fbpx
- Reklama -
KomentáreFrantišek Škvrnda st.: K výsledkom švédskych volieb Bude vstup do...

František Škvrnda st.: K výsledkom švédskych volieb Bude vstup do NATO liekom na nestabilitu?

-

František Škvrnda st.: K výsledkom švédskych volieb Bude vstup do NATO liekom na nestabilitu?

Švédsko sa dlho považovalo za pokojný štát s dobrým životom, ktorý vzbudzoval najmä v Európe závisť. V druhej polovici 20. storočia sa stalo štátom blahobytu s vysokou životnou úrovňou, spojenou so silným verejným sektorom, ktorý vytvoril kvalitné zdravotníctvo a dôchodkové zabezpečenie.

- reklama -

Doplníme, že Švédsko má v súčasnosti necelých 10,5 milióna obyvateľov, ktorí žijú na území o niečo väčšom ako 450 000 km2. Rozlohou je štvrté najväčšie v Európe – po Rusku, Ukrajine a Španielsku. Podľa počtu obyvateľov je však až štrnáste. Je tam aj jedna z najnižších hustôt obyvateľstva – piata v Európe (po Islande, Rusku, Nórsku a Fínsku). Podľa niektorých zdrojov vznikol vo Švédsku demografický problém, keď v dôsledku prisťahovalectva za posledné dve desaťročia rapídne vzrástol počet ľudí narodených v zahraničí, ktorý v súčasnosti predstavuje asi 20 % populácie.

Stručne o politických dejinách Švédska

Švédsko patrí k najstarším európskym štátom. Jeho vznik sa interpretuje rôzne, ale za prvého švédskeho kráľa sa uvádza spravidla Erik Víťazný (Erik Segersäll), ktorý vládol v rokoch 970 – 975. Za „otca vlasti“ sa považuje Gustav I. Vasa (vládol v rokoch 1523 – 1560), ktorý vytvoril moderný štát so silnou ústrednou vládou a podporoval protestantizmus.

Kráľovstvo uskutočňovalo výbojnú politiku a rozsah jeho územia sa aj v závislosti na výsledkoch vojen menil. Vojny viedlo najmä s Dánskom, Poľskom a Ruskom. V čase Tridsaťročnej vojny Švédsko patrilo k víťazným veľmociam (bojovalo až v Čechách a v roku 1648 krátko obsadilo Prahu). Veľmocenská pozícia Švédska sa v 18. storočí začala oslabovať.

Zvláštnou postavou švédskych dejín je napoleonský maršal Jean-Baptiste Bernadotte, ktorý sa postavil proti Francúzsku, vstúpil do šiestej protinapoleonskej koalície a v rokoch 1813 – 1814 bojoval v jej zostave. Po skončení napoleonských vojen sa v roku 1818 sa stal kráľom Karolom XIV a založil dynastiu Bernadottovcov, ktorá vládne dodnes. Odvtedy sa zahraničná a bezpečnostná politika Švédska opierala o neutrálny štatút, ktorý skončí pripravovaným vstupom do NATO.

Hrôzy prvej i druhej svetovej vojny sa Švédsku vyhli, čo sa priaznivo premietlo v jeho hospodárskom vývoji. Po druhej svetovej vojne sa nestalo členom NATO, ale orientovalo sa napriek neutralite jednoznačne na Západ a úzko spolupracovalo s USA. Malo veľký zbrojný priemysel (najmä výrobu lietadiel) a silnú armádu. V určitom období počas bipolarity malo  tretie najsilnejšie vojenské letectvo na svete. V 50. a 60. rokoch patrilo k štátom s najvyššími vojenskými výdavkami. Súčasťou jeho politiky bol aj antisovietizmus, neskôr rusofóbia. V roku 1995 vstúpilo Švédsko do EÚ, ale zatiaľ sa nestalo členom eurozóny. V kontexte vývoja po druhej svetovej vojny a najmä po rozpade bipolarity nie je rozhodnutie Švédska o vstupe do NATO prekvapujúcim, aj keď bude znamenať zmenu jeho politiky.

Vo Švédsku sa začal budovať sociálny štát ako jeden z prvých v západnej Európe. Od roku 1932 boli pri moci sociálni demokrati. Ich symbolom sa stal Tage Erlander (*1901-†1985), ktorý bol predsedom vlády viac ako 22 rokov (1946–1969). Jeho nástupcom bol Olaf Palme (*1927). V roku 1976 skončila takmer 45-ročná éra vlády sociálnych demokratov, ktorú prerušila vláda Strany stredu. O. Palme sa však v októbri 1982 znovu stal predsedom vlády, ale 28. februára 1986 bol zavraždený. Bol zástancom spoločnosti s plnou zamestnanosťou a silným verejným sektorom. Presadzoval líniu politiky, v ktorej by všetci bez ohľadu na svoje príjmy, mali mať prospech zo štátu blahobytu. Predstavoval aj jednu z výrazných osobností medzinárodnej politiky.

