa postavil na odpor surovosti nehumánnej moci a korporácií, ktoré ju podporujú.
Podľa interpretácie Washingtonu je v jeho kontroverznom konaní formálne všetko v poriadku. J. Assange robil len to, čo USA chcú od „bojovníkov“ za demokraciu a slobodu – aby odhaľovali porušovanie zákonov. Hlbinný štát vo Washingtone však tentokrát usúdil, že to nie je investigatívna žurnalistika ani informovanie verejnosti o nekalých praktikách moci, ale špionáž. Keby to nebolo na Slovensku tak katastrofálne, tak by sme sa ironicky potešili, že „hegeromatovičomoc posilňovaná čaputovčinou“ sa vzhliadla vo vzore USA a stala sa ich tak vynikajúcim žiakom, že ak sa tomuto monštru podarí ešte nejaký čas bašovať, tak sa od nich možno poučí aj Washington. Voči aktuálnej slovenskej vylomkrky dvojtvárnej interpretácii práva a riešenia politických a sociálno-ekonomických problémov USA ani zbla nenamietajú, tobôž keď sa to v nej hemží slabomyseľnými rusofóbnymi vyjadreniami. Korunu im zasadil pred niekoľkými dňami svojimi zvrátenými výrokmi na Facebooku, ktoré môžu viesť až diplomatickým následkom, nemenovaný parlamentný predstaviteľ jednej zo strán súčasnej slovenskej vládnej koalície.
V januári tohto roku britský súd nevydal J. Assangea do USA najmä kvôli jeho zdravotnému (psychickému) stavu. Washington pri odvolaní uviedol, že mu zaručí potrebnú lekársku pomoc, nebude na samotke a neumiestnia ho vo väznici najprísnejšieho režimu ADX Florence. Prisľúbili mu dokonca možnosť odpykávať si trest v Austrálii. Jeden z advokátov J. Assangea Španiel A. Martinez však uviedol, že „americký systém záruk je úplne zdiskreditovaný“ a vážne pochybuje o tom, že sľubované záruky sa splnia. Dokladal to príkladmi z vlastnej praxe.
Manželka J. Assangea juhoafrická právnička S. Morrisová (zosobášili sa v roku 2020 vo väznici Belmarsh) vyjadrila obavy z jeho vydania do štátu, ktorý organizoval akciu s cieľom zabiť ho. Doplníme, že mu hrozí trest 175 rokov väzenia.
Rozhodnutie londýnskeho súdu kritizoval zvláštny spravodajca OSN pre mučenie N. Melzer, ale aj Reportéri bez hraníc (Reporters sans frontières), Medzinárodná federácia novinárov a ďalšie podobné organizácie. Podľa Amnesty International môžu byť v podmienkach väzníc v USA porušené nielen ľudské práva J. Assangea, ale môže mu hroziť mučenie. V médiách, ktoré nepatria do hlavného prúdu, sa to hemží vyjadreniami, že ide o hanebný rozsudok, ktorý má politický charakter s cieľom zlomiť novinára a spoločenského aktivistu.
Predpokladáme, že prezidentka SR, predseda vlády SR, minister zahraničných vecí SR a ministerka spravodlivosti a ďalší predstavitelia štátnej moci, ale aj médiá hlavného prúdu a mimovládne organizácie vydanie J. Assangea do USA „čírou náhodou“ pre zaneprázdnenosť inými starosťami prehliadnu a budú sa hrať na pštrosov pchajúcich hlavu do piesku. Veď ide o našich preslávených spojencov a tých nemožno kritizovať tak ako Rusko, Bielorusko či Čínu. A navyše z radov týchto osôb nepadla ani jedna kritická zmienka o tom, že Maďarsko, vzťahmi ku ktorému sa kdekto z nich chváli, nebolo pozvané na potuteľný virtuálny samit demokracií.
Na záver musíme skepticky uviesť, že spravodlivosť i morálka práva nielen na Slovensku, ale aj v EÚ i na celom Západe v posledných rokoch upadla a znížila sa aj jeho dôveryhodnosť. Vidieť to na bezpráví, ktoré sa šíri okolo povinného očkovania a ďalších opatrení v boji s COVID-19, kde sú západné štáty s uplatňovaním demokracie na tom veľmi, veľmi zle a podnikajú aj kroky pripomínajúce fašistické metódy. Struna napätia v širokých masách obyvateľstva, ktorému sa vyhráža v mnohých štátoch však môže nečakane prasknúť kdekoľvek…
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