Obdobie, v ktorom došlo k vražde O. Palmeho, sa považuje aj za medzník vo vývoji Švédska, po ktorom začali narastať sociálno-ekonomické i kultúrne komplikácie. V 80. rokoch sa kvôli masívnej integrácii z neeurópskych štátov, ktorá začala v 70. rokoch, výrazne oslabila kohézia spoločnosti štátu blahobytu. Začiatkom 90. rokov došlo k hospodárskej kríze, ktorá bola spojená s vysokou nezamestnanosťou. Vo Švédsku sa ako v jednom z prvých štátov blahobytu začalo hovoriť o odbúravaní prvkov „prebujneného“ sociálneho štátu.

O parlamentných voľbách vo Švédsku v 21. storočí

Vo voľbách v septembri 2002 zvíťazili sociálni demokrati, ktorí viedli jednofarebnú vládu od  októbra 1994. Sociálni demokrati vyhrali voľby aj v septembri 2006, ale bola vytvorená koaličná vláda vedená Fredrikom Reinfeldtom (*1965), ktorú viedla strana Umiernených a boli v nej zastúpení Strana stredu a kresťanskí demokrati. Pri moci zostala aj po parlamentných voľbách v septembri 2010. Na základe výsledkov volieb v septembri 2014 vytvorili sociálni demokrati koaličnú vládu so Stranou zelených, ktorú viedol Stefan Löfven (*1957), bývalý odborársky funkcionár. Koalícia pokračovala aj po voľbách v septembri 2018. V júni 2021 bola vláda kvôli viacerým problémom v štáte odvolaná, ale už v júli sa rýchlo zostavila nová. S. Löfven sa po pokračujúcich problémoch v novembri 2021 vzdal funkcie, aby svojmu nástupcovi umožnil lepšiu prípravu na nové voľby.

Novou predsedníčkou vlády sa prvýkrát v dejinách Švédska stala žena – Magdalena Anderssonová (*1967), ktorá vytvorila jednofarebnú, menšinovú vládu. Raritou bolo, že pri voľbách v švédskom parlamente platí norma, že pokiaľ proti návrhu nehlasuje viac ako polovica členov parlamentu, je prijatý. Proti novej predsedníčke vlády hlasovalo 174 zo 349 poslancov parlamentu. Aby návrh prešiel, hlasovania sa nezúčastnil jeden poslanec za Ľavicovú stranu.

Výnimočným znakom politického života vo Švédsku je, že od septembra 1914 vo voľbách vždy zvíťazili sociálni demokrati, aj keď sa im niekedy nepodarilo zostaviť vládu. O stabilite politického života vo Švédsku svedčí aj to, že posledné predčasné voľby boli v septembri 1970. Ich dôvodom však nebola politická kríza, ale zmena volebného systému. Dochádzalo aj k zmenám volebnej periodicity zo štyroch na tri a potom znovu na štyri roky, čo platí od roku 1994.

Stručne o systéme švédskych parlamentných volieb

Švédsky parlament Riksdag je jednokomorový a v súčasnosti má 349 poslancov. Parlamentné voľby sa uskutočňujú v druhú septembrovú nedeľu spoločne s komunálnymi a regionálnymi voľbami.

Kreslá sa prideľujú na základe zisku hlasov pre zoznamy jednotlivých strán. Z 349 mandátov je 310 volených v rámci 29 volebných obvodov. Zvyšok sa pridelí na národnej úrovni ako vyrovnávacie kreslá, aby sa zabezpečil proporcionálny výsledok. Ak by niektorá strana získala viac volebných obvodov, ako má celkovo nárok, môže dôjsť k prerozdeleniu mandátov vo volebných obvodoch, aby sa znížil počet mandátov vo volebných obvodoch, ktoré táto strana získala. Volebné kvórum sú 4 %, ale ak strana dosiahne v jednom obvode viac ako 12 % hlasov, môže získať kreslá aj bez dosiahnutia celoštátneho kvóra.

Strana, ktorá získa najviac hlasov, je poverená zostavením vlády. Ak sa jej však nepodarí vytvoriť väčšinu (získať podporu v parlamente), môže byť vytvorená koaličná vláda vedená inou stranou.

O situácii pred voľbami

O kreslá v parlamente sa uchádzalo 8 strán, ktoré mali šancu prekročiť 4 % kvórum. Zoradili sme ich podľa slovenskej abecedy:

  • Kresťanskí demokrati – pravicovo stredová strana, ktorá bola založená v roku 1964.
  • Ľavicová strana, ktorá vznikla v roku 1917 odštiepením od sociálnej demokracie a od roku 1921 sa nazývala Komunistickou stranou Švédska. Pod súčasným názvom pôsobí od roku 1990. Požaduje zvýšenie verejných výdavkov. Je proti vstupu do NATO, členstvu v EÚ a vstupu do eurozóny. Podporuje feminizmus a antirasizmus. Aktuálne  kritizovala vládu za prílišné ústupky Turecku.
  • Liberáli, ktorí pôsobia od roku 2015. Ide o stranu, v ktorej je okrem ekonomického liberalizmu, rôzne prezentovaný aj konzervatívny ako i sociálny liberalizmus.
  • Strana stredu – bola založená v roku 1913. Považuje sa za severskú agrárnu stranu, ktorá sa orientuje na ekonomický liberalizmus, ochranu životného prostredia, rovnosť pohlaví (je liberálne feministická) a decentralizáciu vládnej moci.
  • Švédski demokrati, ktorí boli založení v roku 1988. Predstavujú radikálne pravicovú, národno-konzervatívnu, euroskeptickú, protiimigračnú a protiislamskú stranu. Vytýkajú sa jej korene vo švédskom fašizme a „bielom nacionalizme“, od čoho sa však začiatkom storočia dištancovala.
  • Švédska sociálnodemokratická robotnícka strana, ktorá pôsobí od roku 1889. Je nielen najstaršou, ale aj najväčšou švédskou politickou stranou.
  • Umiernení (Umiernená koaličná strana). Hlási sa ku konzervativizmu a podporuje znižovanie daní, voľný trh, občianske slobody a ekonomický liberalizmus. Svoje korene odvodzuje od Všeobecnej volebnej ligy, založenej v roku 1904.
  • Zelená strana, s tradičnou „zelenou“ orientáciou. Pôsobí od roku 1981. Tiež kritizovala  vládu za prílišné ústupky Turecku.

Hlavnými témami predvolebnej kampane sa stali sociálno-ekonomické problémy v spoločnosti, ktoré sú podobné ako v štátoch EÚ, ale sú znásobované následkami zhoršujúcej sa integrácie veľkého množstva utečencov. Okrem toho v popredí pozornosti boli otázky bezpečnosti. Nešlo však o vstup do NATO, aj keď ide o historický prelom, ale vyvolal to rast násilia na uliciach, ktorý sa prejavuje v posledných rokoch. Táto kriminalita je spojená najmä s obchodom s drogami.

Podľa vlaňajšej správy Švédskeho národného výboru pre prevenciu kriminality malo z 22 európskych štátov so zrovnateľnými údajmi za posledné štyri roky viac usmrtení v dôsledku použitia strelnej zbrane len Chorvátsko. Na prelome tisícročí Švédsko patrilo v tomto smere  medzi najbezpečnejšie štáty. V auguste sa uverejnili údaje, že v tomto roku bolo po streľbe usmrtených už 44 ľudí a 66 ich bolo zranených. To je skoro toľko zabitých ako bolo za celý vlaňajší rok (45 mŕtvych a 115 zranených). Varovné je, že vojna drogových gangov, ktorá doviedla Švédsko medzi štáty s veľkým počtom vrážd na obyvateľa, sa neobmedzuje len na veľké mestá. Viac ako polovica obetí v tomto roku bola mimo troch veľkých miest – Štokholmu, Göteborgu a Malmö.

Benevolentná vládna imigračná politika, ktorá vyvrcholila v roku 2016, sa v posledných rokoch sprísnila, ale problémy s kriminalitou v prisťahovaleckých komunitách sa tým, ale nevyriešili. Medzi obyvateľstvom, ktoré bolo v minulosti nezamykalo svoje domy, silnejú výzvy, aby sa voči imigrantom a kriminálnym živlom postupovalo tvrdšie a rozhodnejšie.

Verejnou mienkou otriasol v auguste prípad, keď v jednom meste na detskom ihrisku zablúdené strely poranili matku a jej päťročnú dcéru. Našťastie prežili, čo sa však vždy nestáva. Podľa polície sa náhodou ocitli v priestore, kde si vybavovali účty znepriatelené drogové gangy. Tento stav je však pre bežného občana desivá záležitosť.

V predvolebnej kampani bolo viac populizmu ako v minulosti. Rozšírené boli smutné vyjadrenia príslušníkov staršej a strednej generácie, že súčasné Švédsko „nespoznávajú“.  Časť ľudí pociťuje, že vývoj ide nesprávnym smerom, ale obávajú sa rastúcej sily radikálnych Švédskych demokratov a vytvorenia „tvrdej“ pravicovej vlády.

Jasným favoritom volieb podľa prieskumov boli sociálni demokrati (v priemere takmer 30 %). Na druhom mieste boli Švédski demokrati (okolo 20 %) a tretí sa umiestňovali Umiernení s miernym odstupom za nimi. Západné média hlavného prúdu, ktoré boli značne znepokojené možnými výsledkami volieb, pracovali s vykonštruovaným fenoménom existencie dvoch blokov (žiadne koaličné dohody však neboli uzatvorené). Podľa nich išlo o tesný súboj medzi stredovo-ľavicovým a pravicovým blokom.

Predbežné výsledky volieb

Oficiálne výsledky sa majú zverejniť najskôr v stredu (14. septembra). Po sčítaní o niečo viac ako 95 % odovzdaných hlasov boli takéto predbežné výsledky:

  • Sociálni demokrati – 30,48 % (108 kresiel). Ide o mierne zlepšenie v porovnaní s výsledkami v roku 2018 zhruba o 2,2 % a 8 kresiel.
  • Švédski demokrati – 20,59 % (73 kresiel) V porovnaní s voľbami v roku 2018 došlo tiež k zlepšeniu o 3,1 % a 11 kresiel. Okrem toho sa z 3. miesta v počte hlasov dostali na druhé.
  • Umiernení – 19,07 % (67 kresiel). Nastalo mierne zhoršenie o 0,7 % a 3 kreslá. Pokles z druhého miesta v roku 2018 na tretie.
  • Strana stredu – 6,71 % (24 kresiel). Mala najväčší prepad hlasov – o 1,9 % a 7 kresiel.
  • Ľavicová strana – 6,66 % (24 kresiel). Tiež sa oslabila o 1,3 % a 4 kreslá.
  • Kresťanskí demokrati – 5,35 % (19 kresiel). Zhoršili sa o 0,9 % a 3 kreslá.
  • Zelení – 5,05 % (18 kresiel). Dosiahli mierne zlepšenie o 0,6 % a 2 kreslá.
  • Liberáli – 4,60 % (16 kresiel). Oslabili sa o 0,9 % a 4 kreslá.

Nepredpokladá, že by došlo ešte k nejakej výraznej zmene počtu získaných hlasov ani pridelených kresiel. Doplníme, že prieskumy preferencií pomerne presne predpovedali výsledok volieb.

Účasť na voľbách bola 81,3%, čo bolo takmer o 6 % menej ako pred 4 rokmi. Išlo o druhú najnižšiu účasť na voľbách v tomto storočí.

Záverom – aká bude nová vládna koalícia

Výsledky volieb sa na Západe komentujú s opatrnosťou. Rokovania o zostavení vlády budú zložité. Väčšia pravdepodobnosť sa dáva zostaveniu pravicovej vlády. Jej jadrom budú Švédski demokrati a Umiernení. Predpokladá sa, že rozhodujúce slovo vo vláde budú mať napriek výsledkom volieb Umiernení. Do určitej miery bude záležať aj na tom, ako sa ku koaličným rozhovorom postaví päť menších strán.

V západných médiách hlavného prúdu sa zveličuje fakt, že na druhom mieste vo voľbách sa ocitli Švédski demokrati. V Riksdagu sú však už od roku 2010 a v roku 2014 sa dostali na tretie miesto a v týchto voľbách ich podpora stúpla, ale nie príliš výrazne. Odvtedy, ako sú v parlamente sa „liberalizovali“. Napriek napätej atmosfére pred voľbami bola účasť menšia ako v minulosti, pričom sa predpokladá, že to zrejme zapríčinil fakt, že voliť išlo málo prisťahovalcov.  

V západných médiách cítiť podvedomý strach, z toho, že vstupom Švédskych demokratov do vlády narastie podpora nacionalistických síl, ktoré nebudú povoľné Washingtonu ani Bruselu. Nehrozí síce zmena politiky voči Rusku, ale môže to byť „zlý“ príklad pre iné štáty, v ktorých budú v najbližšom čase voľby. Švédsko však nie je štátom, ktorý sa považuje za kľúčový. Naznačuje to aj patetický „protrumpovský“ výrok Jimmieho Akessona (*1979), ktorý vedie Švédskych demokratov od roku 2005, že nastal čas urobiť Švédsko zase veľkým.

Oveľa viac strachu západným neoliberálnym médiám naháňajú výsledky volieb v Taliansku. Počkajme si do 25. septembra. Hoci moc globalistov na Západe je nesmierne sofistikovaná a systémovo prepracovaná a zabezpečená právne, finančne, mediálne i mocenskými zložkami, predsa len môže dôjsť k nejakým zmenám, čo je pre tieto sily desivá predstava. Nejde len o Taliansko, ale aj o rastúce protestné hnutie v štátoch EÚ a narastajúcu protirečivosť udalostí na Ukrajine, ich medzinárodných súvislostí a spôsoby ich interpretácie.

spot_imgspot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás